Pomník si zaslúžia tí, ktorí položili život za slobodu

18.2.2009
0
Páčil sa vám článok?

Snahy o osadenie pamätnej tabule bývalému najvyššiemu predstaviteľovi komunistickej moci v Československu do roku 1989, Gustávovi Husákovi, vyvolali búrlivé, v drvivej väčšine odsudzujúce reakcie.

Podľa tajomníka Svetového združenia bývalých československých politických väzňov Františka Bednára ide o hanebnosť najhrubšieho zrna a „potvrdenie faktu, že 17. november 1989, spolu so zamatovým prevratom, ktorý odpustil všetkým komunistickým zločincom, bol najlepším obchodom, aký komunisti urobili od 25. februára 1948".

Vo vyhlásení združenia sa uvádza, že zámer miestnych dúbravských poslancov zaradiť túto pamätnú tabuľu medzi miestne pamätihodnosti je stratou historickej pamäti a nepochopením elementárnych historických súvislostí.

„S dôrazom pripomíname všetkým, ktorí sú aj takmer 20 rokov po vyhnití reálneho socializmu postihnutí stratou pamäti, že bývalý generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák bol bez akýchkoľvek pochybností vlastizradcom, ktorý sa dostal k moci vojenským pučom a brutálnou silou sovietskych tankov. Nastolenie bábkovej vlády ktorá sa dostala k moci za pomoci armády, a tu treba zdôrazniť, že v bývalom Československu to boli na základe pozvania kolaborantov armády cudzích štátov, sa na celom svete považuje za vojenský puč a najhrubšie pošliapanie štátnej suverenity a základných ľudských práv," zdôrazňuje združenie.

Podľa predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska Antona Srholca je veľmi smutné, ak sa bude robiť propaganda, odhaľovať tabule a stavať pomníky ľuďom, ktorí celý život podporovali a schvaľovali politický systém páchajúci zločiny. „Pán JUDr. Husák bol od svojich študentských čias presvedčený a zanietený marxista. Veril, že krvavá revolúcia je jedinou cestou k šťastiu a blahobytu. Prežil a schvaľoval všetky zločiny komunizmu, ktorý na Slovensku napáchal obrovské škody. Roztočil mlyn nenávisti a strachu, ktorý aj jeho na čas zomlel, ale svoje názory nezmenil. Naopak, ako ctižiadostivý a veľmi schopný právnik, keď sa stal prezidentom, viedol celú normalizáciu v ČSSR a počas jeho tzv. panovania strieľali ľudí na hraniciach," uviedol.

Podľa A. Srholca by si pamätnú tabuľu zaslúžilo 400 ľudí, ktorí boli pre svoju túžbu po slobode zastrelení na hraniciach. Pamätné tabule by si zaslúžilo 71-tisíc mužov a žien - Slovákov, ktorí boli nevinní nespravodlivo obvinení, súdení a odsúdení na dlhodobé tresty. Pomník by si zaslúžilo aj 130 popravených, zastrelených, utýraných mužov a žien, ktorí položili svoje životy za pravdu a slobodu.

(rob)

Páčil sa vám článok?