Celkový dlh mesta je 223 miliónov eur

Celkový dlh Bratislavy je 223 miliónov eur. Informoval o tom na dnešnej tlačovej konferencii primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik. Bežný ročný rozpočet mesta je 250 až 280 mil. eur. Rezervný fond je podľa Ftáčnika prázdny, mesto je enormne zadlžené a nemôže si požičať žiadne ďalšie peniaze.

Podľa Ftáčnika je dlh výsledkom nezodpovednej reakcie bývalého vedenia na krízu, kedy mesto rozpustilo prakticky celý rezervný fond a pokračovalo v objednávaní výkonov, na ktoré nemalo dostatočné prostriedky. Zodpovednosť bývalého vedenia je podľa Ftáčnika skôr politická, pretože bývalé vedenie nedokázalo reagovať na krízu.

Mesto má v rezervnom fonde 1,5 mil. eur, pritom ešte pred dvoma rokmi to bolo viac ako 100 mil. eur. Mesto má taktiež dlhodobé úvery vo výške 128 mil. eur, má krytý úver na nákup nových autobusov vo výške 49 mil. eur, ktorý bude splácať osem rokov. Taktiež má 46 mil. eur v neuhradených faktúrach za Zimný štadión O. Nepelu, Starú radnicu, Starý most a ďalšie, ktoré sa mesto snaží rozložiť na dlhšie obdobie. Mesto chce začať so šetrením predovšetkým u seba. Magistrát začal znížením platov primátora, riaditeľa magistrátu a riaditeľa kancelárie o 10 percent. O 10 percent znížili aj mzdové prostriedky na úradníkov magistrátu a mesto počíta aj s prepúšťaním viac ako 10 percent zamestnancov.

V rozpočte ide mesto dole s výdavkami o 22 percent, pričom bežné výdavky sa znižujú o 4,6 percenta. Pri krátení prostriedkov magistrát nesiahol na školstvo a sociálnu oblasť, keďže tieto dve oblasti sú prioritou. Na neštátne školské zariadenia, pre zrovnoprávnenie cirkevných a súkromných zariadení, je v tomto roku vyčlenených viac peňazí ako v minulom roku. Vyššie zdroje sú určené aj pre mestskú políciu .

Vzhľadom na splátky starých dlhov mesto v tomto roku neinvestuje do žiadnych nových projektov. Jediným investičným projektom je prístavba Petržalského domova seniorov a rekonštrukcia Domu tretieho veku v Petržalke. Ostatné investičné projekty tak musia počkať. „Všetky ostatné investičné projekty nie je možné z rozpočtu kryť, mesto na ne nemá finančné zdroje, musíme ich odložiť do ďalších rozpočtových rokov," konštatoval Ftáčnik. Ako ďalej uviedol, mesto bude financovať to, na čo má, a nebude vytvárať záväzky do budúcnosti, ktorými by zaťažovalo budúce generácie.

V roku 2011 sa bežné príjmy mesta zvyšujú na dani z príjmov fyzických osôb o 17,6 mil. eur, čo je nárast až o 23 percent. Ak sa bude výnos dane vyvíjať pozitívne, bude podľa Ftáčnika možné riešiť niektoré rozpočtom nepokryté potreby. „Zostavili sme rozpočet bežných výdavkov ako prebytkový, všetky vyššie výnosy z daní tak neminieme iba na chod mesta. Získané financie použijeme na splácanie starých dlhov," uviedol Ftáčnik.

Mesto chce financie získať aj z predaja majetku, zavedením elektronických aukcií, aktívnejšie sa chce uchádzať aj o európske zdroje. „Nevyhneme sa tomu, aby sme zvýšili ďalšie dane a poplatky, lebo inak nebudeme schopní zabezpečiť buď rozsah alebo kvalitu služieb, to sa ale týka rokov 2012 a 2013," uviedol Ftáčnik.

Mesto bude musieť ročne platiť 20 mil. eur za staré záväzky a dlhy. Tento rok chce mesto získať na dlhy 14 mil. eur z predaja majetku a 4,5 mil. eur z prebytku hospodárenia na strane bežných výdavkov a príjmov a 2 mil. eur z rezervného fondu a z fondu rozvoja bývania.

Primátor Ftáčnik uviedol, že mesto bude vykonávať mesačnú kontrolu výdavkov, ktorá bude aj verejne dostupná a bude informovať aj o hospodárení príspevkových a rozpočtových organizácií mesta. „Aby sa zabezpečila verejná kontrola nad hospodárením," dodal Ftáčnik. Podľa neho sa dá predpokladať, že rozpočet bude schválený.

(sita)