V spore medzi primátorom a starostami zatiaľ víťazí zdravý rozum a demokracia

Doslova zdesenie vyvolal v niektorých mestských častiach navonok nenápadný materiál s názvom Návrh dodatku k č. 15 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, o ktorom malo rokovať Mestské zastupiteľstvo Bratislavy.

Tento materiál, ktorý (pointu prezradíme hneď na začiatku) primátor Jozef Moravčík, našťastie, z rokovania stiahol, navrhoval nepríjemným spôsobom oklieštiť finančné možnosti jednotlivých bratislavských mestských častí. Dnes aj každé dieťa vie, že všetko sa krúti okolo peňazí, a tentoraz šlo o to, v akom pomere sa majú rozdeľovať finančné prostriedky medzi mestom a jednotlivými mestskými časťami. Zmena spočívala v tom, že podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov, dane z príjmov právnických osôb a z cestnej dane mal byť v pomere:

• 98 % pre hlavné mesto a 2 % pre Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov,
• 93 % pre hlavné mesto a 7 % pre Petržalku,
• 87 % pre hlavné mesto a 13 % pre MČ Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Rača, Karlova Ves, Dúbravka a Devínska Nová Ves,
• 76 % pre hlavné mesto a 24 % pre Lamač,
• 45 % pre hlavné mesto a 55 % preVajnory, Záhorskú Bystricu, Devín, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

Odôvodnenie je jednoduché: Bratislava je príliš zadlžená a z tohto dôvodu chce pripraviť vyrovnaný rozpočet (na splnenie tohto cieľa chýba asi 90 miliónov korún). Pritom existujú aj iné spôsoby dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu než uberanie prostriedkov mestských častí. Návrh nezohľadňoval skutočnosť, že niektoré mestské časti, ktoré už pri súčasnom, pre ne priaznivejšom pomere prerozdelenia finančných prostriedkov (veľké mestské časti mali 20 % príjmov, o ktorých je reč, malé 55 %), sotva stačia plniť základné funkcie, ktoré im vyplývajú zo zákona. Napríklad podľa slov starostu Karlovej Vsi Bystríka Hollého by v prípade presadenia návrhu, ktorý sa objavil v mestskom zastupiteľstve, prišla napríklad Karlova Ves o 3,5 milióna korún, teda o celú desatinu skromných ročných príjmov Karlovej Vsi, ktorej každoročne chýba asi 10 miliónov korún len na zabezpečenie základných funkcií (bežná údržba, kosenie trávnikov a pod.) vyplývajúcich zo zákona.

Návrh neprešiel, zložité vzťahy medzi magistrátom a mestskými časťami však zostávajú.

Dodatok k Štatútu hlavného mesta z rokovania mestského zastupiteľstva stiahli, pretože mestské časti prejavili ochotu podieľať sa na zlepšení finančnej situácie mesta. Chcú sa vzdať svojho podielu o sumu, o ktorú bol zvýšený prídel pre Bratislavu zo štátneho rozpočtu, teda 130 miliónov korún. Navyše prevezmú do svojej správy niektoré domovy dôchodcov, financovanie mzdových nákladov na mestskú políciu a niektoré činnosti súvisiace s udržiavaním ciest I. a II. triedy.

Prijaté riešenie síce zaťaží mestské časti, ale nevyrieši celkovú zadlženosť mesta. Je však jediným možným riešením, ktoré existenčne neohrozí výkon samosprávnych funkcií mestských častí, ako by to bolo v prípade schválenia dodatku k Štatútu. Mesto sa bude musieť vyrovnať s problémami, ktoré sú príčinou či sprievodným javom jeho zadlženosti. Starostovia trvajú na dôslednej analýze príčin finančnej situácie hlavného mesta, pretože v opačnom prípade sa môže súčasná situácia opakovať.

(lau, brn)