Zadĺženie Bratislavy teraz nie je vysoké

O dôvodoch, pre ktoré sa mesto rozhodlo vziať si úver vo výške tri a pol miliardy korún, sme sa pozhovárali s prvým námestníkom primátora Bratislavy Branislavom HOCHELOM.

- Keď mestské zastupiteľstvo schválilo vlani na jeseň program priorít rozvoja hlavného mesta 2004-2006, bolo zrejmé, že na jeho financovanie budeme okrem vlastného rozpočtu potrebovať aj cudzie návratné zdroje. Úver je jednou z možností, ktorá sa v danej chvíli javí ako najvýhodnejšia a najefektívnejšia. Výška úveru 3,5 miliardy bola na základe odborných analýz zvolená ako indikatívna vzhľadom na prijateľnú hranicu celkovej zadlženosti mesta na úrovni 150 percent bežných príjmov a schopnosť mesta splácať úroky z úverov.

Prečo vedenie mesta upustilo od pôvodného scenára získania investičného ratingu a následného vydania obligácií?

- Pre uprednostnenie úveru pred investičným ratingom a následným vydaním obligácií sme sa rozhodli z viacerých dôvodov. Vedú nás k tomu dobré podmienky na slovenskom finančnom trhu a administratívna i časová náročnosť pri získavaní ratingu. Som presvedčený, že Bratislava by už v tomto roku získala dobrý investičný rating. Pre prijatie úveru s výhodnými podmienkami ho však momentálne nepotrebujeme. Strategicky aj imidžovo pre nás získanie ratingu zostáva cieľom v budúcnosti.

Je správne opäť zadlžovať mesto, a to na ešte vyššiu úroveň, ako to bolo pred štyrmi rokmi?

- Chcem zdôrazniť, že mesto pokračuje v ozdravovacom trende znižovania svojej zadlženosti. Zatiaľ čo v roku 2000 predstavovala zadlženosť Bratislavy okolo 5 miliárd a pomer medzi výškou dlhu a bežnými príjmami mesta bol 250 percent, ku koncu augusta 2004 zadlženosť klesla na 2,86 miliardy. Tým sa zníži naša zadlženosť na úroveň 65 percent bežných príjmov mesta. Mimochodom, napríklad Praha má tento pomer okolo 100 percent. Darí sa nám ozdravovať aj ďalšie faktory, ktoré sa berú do úvahy pri hodnotení finančného hospodárenia miest. Dnešný pomer medzi výškou splátok a bežnými príjmami mesta klesol na 14,6 percent oproti 46 percentám spred štyroch rokov. Príslušná legislatíva predpisuje túto hodnotu maximálne na úrovni 25 percent.

Zhováral sa Juraj Handzo
NÁŠ ROZHOVOR