Vzniká tu priestor, aby sa ľudia začali o svoje mesto zaujímať

Vzniká tu priestor, aby sa ľudia začali o svoje mesto zaujímať - Sovcik1 1

Uplynulé dva roky charakterizovalo napätie medzi primátorom a väčšinou mestského zastupiteľstva. Prejavilo sa to pri voľbe primátorových námestníkov či pokuse o výmenu riaditeľov mestských organizácií. Od mája má najväčší poslanecký klub v zastupiteľstve nového predsedu. Ten sa stal aj predsedom poslaneckého grémia. Ako hodnotí uplynulé dva roky mestskej samosprávy, sme sa spýtali jeho predsedu Svena ŠOVČÍKA (SDKÚ-DS, Most-Híd).

- Po prvýkrát po roku 1989 demokraticky volenej samosprávy mesta nastala situácia, keď primátor a väčšina mestského zastupiteľstva sú z rôznych politických táborov. V mestských častiach k takejto situácii už došlo skôr, nemám však pocit, že to zvládli s veľkou politickou bravúrou. Na úrovni mestskej samosprávy k tomu došlo prvýraz a dá sa povedať, že takmer dva roky sme hľadali spôsob, ako v tejto situácii fungovať. Výsledok sa ukázal na ostatnom zasadnutí zastupiteľstva, keď sa podarilo dať dokopy reprezentantov všetkých politických strán v mestských zastupiteľstve a vytvorili sme poslanecké grémium. To má byť partnerom primátorovi mesta a tvoria ho predsedovia všetkých poslaneckých klubov a zástupca nezávislých poslancov. Komunikácia medzi primátorom a poslancami by mala byť obojsmerná. Aby nehovoril len primátor svoje predstavy, ale aby aj mestské zastupiteľstvo tlmočilo svoje predstavy. Je totiž zbytočné, aby primátor predkladal zastupiteľstvu materiály, ktoré nemajú politickú podporu poslancov, a na druhej strane nepredkladal také, ktoré podporu majú. Poslanecké grémium by sa malo stretávať pravidelne, možno každý týždeň, aby sme diskutovali o riešeniach problémov mesta. Čaká nás veľmi ťažké obdobie - Bratislava sa potáca nad priepasťou finančných problémov, ktoré sa výpadkom podielových daní môžu v budúcom roku ešte prehĺbiť. Z minulých volebných období sme zdedili viaceré nevyriešené problémy, ktoré musíme riešiť bez toho, aby sme mohli formulovať vlastnú predstavu správy mesta. A preto sme vytvorili poslanecké grémium, aby sme konečne ako mestskí poslanci začali vo vzťahu k primátorovi a magistrátu formulovať svoje predstavy, a nie aby sme len pasívne neprijímali alebo odmietali materiály, ktoré sú nám predkladané.

Z pohľadu obyvateľa mesta boli uplynulé dva roky v znamení stagnácie, akoby v Bratislave zastal čas, mesto je špinavšie, zhoršuje sa kvalita bývania a počuť len výhovorky, že nie sú peniaze. Ako to vnímate ako mestský poslanec?

- Predovšetkým chcem povedať, že je tu určitý druh diskontinuity. Väčšina poslancov sú noví ľudia, niektorí z nich síce majú skúsenosti zo samosprávy mestských častí, ale s celomestskou správou nemali skúsenosti . Okrem toho máme v zastupiteľstve novú politickú stranu SaS, ktorej poslanci si istým spôsobom tiež hľadajú svoje miesto. Obdobie od volieb by som nenazval stagnáciou, aj keď na druhej strane musím priznať, že v mnohých závažných témach nebolo prijaté zásadné rozhodnutie. Napríklad dlho hovoríme o doprave, až sme sa dostali do situácie, že nám pred rokom odstavili električkovú trať na Hlavnú stanicu. Táto hrozba sa týka aj trate do Dúbravky, pol roka je pre električky uzatvorený tunel. Myslím si, že si to vyžaduje rázny postoj vedenia mesta k problému dopravy v meste. A netýka sa to len nosného dopravného systému, opravy Starého mosta či budovania električky do Petržalky, ale aj statickej dopravy, teda parkovania, budovania záchytných parkovísk, preferencie MHD, nového trasovania liniek atď. Ďalším veľkým problémom, kde treba zaujať rozhodný postoj, je financovanie mesta. Neprijímať len čiastkové riešenia, ale rozhodnúť sa pre komplexné riešenie, ktoré si vyžaduje spoluprácu primátora a mestského zastupiteľstva. Stojíme pred systémovým problémom financovania samosprávy na Slovensku. Musíme si priznať, že samospráva nemôže byť financovaná z predaja majetku. Mestské zastupiteľstvo má často iný názor na predaj majetku ako primátor a magistrát. Samospráva musí majetok začať využívať iným spôsobom. Preto sme primátora vyzvali, aby využil svoju zákonnú právomoc a na rokovaní vlády požiadal o úpravu financovania hlavného mesta, ktoré na rozdiel od iných miest musí plniť aj funkcie hlavného mesta. Je tu 150-tisíc ľudí ktorí tu nemajú trvalý pobyt, nedostávame za nich podielové dane, ale využívajú infraštruktúru mesta. Treba nájsť spôsob, ako ich primať, aby mali trvalý pobyt v Bratislave, vláda musí povedať, ako bude pristupovať k financovaniu funkcie Bratislavy ako hlavného mesta.

Mesto sa pokúsilo kompenzovať výpadky vo financovaní zvýšením dane z nehnuteľnosti v priemere o 17 percent. Bude to zvýšenie stačiť, alebo malo byť vyššie?

- Keď sme vlani rozhodovali o zvýšení dane z nehnuteľnosti, upozorňoval som, aby sme ju v tomto volebnom období zvyšovali iba raz a tomu prispôsobili výšku jej zvýšenia. Nakoniec sa prijal kompromis a ukazuje sa, že nebude znamenať výrazný rast výberu tejto dane. Ako je známe, daň z nehnuteľností vznikla predovšetkým na to, aby slúžila na financovanie starostlivosti o verejný priestor. Žiaľ, infraštruktúra Bratislavy je taká zanedbaná ešte spred roka 1989, že výnos z dane z nehnuteľnosti nestačí na zabezpečenie tejto starostlivosti.

Daň z nehnuteľnosti síce išla hore, výdavky mesta na starostlivosť o verejný priestor - najmä na čistenie - však výrazne poklesli. Mesto je špinavšie, okolo plných smetných košov sa tvoria kopy odpadkov. Čo s tým?

- Zaznamenal som v Bratislavských novinách vážny apel občana na stav centra mesta. Zdieľam jeho názor, avšak vidím aj druhú stranu mince a to sú verejné financie. Najlepší spôsob, ako udržať verejné financie v súčasnosti pod kontrolou, je zvýšiť efektivitu miestnych úradov a magistrátu, a potom siahnuť na najväčšiu položku rozpočtu - starostlivosť o verejný priestor. Tam, bohužiaľ, ideme do obdobia, a to hovorím s plnou vážnosťou, keď Bratislavčania budú musieť akceptovať, že čistenie mesta nebude také intenzívne ako v minulosti. Myslím si, že prišiel čas, aby Bratislavčania začali viac žiť v meste, viac ho vnímať, starať sa oň a naštartovať komunitné aktivity. Poznám prípady zo západnej Európy, keď občania objavili zabudnuté zákutia a začali sa o ne starať. Verejný priestor totiž patrí všetkým, prednostne ľuďom, ktorí v ňom žijú. Prvé lastovičky sú tu a Bratislavčania začínajú byť aktívni a starajú sa o verejný priestor vo svojom okolí. Vzniká tu miesto, aby sa ľudia začali o svoje mesto zaujímať a starať sa oň aj tým, že dobrovoľnícky dajú do poriadku zanedbané miesta. Mnohí sme možno negatívne ovplyvnení akciami Z a pracovnými sobotami z minulého režimu, ale už je tu nová generácia, ktorá si to nepamätá. Je tu teda možnosť, aby sme sa o Bratislavu začali starať dobrovoľne, z lásky k mestu. Aby sme ju nevnímali ako mesto, kde musíme žiť, ale ako miesto, ktoré nás formuje, a ktoré naopak formuje aj my.

Na jednej strane ste proti predaju mestského majetku, na druhej strane mesto ho nedokáže spravovať. Bolo správne bojovať o PKO, keď nie sú peniaze na jeho prevádzku? Prečo mesto vyhnalo zo Starej tržnice trhovníkov, keď objekt len pustne? Prečo mesto prijalo od štátu mestské divadlo, keď nemá na jeho plnohodnotnú prevádzku peniaze?

- Každá z tých otázok by si vyžadovala hodinovú odpoveď. Považujem za samozrejmé, že mesto bude presne vedieť, aký má majetok, kde ho má a kto ho spravuje. Po tom, ako som si prečítal správu nezávislého audítora, mám vážnu obavu, že to tak nie je. Mesto Bratislava má ešte majetok, o ktorom ani len netuší, že ho má. To považujem za prvoradé - vypracovať kompletný a úplný zoznam mestského majetku. Potom ho treba roztriediť - na taký, ktorý mesto potrebuje na výkon samosprávnych funkcií, na taký, ktorý môže byť predmetom rozvojových projektov a v budúcnosti môže priniesť aj iné príjmy ako daňové, no a napokon majetok, ktorý mesto nepotrebuje a taký môže postupne predať. Aj tu vidím priestor na komunitné aktivity, ako je napríklad projekt pre Starú tržnicu, ktorý má moju podporu. Podobne Staré Mesto vyriešilo správu Pisztoryho paláca, ktorý slúži na komunitné aktivity. Pokiaľ ide o PKO, to nás bude ešte dlho prenasledovať a definitívne riešenie nie je možné, kým nevyriešime otázky vo vzťahu k developérovi a k štátu. Pokiaľ chceme, aby bolo PKO majetkom mesta, musíme sa oň postarať, to znamená, že budova sa dá do takej kondície, aby sa mohla využívať. Otázne je, ako to urobíme. Aj tu vidím priestor na komunitné aktivity Bratislavčanov.

Poďme k doprave. Ako vnímate dočasné zavedenie buspruhu na Moste SNP, Staromestskej a na Štefánikovej ulici, ktoré sa skončilo fiaskom? Nie je to dôkaz, že mestu chýba koncepcia rozvoja dopravy?

- V čase vyspelých počítačových technológií, ktoré dokážu modelovať akúkoľvek situáciu, je pre mňa neakceptovateľné, aby sme z Bratislavčanov robili pokusných králikov. To, čo sa dialo na Staromestskej a na Štefánikovej ulici je pre mňa ako poslanca, ktorý zastupuje najmä Staromešťanov, absolútne neakceptovateľné. Mestská hromadná doprava sa v Bratislave musí rozvíjať iným spôsobom, nie systémom pokus - omyl. Postup magistrátu svedčí o nekoncepčnosti riešenia problému. Chcem to otvoriť na prvom zasadnutí poslaneckého grémia - musíme začať vytvárať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé koncepcie rozvoja mesta, ako sme to urobili v prípade pamätníkov a pomníkov. Prijali sme koncepciu ich umiestňovania a stanovili tak jasné pravidlá, aby sa pamätníky a pomníky neosádzali a nepremiestňovali chaoticky. Koncepčné riešenia potrebujú aj ostatné oblasti života mesta.

Na ostatnom zasadnutí mestskí poslanci schválili primátorov návrh nakúpiť z európskych peňazí nové električky. Je to potrebné, ak je otázne, po čom budú nové električky jazdiť, keď trať na Hlavnú stanicu je uzatvorená a otázna je aj prevádzkyschopnosť trate do Dúbravky?

- Pokiaľ ide o možnosť využiť prostriedky Európskej únie (EÚ) z operačného programu doprava, umožnila to nízka cena, ktorá bola vysúťažená na výstavbu železničnej stanice Filiálka, takže zostali voľné prostriedky na roky 2013 - 2015. Ak sa takáto možnosť naskytla, je dobré využiť ju. Okrem nákupu električiek sme však schválili aj rekonštrukciu trate do Dúbravky. Skutočnosť, že nejazdí električka na Hlavnú stanicu, vnímam veľmi kriticky. Trinástka bola pre mňa alternatívou k používaniu osobného auta. Treba však povedať, že je to problém, ktorý sme zdedili. Súvisí totiž s výstavbou na Námestí Franza Liszta, predtým Predstaničného námestia. Operatívne využitie voľných prostriedkov EÚ považujem za správne, aj keď si myslím, že možno dozrel čas aj na diskusiu o tom, či Bratislava zostane na rozchode 1000 mm, alebo prebudujeme električkové trate na železničnú šírku 1435 mm. Ak by sme prešli na širší rozchod, umožnilo by nám to nakupovať električky lacnejšie, pretože tie upravované na bratislavský užší rozchod sú predražené.

Mestské zastupiteľstvo prijalo prvú celomestskú koncepciu parkovania. Vlastnú už má niekoľko rokov Staré Mesto, svoje koncepcie parkovania pripravujú Petržalka a Nové Mesto. Bude teda platiť celomestská koncepcia, alebo každá mestská časť pôjde svojou cestou?

- Oveľa dôležitejšie, ako mať celomestský parkovací systém, je, aby bol jednotný systém v každej mestskej časti na všetkých komunikáciách - na mestských aj tých, ktoré spravujú mestské časti. Pokiaľ toto nebude platiť, nebude systém funkčný. Je úplne nepodstatné, či bude jedno zúčtovacie miesto alebo sedemnásť, pretože parkovanie nie je o obecných príjmoch, ale o regulácii statickej a dynamickej dopravy. Každá lokalita, každá mestská časť si vyžaduje iný prístup, pretože sú tam iné podmienky. V Starom Meste je napríklad najväčší nápor na parkovanie celý deň, v Petržalke len večer. Na úrovni mesta sme prijali len základné pravidlá na parkovanie s tým, že každá mestská časť ich môže aplikovať na svoje podmienky.

Asi najďalej je v tomto smere Staré Mesto, kde je však miestna samospráva limitovaná tým, že jedna z predchádzajúcich garnitúr parkovacie miesta v centre mesta prenajala súkromnej firme. Ako bude jednotný systém vyzerať v Starom Meste?

- Mestská časť sa s touto súkromnou spoločnosťou súdi, žiaľ, súdny spor sa nehýbe. Keď začne v Starom Meste fungovať nový parkovací systém na zvyšku mestských a miestnych komunikácií, teda okrem vilovej štvrte, a BPS Park sa tomu neprispôsobí, tak jej biznis skolabuje. Našou predstavou je, že aj oni sa na uliciach, ktoré majú zazmluvnené, prispôsobia systému, ktorý bude platiť na zvyšku Starého Mesta.

Tlak na statickú dopravu súvisí s tým, že Bratislavčania a návštevníci preferujú individuálnu automobilovú dopravu pred verejnou hromadnou dopravou. Ako to chce mesto zmeniť?

- Nestačí len hovoriť ľuďom, aby prestali jazdiť autami a začali cestovať MHD. Bolo pekné, že počas Týždňa mobility mohli jazdiť cestujúci len s vodičským preukazom. Škoda však, že to nikto nevyužil na prieskum, koľkí Bratislavčania túto možnosť využili, nechali auto doma a išli do práce verejnou dopravou. Sme trochu aj obeťou vlastného úspechu, že skoro každá rodina si môže dovoliť auto. Na druhej strane chýba nám nosný dopravný systém. Ak niekto cestuje povedzme z Prešova do Bratislavy na ministerstvo, nemôžem mu ako alternatívu ponúknuť, aby odstavil auto na Zlatých pieskoch a cestoval do centra 1,5 hodiny električkou. Počas Týždňa mobility som si vyskúšal dennú jazdu Starým Mesto na bicykli a musím povedať, že to bola životohrozujúca skúsenosť. Od výtlkov, rozbitých kanalizačných vpustí až po agresivitu vodičov, s ktorou som sa stretol. Nie sme na to zrejme ešte mentálne pripravení, na zmenu filozofie dopravy v Bratislavy. Nie je to totiž len o budovaní cyklotrás, ale aj o celkovej atmosfére v spoločnosti.

Magistrát začal rozvíjať cyklistickú dopravu, paradoxne nie však na úkor automobilovej, ale na úkor chodcov. Budovať cyklotrasy na chodníkoch je kontraproduktívne, nie?

- Hlavne by sme mali prestať robiť cyklotrasy odniekiaľ nikam. Aj tu mi chýba koncepcia a systém. Keď nechcem, aby jazdili cyklisti po pešej zóne, musím najskôr vybudovať cyklotrasu okolo historického jadra. Otvorili sme cez rieku Moravu Most slobody a nemáme stále vyriešené napojenie z Devína do Karlovej Vsi. Viem, že to stojí veľké peniaze, ale keď ich nemáme, robme cyklotrasy postupne - hoci každý rok 100-200 metrov, ale budem vedieť, že vtedy a vtedy bude hotový ucelený úsek spájajúci jednu časť mesta s druhou. Pre mňa nie je riešenie prefarbiť kus cesty alebo chodníka na zeleno a povedať, že toto je cyklotrasa.

Zhováral sa Radoslav Števčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.