Každý týždeň som riešil akútne problémy a havárie

O Do kresla starostu bratislavského Nového Mesta nastúpil po šestnástich rokoch starostovania svojho predchodcu. V úrade nerobil personálne čistky, ani sa neobklopil lojálnymi spolustraníkmi - Rudolf KUSÝ totiž kandidoval ako nezávislý občiansky kandidát a takým chce byť aj starostom.

Akých bolo prvých deväť mesiacov starostu mestskej časti vo funkcii?

- Úrad začal viac komunikovať s občanmi. Na rozdiel od môjho predchodcu mám vlastnú e-mailovú adresu, intenzívne komunikujem cez Facebook, stretávam sa s občanmi, pýtam sa ich na názory. A takto ich zapájam do spolurozhodovania o živote v našej mestskej časti. A to aj v tých štvrtiach, ktoré boli v minulosti na periférii záujmu samosprávy, ako sú Slanec, Dimitrovka, Biely kríž, Mierová kolónia. Podarilo sa nám zlepšiť informovanosť Novomešťanov o úradných záležitostiach, zriadili sme nové úradné tabule v lokalitách, kde bol najväčší problém. To isté platí o plánovanej výstavbe - snažíme sa ľudí informovať ešte pred vydaním územného či stavebného rozhodnutia, keď ešte môžu ovplyvniť výstavbu v ich okolí. Pravdou je aj to, že každý mesiac, každý týždeň som riešil akútne problémy a havárie. Najskôr to boli majstrovstvá sveta v hokeji, kolaudácia zimného štadióna, hrozba postavenia heliportu uprostred obývanej zóny. Zistili sme, že tržnica na Trnavskom mýte je v havarijnom stave, naposledy Dopravný podnik prišiel s návrhom zrušiť v našej mestskej časti najviac liniek MHD - až štyri autobusové spoje. Všetko sú to problémy, ktorých riešenie nemôžem a nechcem odkladať. Zároveň je to však dôvod, prečo niektoré zámery a predsavzatia plním pomalšie, než by som chcel. Teraz pripravujeme dvojročný plán, počas ktorého investujeme 600- až 700-tisíc eur na opravy škôl. Chcem, aby to bolo predmetom širokého konsenzu škôl, poslancov a úradu. Keď peniaze minieme, budeme sa snažiť zohnať ďalšie. Nechceme ich však získať z predaja pozemkov, čím by sme si do budúcna vyrobili ďalšie problémy. Preto predávame len pozemky pod garážami a pod existujúcimi stavbami.

Sľúbili ste, že sa budete snažiť investorov primať k tomu, aby každá nová výstavba bola kompenzovaná príspevkom pre komunitu. Darí sa to?

- Áno. Nikto nechce obmedzovať vlastnícke práva investorov, ale okrem toho, že musia rešpektovať územný plán, mali by rešpektovať aj vlastnícke práva ľudí, ktorí tu už žijú. Každá výstavba totiž obmedzuje život ľudí v okolí a je slušné nepovedať, že „postavím tu len dom a ďakujem". Je slušné postarať sa o to, aby sa výstavbou nezhoršila kvalita bývania komunity, ale naopak prispieť k jej zlepšeniu. Či už tým, že v prízemí domu budú služby, ktoré v lokalite chýbajú, alebo investor postaví detské ihrisko, pomôže miestnej škole. Musím povedať, že investori na tieto požiadavky reagujú dobre. Na druhej strane ľudia neboli zvyknutí, že s nimi samospráva alebo investor chceli diskutovať. Často reagujú tak, že „nechceme výstavbu, dajte nám pokoj". Obvykle sa však v každej komunite nájde dosť ľudí, ktorí sú ochotní hovoriť o tom, čo môže investor pre nich urobiť.

Spomenuli ste problémy s tržnicou na Trnavskom mýte. Súvisí s tým snaha upraviť zmluvné vzťahy s trhovníkmi?

- Miestny podnik, ktorý spravuje tržnicu, má už niekoľko mesiacov nové vedenie. Tržnica však má starú vzduchotechniku, ktorá je tam od roku 1985. Okrem toho, že je energeticky náročná, je aj zastaraná a poruchová, len tento rok mala dva či tri výpadky. Je otázkou mesiacov, keď doslúži. Preto musíme nájsť peniaze na novú. Ide o 800- až 950-tisíc eur.

Odkiaľ chcete vziať peniaze na rekonštrukciu?

- Chceme čo najskôr upraviť vzťahy s mestom, ktoré je vlastníkom tržnice, a s mestskými časťami Rača a Vajnory, s ktorými objekt spravujeme. Aby sa nám nestalo, že do tržnice investujeme a potom nám ju mesto zoberie do vlastnej správy. Chceme upraviť aj zmluvné vzťahy s trhovníkmi, pretože zisťujeme, že mnohé prevádzky platia za menšiu plochu, ako užívajú, a niektoré naopak za väčšiu. Sú tam veľké disproporcie, ale to súvisí aj s tým, že v minulosti sa trhové miesta dražili. Chceme zmluvné vzťahy upraviť tak, aby to bolo férovejšie, pričom musíme rešpektovať platné zmluvy.

Predsavzali ste si riešiť problémy s parkovaním, ktoré sa zväčšili po tom, ako v Starom Meste zaviedli tzv. rezidenčný systém. Ako to chcete riešiť?

- Problémy s parkovaním sme mali aj predtým, najmä na Kramároch v okolí nemocnice, na Tehelnom poli pri NTC, v Ľudovej štvrti. Vlani sa nám sem však presunuli mimobratislavskí vodiči, ktorí dovtedy parkovali v Starom Meste. Najskôr sme zmapovali všetky parkovacie miesta, ktoré potenciálne v mestskej časti existujú. Teraz sa musíme rozhodnúť, či urobíme to čo Staré Mesto, alebo nie. Hlavné mesto deklarovalo záujem riešiť problém parkovania koncepčne v rámci veľkých mestských častí Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto, Petržalka. Problémom sú peniaze a legislatíva. Nemôžeme však čakať niekoľko rokov, ľudia očakávajú výsledok čo najskôr.

Predchádzajúca samospráva dala zelenú rekonštrukcii bývalej reštaurácie Snežienka s tým, že sa rozšíri o hotel. Po protestoch ste zastavili územné konanie. Čo bude ďalej?

- Na jednej strane je neprijateľné, ako to tam vyzerá dnes, na druhej strane je neprijateľný aj projekt hotela. Bolo zastavené územné konanie a s investorom chceme hovoriť o novom projekte, ktorý budú akceptovať aj občania.

Železná studienka a bratislavský lesopark sú v posledných rokoch vyhľadávaným miestom oddychu Bratislavčanov, trpia však nedostatkom služieb. Nechcete to zlepšiť?

- Iste. Pred niekoľkými rokmi sme obnovili lanovku, na budúci rok by sme chceli spojazdniť aj lyžiarsky vlek. Prekvapujú ma však niektoré hlasy, ktoré volajú, aby sme nič nerobili, nič nestavali. Vlek fungoval v 60. a 70. rokoch, tak prečo by nemohol fungovať opäť? Prečo by sa ľudia, ktorí nemajú peniaze na lyžovačku v Rakúsku, nemohli chodiť lyžovať sem? Verím, že to pomôže vyriešiť aj problém so sedačkovou lanovkou, ktorá je ročne stratová okolo 150-tisíc eur. Keď spustíme vlek, verím, že sa dostaneme na nulu.

Nevyužitý potenciál má aj Kuchajda. Jej limitom sú sinice a obmedzené možnosti kúpania. Čo s tým chcete robiť?

- Žiaľ, naše možnosti ovplyvniť kvalitu vody na Kuchajde sú obmedzené. Pokiaľ je niekoľko dní za sebou teplé počasie a v jazere je priveľa kúpajúcich, ktorí používajú opaľovacie krémy, je otázkou času, keď sa sinice premnožia. Tento rok vďaka premenlivému počasiu sme tento problém nemali. Mojím zámerom je, aby sme tu vybudovali nehrdzavejúce bazény, ako to poznáme z Rakúska, kde by sa Bratislavčania mohli kúpať v čistej a neškodnej vode. Otázkou sú peniaze, ale vzhľadom na to, že investori chcú v tejto lokalite stavať, očakávam, že sa nám s nimi podarí dohodnúť a urobia to pre obyvateľov Nového Mesta. Ľudia už čakajú vyššiu kvalitu služieb a my urobíme všetko preto, aby sme ju dosiahli. Chceme dať vypracovať štúdiu, ako by mohla Kuchajda vyzerať, a v krátkom čase spoločne so sponzormi opraviť mobiliár areálu - lavičky, smetné koše, dlažbu, stolnotenisové stoly, hracie prvky.

Na Tehelnom poli bol zrekonštruovaný zimný štadión, je tu kúpalisko a NTC. Na výstavbu čaká futbalový štadión a športovo-oddychový park na mieste bývalého velodrómu. Niektorí ľudia z okolia sa však tomu bránia s tým, že tu nie je dosť parkovacích miest. Podzemná garáž pod zimným štadiónom je však zväčša prázdna. Aká je budúcnosť Tehelného poľa?

- Situácia s parkovaním okolo NTC je zlá nielen vtedy, keď tu sú nejaké väčšie akcie, ale prakticky každý deň, keď sem prichádzajú návštevníci centra. Tí, samozrejme, chcú parkovať, ale je im ľúto zaplatiť jedno euro za hodinu v garážach STaRZ pod zimným štadiónom. Pokiaľ ide o bývalý cyklistický štadión, trváme na tom, aby mesto dodržalo sľub, že tu bude zeleň a šport. Pokiaľ ide o futbalový štadión, v poslednom čase tu bol problém s bezdomovcami. Oslovili sme preto klub ŠK Slovan, aby si objekt zabezpečili. Dnes štadión stráži bezpečnostná služba. Stále je platné búracie povolenie a územné rozhodnutie, takže je na investorovi, aby začal stavať nový futbalový štadión.

Ako starosta nemáte za sebou politickú stranu. Ako sa vám darí spolupracovať so zastupiteľstvom, ktoré ovládajú politické strany?

- Nechcem to zakríknuť, ale zatiaľ dobre. Ak to porovnáme s mestskými časťami, kde sú neustále konflikty a boj medzi poslancami a starostom, väčšina novomestských poslancov sa drží zásady, ak nepomôže, aspoň neublíži. Aj keď nemáme na všetko rovnaký názor, je tu snaha komunikovať. Možno to bude iné pred voľbami, ale väčšina poslancov má záujem normálne fungovať a spolupracovať.

Zhováral sa Radoslav Števčík