Bratislavskú dopravu vylieči až nultý okruh D4

Vajnorčanov najviac trápi doprava. Hneď za humnami na Čiernej Vode sa už niekoľko rokov stavia a hrozí, že na Triblavine vznikne sídlisko pre 60-tisíc ľudí. Vajnory sa tak stali tranzitnou obcou, cez ktorú denne prejdú tisícky áut. Už druhé volebné obdobie s týmto problémom aktívne bojuje tunajší starosta Ján MRVA (SDKÚ-DS).

Ste vo funkcii už šiesty rok, čo sa vo Vajnoroch za to obdobie podarilo urobiť?

- Som hrdý na to, že samospráva Vajnor je dôkazom toho, že i napriek nedostatku finančných prostriedkov sa toho dá urobiť veľa, ak s tým málom nakladáte rozumne. Prví v Bratislave sme začali používať elektronické aukcie na obstarávanie, prví sme mali merače rýchlosti áut a červené priechody cez cesty a prví v hlavnom meste budeme mať plne elektronický miestny úrad. Ako jedinej mestskej časti v Bratislave sa nám ešte v roku 2010 podarilo vybudovať a otvoriť novú materskú školu, zateplili sme celú základnú školu a teraz by sme ju radi rozšírili o päť tried. Vďaka spolupráci so súkromným investorom sme koncom minulého roku mohli vo Vajnoroch otvoriť zrekonštruované zdravotné stredisko, kde je 10 ambulancií, lekáreň a banka. V spolupráci s ďalším súkromným investorom sa podarilo obnoviť zariadenie sociálnych služieb - Seniordom Vajnory. V lokalite na Šinkovskom sme postavili nové detské ihrisko. Minulý rok u nás pribudla aj bikrosová dráha. Ako nám to financie dovoľujú, postupne rekonštruujeme národnú kultúrnu pamiatku Vajnorský ľudový dom, na ktorú sme vyhlásili verejnú zbierku. Bola ukončená druhá etapa výstavby kanalizácie a domových prípojok, čo znamená, že v súčasnosti je už len cca 15 % Vajnor bez kanalizácie a verím, že aj to nie nadlho. Po viac ako dvadsiatich rokoch sme začali systematicky čistiť dažďovú kanalizáciu. V záujme zvýšenia bezpečnosti obyvateľov sme osadili na štyroch verejných priestranstvách kamery, ktoré sú napojené na mestskú políciu a len nedávno sme požiadali o dotáciu na ďalšie štyri. Podarilo sa nám zrekonštruovať centrálne námestie so sochou sv. Floriána, ktorú plánujeme tiež obnoviť. Nielenže sa stalo urbanistickým centrom, ale pribudlo na ňom aj parkové vybavenie, zeleň a nová páková studňa. Čo sa týka dopravy, vybudovali sme svetelné križovatky na priechode pre chodcov pred miestnym úradom a na nadjazde pri Koratexe, zrekonštruovali sme časť cesty a časti chodníkov pred kostolom s upravením dopravy, vybudovali sme nové prístrešky MHD na ulici Pri starom letisku, na Pasekách a na ulici Pri mlyne. Podarilo sa nám vydať päť kníh súvisiacich s Vajnormi.

Na jeseň ste na ministerstve životného prostredia odovzdali petíciu takmer 1000 Vajnorčanov, aby nultý okruh diaľnice D4 vo Vajnoroch viedol v prekrytom tuneli. Podarilo sa vám presvedčiť kompetentných?

- S ministrom Józsefom Nagyom som osobne rokoval na jeseň minulého roku. Ubezpečil nás, že naše požiadavky týkajúce sa presýpaného tunela popri Vajnoroch i križovanie nového okruhu pod existujúcu diaľnicu D1 majú najmenší vplyv na životné prostredie a mali by byť preferované v záverečnom stanovisku EIA. Podľa najnovších informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti by vo februári v súťaži mal byť známy dodávateľ projektovej dokumentácie na úsek od Svätého Jura po Jarovce a ten by v spracovanej PD mal akceptovať pripomienky Vajnor. Samozrejme, celý proces pozorne sledujeme a urobíme všetko pre to, aby sa naše, podľa môjho názoru oprávnené, požiadavky aj realizovali. Podľa predbežných plánov by sa malo začať stavať v rokoch 2014 - 15, stavba by mala byť dokončená v rokoch 2017 - 2018.

O nultom okruhu sa často hovorí ako o lieku na bratislavskú dopravu. Je to naozaj tak?

- Určite áno. V súčasnej situácii je to jediné možné riešenie a som rád, že si to už uvedomuje ministerstvo dopravy, Bratislavský samosprávny kraj aj magistrát. D4 má podporu na všetkých úrovniach štátnej správy aj samosprávy. Nultý okruh Bratislavy bude schopný odviesť tranzitnú a osobnú dopravu smerujúcu z celého Slovenska, ktorá teraz neprimerane zaťažuje Vajnory, Svätý Jur, Most pri Bratislave, Ivanku a Podunajské Biskupice. Na rakúskej strane sú už pripravené projekty na rýchlostnú komunikáciu S7, ktorá by okruh okolo Bratislavy uzavrela. Do budúcnosti však považujem za nevyhnutné naprojektovanie aj tzv. župného okruhu medzi Šamorínom, Sencom, Pezinkom a Malackami. Tento návrh som už prezentoval aj na verejnom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo na pôde BSK ku generelu dopravy. Nie je s čím otáľať, lebo už včera bolo neskoro. Tranzit cez Bratislavu je nevyhnutný pre celé Slovensko. Aj s pomocou finančných prostriedkov z fondov Európskej únie by sme mali vybudovať diaľničné privádzače z lokalít, kde je búrlivá výstavba - medzi Bratislavou, Malackami, Sencom, Pezinkom z Čiernej vody alebo z Vajnor. V Stupave bol už takýto privádzač postavený.

Ďalšou hrozbou pre dopravu v tejto časti Bratislavy je výstavba sídliska na Čiernej vode - Triblavine. Môžete to ešte nejako ovplyvniť?

- Rozhodne nesúhlasíme, aby v susedstve Vajnor vyrástol sídelný útvar pre 61-tisíc obyvateľov, čo počtom predstavuje veľkosť troch okresných miest. Navyše by malo ísť o mestskú zástavbu, čím by sa znehodnotil vidiecky charakter celej oblasti. Už petíciou v roku 2010 sme sa snažili zabrániť schváleniu územného plánu zóny Čierna voda - Triblavina, ktorá by umožnila zástavbu 192 hektárov pôdy prevažne mestským charakterom zástavby bez vyriešenia dopravnej obsluhy. Nič sa nezmenilo na našej argumentácii spred dvoch rokov, že cez Vajnory denne prejde vyše 20-tisíc áut a po ďalšej takej intenzívnej zástavbe Čiernej Vody by doprava vo Vajnoroch skolabovala. Petícia vyjadrovala vôľu nielen Vajnorákov, ale aj názor ľudí z oblasti dotknutej výstavbou, teda z okolia Chorvátskeho Grobu, Čiernej Vody, Ivanky pri Dunaji a Rače. Keďže sa nám na okresnej prokuratúre nepodarilo zabrániť správoplatneniu územného plánu zóny, rozhodli sme sa vyzvať aj nových poslancov obecného zastupiteľstva v Chorvátskom Grobe a poslancov zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja, aby začali proces zmeny územného plánu na výstavbu vidieckeho charakteru s primeranejším počtom do 20-tisíc obyvateľov a na rokovania s investorom.

Bratislavská župa pripravuje nový územný plán regiónu a aj nový generel dopravy kraja. V tejto súvislosti si myslíte, že na činnosť orgánov samospráv môžu mať vplyv aj petície?

- Určite. Je to silný nástroj demokracie. Aj petícia k nultému obchvatu bola dôležitým podnetom od občanov smerom k Bratislavskému samosprávnemu kraju. Občania by nemali byť ticho, mali by sa zaujímať o dianie okolo seba, svoje požiadavky by mali zmysluplne smerovať na kompetentné orgány - tu by mali nájsť podporu v miestnych a mestských zastupiteľstvách, v starostkách či starostoch svojich miest a obcí. Občania si ich zvolili a oni sú tam pre nich v dobrých, ale aj v zlých časoch. Pred približne dvoma rokmi sme zorganizovali petíciu so zámerom, aby župa prehodnotila územné plány obcí a miest medzi Pezinkom, Sencom a Bratislavou - teda Chorvátsky Grob, Slovenský Grob, Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji a Svätý Jur. Bratislavský samosprávny kraj petíciu akceptoval a pripravuje nový územný plán, ktorý treba dať do súladu s územnými plánmi obcí. Myslím si, že hlavné slovo pri tvorbe územných plánov by mal mať región - teda kraj, pretože každá obec vidí len svoje záujmy. Verím, že župan Pavol Frešo vidí kraj ako spojené nádoby, v ktorých všetko spolu súvisí a zároveň je úzko spätý s Bratislavou.

V súvislosti s dopravou v meste sa hovorí o potrebe rozvíjania cyklodopravy ako alternatívy k automobilizmu. Iniciovali ste projekt JURAVA, ale aj diskusiu o vybudovaní cyklotrasy na Rožňavskej ulici.

- Keďže sme aktívna samospráva nasmerovaná na pomoc občanom a pre občanov, tak myslíme aj na zdravý životný štýl, na aktívnu rekreáciu - a k tomu cyklotrasy nepochybne patria. Plánujeme reagovať na výzvu v Operačnom programe Bratislavského kraja s projektom JURAVA (Jur, Rača, Vajnory). Dúfame, že budeme úspešní a s podporou župy sa nám podarí medzi našimi obcami vybudovať cyklotrasu. Na ňu by sa mohla napájať cyklotrasa vedená po Šurskom kanáli od Vrakune, kde je Malý Dunaj, popri novom letisku, Zálesí, Ivanke, Vajnoroch, Svätom Jure, Pezinku až do Viničného ku krásnemu rybníku s odbočkami do Malých Karpát cez Neštich či Limbach a odtiaľ dole až k Morave cez Borinku či Mariánku. S podporou župana Pavla Freša vidím výstavbu cyklotrasy reálne. Ďalšou mimoriadne dôležitou cyklotrasou pre mesto by mohla byť cyklotrasa Rožňavská - je to pomerne nový návrh. Cyklotrasa by spájala obyvateľov Nového Mesta, Trnávky - Ružinova a Vajnor. Išla by od Trnavského mýta v stredovom páse na Trnavskej a Rožňavskej až do Vajnor, kde by sa napojila na cyklotrasu JURAVU.

Podobne ako bratislavský župan preferujete zapustenie hlavných križovatiek v Bratislave pod zem. Myslíte si, že to pomôže?

- Plynulá doprava v Bratislave je brzdená hlavne veľkými povrchovými križovatkami. V smere na Zlaté piesky zo Šancovej ulice treba dať pod zem hlavný prúd na križovaniach s Karpatskou ulicou, Račianske mýto, Trnavské mýto a križovatky Trnavskej s Jégého, s Bajkalskou a Tomášikovou ulicou. Na Račianskej magistrále treba dať pod zem križovatku s Jarošovou v smere von z mesta a pripojiť dopravu na nultý obchvat Bratislavy v smere na Pezinok, kde vznikne membrána pre dopravu. To isté treba urobiť s ťahom na Šamorín od autobusovej stanice Nivy po Prievozskej až von na Šamorínsku s napojením na novú R7 a, samozrejme, tieto diagonály treba prepojiť nultým okruhom Bratislavy.

Ďalšou pomocou pre dopravu Bratislavy by bola Bratislavská integrovaná doprava (BID), o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov, zatiaľ však stále nefunguje.

-Vo veľkých európskych mestách je bežné, že si necháte auto na záchytnom parkovisku na okraji mesta a ďalej pokračujete prostriedkami MHD. Preto by mali byť na vstupoch do Bratislavy z Pezinka, Senca, Malaciek, Šamorína, z Rajky či Wolfsthalu pri hlavných cestných ťahoch vybudované záchytné parkoviská, aby tam návštevníci nechali svoje autá a hromadnou dopravou, či už vlakovou, električkovou, trolejbusovou alebo autobusmi, by sa dostali do centra mesta. Na budovanie záchytných parkovísk a prestupných terminálov viacerých zdrojov hromadnej dopravy je mesto oprávnené čerpať z fondov operačného programu kraja. Treba rokovať so železnicami o prenájme koľajníc a nechať v územnom pláne rezervu na vybudovanie záchytných parkovísk. Ako príklad prototypu BID môžem uviesť linku prímestského autobusu číslo 630, ktorá už štyri roky jazdí cez Vajnory z Chorvátskeho Grobu a ktorá vznikla na základe môjho podnetu spoločne so starostom Chorvátskeho Grobu. Vajnory ani teraz nečakajú so založenými rukami na spustenie bratislavskej integrovanej dopravy. Ešte minulého roku sme podali žiadosti na Železnice Slovenskej republiky o vybudovanie väčšieho parkoviska a podchodu pri vajnorskej stanici, ktorá by mohla byť v budúcnosti jej súčasťou.

Nielen bratislavským problémom sú čierne stavby. Ako si s nimi dokáže poradiť samospráva, ktorá vykonáva aj funkciu stavebného úradu?

- Platný stavebný zákon je nedostatočný, pretože samospráve nedáva možnosť rýchlo a efektívne zakročiť. Možnosti stavebných úradov sú veľmi obmedzené. Ak stavebník začne výstavbu bez povolenia, alebo sa odkloní od schváleného projektu, nemôže proti nemu účinne zakročiť. Ak má stavebník čiernej stavby šikovných právnikov, má možnosť cez krajský stavebný úrad alebo cez prokuratúru napadnúť rozhodnutie príslušného stavebného úradu, pretože skoro vždy sa nájde niečo, čo sa vo formálnom procese schvaľovania stavby dá napadnúť. Podľa môjho názoru by stavebný úrad mal mať možnosť v prípade nepovolenej stavby okamžite nariadiť elektrárňam vypnutie stavebnej elektriny a vodárňam vypnutie vody, aby sa v stavbe nemohlo pokračovať. Zastavením stavby ešte v základoch by tak nemohli vzniknúť väčšie škody susedom čiernych stavieb. Dnešný zákon je skutočne veľmi zlý a je veľkou chybou, že poslanci národnej rady, predovšetkým pričinením nezodpovedných poslancov zo strany SaS, neprijali v polovici minulého roku navrhovanú novelu stavebného zákona. Politika sa má robiť pre občanov a nie pre politické prekáračky v parlamente. Dúfam, že nový parlament prijme novelu stavebného zákona tak, aby bol na prospech občanov a samospráv.

Zhováral sa Marián Brezňanský