Bratislava potrebuje systémové riešenia problémov mesta

Predsedom najväčšieho poslaneckého klubu v mestskom zastupiteľstve SDKÚ-DS, Most-Híd sa po necelom roku stal mestský poslanec Ivo NESROVNAL (SDKÚ-DS). Súčasne sa stal aj predsedom poslaneckého grémia, kde sú zastúpené všetky mestské poslanecké kluby.

Predsedom najväčšieho poslaneckého klubu ste boli do mája 2012, keď vás trochu prekvapujúco vymenil poslanec Sven Šovčík. Rovnako prekvapujúco ste sa po necelom roku do funkcie vrátili. Čo bolo dôvodom?

- Doterajší predseda klubu sa vzdal funkcie z osobných dôvodov a klub sa rozhodol pre staronového predsedu.

Čo sa mení vo vzťahu k zastupiteľstvu a vedeniu mesta?

- Zásadné veci sa nemenia. Znamená to ale, že budeme jasnejšie a dôraznejšie formulovať naše návrhy pre rozvoj a budúcnosť Bratislavy.

Samospráva mesta je za polovicou volebného obdobia. Ako hodnotíte tú prvú polovicu?

- Ukazuje sa, že politika nič nerobenia neprináša žiadne výsledky. Sú situácie, keď primátor musí byť líder, postaviť sa pred Bratislavčanov a zabojovať za mesto, povedať, aká jeho predstava ďalšie rozvoja mesta a ako ju chce dosiahnuť. Toto súčasný primátor Bratislavy nerobí. Nikto nepozná jeho predstavu rozvoja a budúcnosti mesta. My preto prekladáme systémové riešenia, ktoré Bratislava nevyhnutne potrebuje. Predovšetkým Bratislava je hlavné mesto, aj preto jednoducho potrebuje viac peňazí a zlepšiť celkový systém financovania a príjmov. Mesto potrebuje jednotný urbanistický dokument pre svoj rozvoj, ktorým je územný plán. Ten sa predsa nemôže neustále, podľa priania investorov, účelovo každú chvíľu meniť. Mesto musí mať zrozumiteľný a jasný územný plán a ten treba čo najskôr dokončiť. Najskôr totiž musia byť stanovené pravidlá rozvoja mesta, včítane výškovej regulácie a až potom nech sa pripravujú investičné projekty. Bratislava sa musí rozvíjať ako jedno mesto, nie ako 17 samostatných častí. Výsledok je úplne rozbitý obraz mesta. Nemôže to ďalej fungovať tak, že poslanci budú každé dva roky rozhodovať medzi stovkami projektov, ktoré sa budú realizovať a ktoré nie. To je nesystémové a nesprávne a mimochodom je to opak transparentnosti. Chce to ale odvahu a víziu, ktorá tomuto vedeniu chýba. Bratislava potrebuje systémový prístup k parkovacej politike, iný ako zvolili primátor a hlavný dopravný inžinier. Najskôr sa treba dohodnúť s mestskými časťami na deľbe kompetencií, a až potom vytvárať projekt pre celé mesto. A nie vypracovať nejaký dokument od stola a potom presviedčať mestské časti aby sa k nemu pripojili. Bratislava potrebuje systémové riešenie v oblasti dopravy – nosný dopravný systém, mestský okruh, nové cyklotrasy atď. Teda veci, ktoré ako poslanci pripravujeme a do zastupiteľstva predkladáme návrhy riešení.

Najväčším problémom týchto dní v Bratislave je stav mestských ciest po zime. Výtlky sú v Bratislave po každej zime, ale len teraz Bratislavčania počúvajú, že nie sú peniaze na opravu ciest. Aké ponúkate riešenie?

- Stav mestských komunikácií je ďalší systémovo neriešený problém v meste. Nie je pravda, že mesto nemá peniaze. Naše prepočty ukázali, že Bratislava má na správu jedného kilometra ciest náklady približne 20-tisíc euro, kým bratislavská župa len 13-tisíc eur. Napriek tomu sú župné cesty v lepšom stave. Znamená to, že peniaze na údržbu ciest vynakladá Bratislava menej efektívne. Primátor sa neustále sťažuje, že nie sú na nič peniaze. Zrazu však zázračne našiel milión euro v rozpočte v položke odpadových vôd. Je to dôkaz, že peniaze by sa našli, ale treba ich efektívne vynakladať. Keď sa pozriete na prácu cestárov, každý vidí, že to robia rýchlo a nedbanlivo, nedodržiavajú technológie a ich jednotkové ceny sú zrejme príliš vysoké. Väčšina výtlkov vzniká totiž po rozkopávkach, kde nekvalitná práca neskôr spôsobuje ich tvorbu. Ale zrejme to nikto nekontroluje. Na stole je návrh spolupráce s Bratislavským samosprávnym krajom. Ako vicežupan to podporujem, pretože som presvedčený, že župa efektívnejšie vynakladá prostriedky na opravu ciest. Keď nájdeme legislatívno-technický rámce tej spolupráce, župa rada pomôže Bratislave s opravou mestských ciest. Ako mestský poslanec som s kolegami navrhol, aby primátor žiadal príspevok na opravu výtlkov aj od štátu.

Na rozdiel od iných miest sa samosprávy Bratislavy a mestských častí starajú o všetky komunikácie na území mesta. Uvažujete aj o prerozdelení správy, aby sa o cesty 1. triedy staral štát, o cesty 2. a 3. triedy župa a o cesty 4. triedy mesto?

- Toto rozdelenie ciest vzniklo pri tvorbe kompetencií miestnej samosprávy a decentralizácii verejnej správy. Nebol som pri tom a dnes môžem len akceptovať tento stav. Všetko je však možné, keď sa zákonodarcovia dohodnú, kto bude čo vlastniť, je možná aj zmena správy ciest. Treba však povedať, že Bratislava je hlavné mesto a je sídlom prezidenta, parlamentu, vlády a ústredných orgánov štátnej správy. Podľa zákona o Bratislave sú prezident, parlament aj vláda povinní Bratislave pomáhať pri plnení funkcie hlavného mesta. Nerobia to však a Bratislava vlastne dopláca na to, že je hlavným mestom, nikto jej neuhrádza mimoriadne výkony a náklady, ktoré v tejto súvislosti utrpí. Naopak, žije tu viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a využívajú infraštruktúru Bratislavy, na ktorú sa skladáme my, Bratislavčania. Ako predseda finančnej komisie na to upozorňujem a žiadam systémové riešenia, čo sa však nedeje a hľadajú sa náhodné ad hoc riešenia. Jedným z dôsledkov potom je, že Bratislave chýbajú peniaze aj na opravu výtlkov. Ak sa dohodneme, že cesty 2. a 3. triedy prejdú pod župu, tak krajská samospráva ich bude spravovať.

Vedenie mesta tvrdí, že na opravu ciest má na tento rok len 600-tisíc eur. Vy tvrdíte, že je to podstatne viac. Ako je to teda?

- Mesto má peniaze na opravu komunikácií „poschovávané“ minimálne v troch položkách rozpočtu. Ten súčet je na tento rok vyše 7,9 milióna eur.

Váš poslanecký klub chce byť alternatívou k primátorovi. V niektorých otázkach primátor nemôže rozhodnúť bez poslancov, v iných prípadoch sú poslanci závislí od primátora. Ako si to predstavujete?

- Od začiatku tohto volebného obdobia sme boli hnacou silou rozvoja mesta. Keď ani polroka po voľbách nemalo mesto viceprimátorov, iniciovali sme rokovanie zastupiteľstva a voľbu námestníkov primátora, ale aj riaditeľov mestských organizácií. Tam však vznikol politický spor a námestníčky primátora sme zvolili až po polroku, riaditeľov mestských organizácií sa vymeniť nepodarilo. Taktiež sme navrhli hneď pripraviť nový územný plán, vybudovanie cyklotrás, nosný dopravný systém, kamerové systémy mestskej polície, zlepšiť systém financovania mesta, pripraviť prehľad majetku mesta atď. Aktívne predkladáme návrhy, aby sa zastavila stagnácia mesta, ich prijatie je však možné len v spolupráci s primátorom. Dúfam, že v druhej časti volebného obdobia sa veci pohnú aspoň trochu dopredu a primátor sa nebude vo všetkom vyhovárať na svojho predchodcu, bývalú vládu či krízu. Zastupiteľstvo poverilo a žiada primátora aby sa zastal Bratislavy a požiadal vládu o zmenu koeficientu solidarity, tak aby Bratislave zostalo viac peňazí. Nič však neurobil.

Bratislavský kraj podporoval výstavbu železničnej stanice Filiálka a modernizáciu železničnej siete v meste a v kraji. Ministerstvo financovanie projektu zrušilo a presmerovalo peniaze na nákup električiek a trolejbusov pre bratislavskú MHD. Súťaž na nákup trolejbusov sa bude opakovať, pretože sa prihlásil len jeden záujemca. Ako to hodnotíte?

- Mrzí ma, že sa od stola zrušil projekt regionálnej koľajovej dopravy, ktorého súčasťou bola aj výstavba stanice Filiálka. Slovensko tým stratilo. Štúdiu, na základe ktorej sa o tom rozhodlo, nikto poriadne nevidel a nečítal. Náhradný projekt na nákup vozidiel pre MHD je síce dobré riešenie, ale systémovo na nižšej úrovni. Otázky vyvoláva aj spôsob, akým, to Dopravný podnik Bratislava robí. Od začiatku sme sa pýtali na nastavenie kritérií súťaže keďže, že boli nastavené tak, že sa prihlásil len jeden uchádzač. Vo februári nás primátor a riaditeľ DPB ubezpečovali, že všetko je v najlepšom poriadku a aj tak by sa nová súťaž už nestihla, po dvoch týždňoch bolo všetko inak, kritériá sa zmenili a nová súťaž sa stihne. Ukázalo sa, že sme mali pravdu, keď sme žiadali férovejšie kritéria súťaže. Verím, že to mesto stihne a my, Bratislavčania, neprídeme o nové trolejbusy.

Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO - Michal Svítok/TASR