Jozef Krúpa: Záhorská Bystrica trpí tranzitom dopravy

Záhorská Bystrica patrí k menším bratislavským mestským častiam, ktoré majú zrejme aj menej problémov, ako tie väčšie. Či je to naozaj tak, na to sme sa spýtali starostu Záhorskej Bystrice Jozefa KRÚPU (SDKÚ-DS).

- Záhorská Bystrica patrí k menším mestským častiam, to však neznamená, že má menej problémov. Menšie mestské časti sú špecifické v tom, že starosta tú pozná osobne väčšie množstvo ľudí. Tým pádom poznám detailne aj väčšie množstvo menších problémov, ktoré ako starosta riešim. Je to výhoda aj nevýhoda. Riešim konkrétne problémy konkrétnych ľudí. Napríklad problémy s čistením ulíc, dodávkou elektriny, odvozom odpadu alebo odpratávaním snehu. Vzťah občana a samosprávy je oveľa osobnejší ako vo väčších mestských častiach. Starosta menšej mestskej časti nerieši až tak často veľké politicko-samosprávne témy, ale dennodenne rieši množstvo malých problémov.

Aké problémy ste teda riešili uplynulé dva roky, odkedy ste sa stali starostom Záhorskej Bystrice?

- Spoločne s mojimi poslancami sme si ešte v rámci volebného programu stanovili hlavné problémy, ktoré sme chceli riešiť. Keď som teraz v polovici volebného obdobia rekapituloval, zistil som, že sa nám časť z toho podarilo urobiť. Prioritou bolo aj zriadenie sociálneho taxíka, ktorý funguje v rámci novozriadenej neziskovej organizácie Bystrický prameň. Ide o spoločný projekt samosprávy a miestnej farnosti, ktorý je určený sociálne slabším a pohybovo menej zdatným občanom. V oblasti školstva sme splnili sľub zmeniť vedenie základnej školy, pretože mnohí rodičia boli s bývalým vedením nespokojní. Urobili sme výberové konanie na riaditeľa školy a nová pani riaditeľka už vyše roka vedie našu základnú školu. V škole sme zrekonštruovali tri odborné učebne, v materskej škole sa nám podarilo zrekonštruovať jednu triedu. V týchto dňoch sa v škole menia vchodové dvere, rýny a dažďové zvody. Opravili sme aj školské ihrisko s umelou trávou. Keďže sa Záhorská Bystrica omladzuje, pripravili sme projekt rozšírenia materskej školy. Keďže na jeho realizáciu momentálne nemáme financie, tak sme finančne podporili vznik cirkevnej materskej školy pri miestnej fare , ktorá čiastočne rieši problém s nedostatkom miest. Vlani sme začali s rekonštrukciou dvoch ciest – Záhumenská ulica je už dokončená a s Trstínskou budeme pokračovať hneď, ako prestanú mrazy. Toto všetko boli investície výlučne z vlastných zdrojov. Za dôležité považujem, že sme skrášlili koniec Pútnickej ulice pri Grmolizskom potoku, kde je prechod zo Záhorskej Bystrice do Mariánky. Keďže tadiaľ často jazdili nákladné autá, vylúčili sme tu automobilovú dopravu a vznikla do príjemná oddychová pešia zóna. Na Strmých vŕškoch sme dokončili verejné osvetlenie. Mojou ambíciou je, aby sa v Záhorskej Bystrici stavali len rodinné domy, a aby sme mali aj dobrú infraštruktúru. Či už ide o chodníky, dobré cesty a aby sme sa o ne dokázali aj starať. Zvýšili sme tiež informovanosť občanov prostredníctvom novej webstránky a dvojmesačníka Naša Bystrica, ktorý sme začali vydávať. Navyše sme nadviazali družbu v Rakúsku s vinárskou obcou Göttlesbrunn-Arbesthal, s ktorou chceme rozvíjať cezhraničnú spoluprácu.

Záhorská Bystrica patrila k najrýchlejšie rastúcim mestským častiam. Ako sa v tomto smere prejavila finančná a hospodárska kríza? Spomalilo sa stavebné tempo?

- Záhorská Bystrica má viacero rozvojových území. Pokiaľ ide o výstavbu nákupných centier, tu došlo k značnému spomaleniu. Napriek tomu, že sú naplánované a investori by aj chceli stavať, tak sa to nehýbe. Pokiaľ ide o výstavbu rodinných domov, nebadať menší záujem. V prípade výstavby bytových domov, ktorých tu v minulosti pár vyrástlo, badať pokles, čomu som aj rád. Našim záujmom je preferovať výstavbu rodinných domov a aj vďaka kríze sa nám to darí.

Satelitné sídliská v okolí Bratislavy trpia tým, že noví obyvatelia tam nemajú trvalý pobyt. Ako je to v prípade Záhorskej Bystrice ako okrajovej časti Bratislavy?

- Trvalé bydlisko si v prípade novej výstavby môžu ľudia nahlásiť až po kolaudácii domu, takže to chvíľu trvá. Snažíme sa stavebníkov a budúcich obyvateľov od začiatku, ako začnú chodiť na miestny úrad, motivovať, aby si po kolaudácii v obci nahlásili aj trvalý pobyt. Je to samozrejme prínos pre obec, v minulých rokoch samospráva robila informačnú kampaň, aby si ľudia nahlásili v Záhorskej Bystrici trvalý pobyt. Momentálne to nie je pre nás ten hlavný problém. Sme súčasťou Bratislavy, pre väčšinu nie je problém zmeniť si trvalé bydlisko v rámci mesta.

Patríte k mestským častiam, ktoré sú vo veľkej miere tranzitné. Vo vašom prípade v smere zo Záhoria. Neúspešne ste žiadali, aby časť diaľnice od Stupavy po Bratislavu nebola spoplatnená, čím by sa tranzit odklonil zo Záhorskej Bystrice a Lamača na diaľnicu. Ministerstvo dopravy s tým však nesúhlasilo. Ako chcete problém s tranzitom dopravy riešiť ďalej?

- Nevzdávam sa boja za zrušenie spoplatnenia tejto časti diaľnice. Budeme ďalej hľadať najmä právne možnosti, ako to dosiahnuť. Aj keď diaľnica vedie nezastavanou časťou, napojenie na diaľnicu je v katastrálnom území Záhorskej Bystrice a tvorí tak vstup do obce. Som presvedčený, že štát ani Národná diaľničná spoločnosť by o žiadne peniaze neprišli, pretože ľudia, ktorí jazdia zo Záhoria do Bratislavy cez Záhorskú Bystricu, si diaľničnú známku aj tak nekúpia. Naopak, tým, že jazdia po Bratislavskej a Hodonínskej ulici, má to negatívny vplyv na životné prostredie, nehodovosť a kolízie so zverou. Záhorská Bystrica trpí týmto tranzitom dopravy. Domnievam sa, že ak by bola časť diaľnice oslobodená od poplatku, malo by to prínos aj ekonomický.

Vlani na vstupe do mestskej časti pribudla kruhová križovatka, ktorú si vynútila výstavba v lokalite Krče. Čo táto zmena priniesla pre dopravu na hlavnom cestnom ťahu v obci?

- Veľmi to pomohlo. Jednak sa zlepšil estetický vstup do obce, ale pomohlo to najmä k bezpečnosti a plynulosti dopravy. Bola to vynútená investícia pre investorov v oblasti Krče a Záhorské sady, aby sa celá táto oblasť mohla napojiť na Bratislavskú a Hodonínsku ulicu. Uprostred by sme radi umiestnili umelecké dielo – akúsi vstupnú bránu s postavami sv. Petra a Pavla, ktorí sú patrónmi obce. Uvidíme, či sa nám to podarí zrealizovať, pretože Krajský dopravný inšpektorát nesúhlasí s umiestňovaním priestorových objektov do kruhových križovatiek.

Plánujete výstavbu aj ďalších kruhových križovatiek? Ako chcete riešiť problematické napojenie Ulice čsl. tankistov na Bratislavskú ulicu?

- Najkritickejšou je križovatka medzi krematóriom a Lamačom, kde je zjazd z diaľnice. Keby nebola diaľnica spoplatnená, nebol by tento uzol tak zaťažený. Vodiči, ktorí idú z mesta do Záhorskej Bystrice alebo ďalej na Stupavu, tu schádzajú z diaľnice a majú problém dostať sa na Bratislavskú ulicu. Tu by mala byť do konca budúceho roka postavená okružná križovatka OK5. Ide opäť o vynútenú investíciu, ktorá je spojená s výstavbou projektu Bory. Pokiaľ ide o križovatku Bratislavskej s Ulicou čsl. tankistov, tu je plánovaná svetelná križovatka, pretože tú nie je priestor na kruhovú križovatku. Bolo tu vydané aj stavebné povolenie, dokonca bolo už predlžované, ale investorom je mesto Bratislava, ktoré na to nemá peniaze. Je to všetko prichystané, vychádza to na 300-400-tisíc eur, ale mesto to v rozpočte nemá naplánované. Za dôležité považujem aj rozšírenie Hodonínskej ulice na štvorpruhovú cestu. Dôvodom je plánovaná výstavba obchodov a nákupných centier pod cestou smerom k diaľnici a plánovaná výstavba rodinných domov na druhej strane cesty smerom k lesu. Všetci vlastníci pozemkov po oboch stranách Hodonínskej majú podmienku, že na svojom úseku musia vybudovať štvorpruhovú komunikáciu. Naplánované to je tak, že sa to bude robiť per partes, to znamená, že každý investor urobí svoju časť. Iná možnosť nie je reálna.

Primátor Ftáčnik pri návšteve Devínskej Novej Vsi hovoril, že zberný dvor, ktorý tu chce mestská časť otvoriť, by mohol slúžiť aj Záhorskej Bystrici a Lamaču. Devínska Nová Ves to však odmieta. Ako chcete riešiť likvidáciu drobného stavebného a veľkorozmerného domáceho odpadu?

- Máme vlastný zberný dvor na dolnom konci Ulice čsl. tankistov, kde môžu obyvatelia s trvalým bydliskom v Záhorskej Bystrici ročne doviezť bezplatne 100 kg odpadu. Bezplatne sem môžu doviezť neobmedzené množstvo biologicky rozložiteľného odpadu ako je lístie, tráva, burina, konáre.

Predsavzali ste si vybudovať v Záhorskej Bystrici verejné kúpalisko. Ako je to reálne?

- Existuje malá štúdia športového areálu, ktorého súčasťou je aj kúpalisko. Je to na pozemku bývalého elektrotechnického učilišťa, ktoré patrí župe. Bratislavský samosprávny kraj sa snaží celý areál predať, našou predstavou je, aby sa časť pozemku darovala obci, kde by sme spoločne s budúcim investorom chceli vybudovať športový areál s verejným letným kúpaliskom. Zatiaľ sa však župe nepodarilo bývalé učilište predať. Reálnejšie však vyzerá náš projekt na vybudovanie viacúčelovej športovej haly, ktorú chceme postaviť namiesto telocvične v areáli našej základnej škole. Tento rok chceme vypracovať projektovú dokumentáciu a pokiaľ všetko pôjde, ako si predstavujeme, na budúci rok by sme chceli začať stavať.

Čo ešte plánujete robiť tento rok?

- Tento rok pokračujeme v rekonštrukcii ciest. Do konca októbra 2013 by mala byť dokončená výmena plynovodov, ktorú realizuje SPP. Vďaka tomu dôjde aj k rekonštrukcii ďalších komunikácií. Chceme tiež zrekonštruovať jedáleň v základnej škole, plánujeme v areáli školy zastrešiť hokejbalové ihrisko a zrekonštruovať detské ihrisko pri miestnom úrade.

V závere uplynulého roka rezonoval spor veľkým a malých mestských častí o výšku príspevku solidarity. Väčšina mestského zastupiteľstva napokon nevyšla v ústrety štyrom veľkým častiam a neznížila tento príspevok z 3 na 2 percentá. Situácia sa bude koncom tohto roka zrejme opakovať. Ako by mali malé a veľké mestské časti tento problém riešiť?

- Solidarita veľkých mestských častí s malými bola nastavená v minulosti a bola súčasťou kritérií, ako sa plnili príjmy mestských častí. Tento model sa prijal a štyri veľké mestské časti prispievali siedmym malým. Toto fungovalo aj funguje dodnes. Pravda je, že ekonomika sa mení a je tu snaha zmeniť tieto pravidlá. Beriem to, ale treba to riešiť komplexne a nájsť iné koeficienty, ktoré zohľadnia potreby malých mestských častí. Povedať, že zrušme solidaritu alebo ju obmedzme, totiž môže mať za následok, že tým najmenším mestským častiam to môže zlomiť krk. Otázka je, či o toto niekomu ide, alebo či má mať Bratislava 17 mestských častí a ako majú fungovať. Pokiaľ ide o Záhorskú Bystricu, patríme k tým väčším menším častiam, zníženie príspevku by bol zásah do rozpočtu, vedeli by sme však ďalej fungovať. Pre nás by to nebolo likvidačné. Chápem, že v Ružinove, Petržalke, Starom Meste a v Novom Meste tieto peniaze chýbajú, ale Bratislava je jedno mesto a pokiaľ chceme, aby tak fungovalo, musia si veľké a malé mestské časti pomáhať.

V Záhorskej Bystrici vznikli luxusné štvrte, kde bývajú veľmi úspešní a bohatí ľudia. Ako z toho profituje Záhorská Bystrica?

- S mnohými z prominentov, ktorí sa usadili v Záhorskej Bystrici, komunikujeme priateľsky. Podporujú aktivity mestskej časti osobnou prítomnosťou alebo formou nejakej služby. Tí ktorí tu aj podnikajú, podporujú mestskú časť aj finančne. Majú naozaj ústretový vzťah k mestskej časti a k našim aktivitám za čo im patrí vďaka.

Zhováral sa Radoslav Števčík