Na premenovávanie Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu nie je vôľa
Napriek tomu, že niektoré verejné priestranstvá nesú názvy, ktoré v súčasnom kontexte možno nie sú najvhodnejšie, na tomto stave sa zrejme nič nezmení, pretože na to nie je vôľa a prevažuje pragmatický prístup.
Čitateľ Ladislav Szalay v minulom vydaní Bratislavských novín poukázal na skutočnosť, že exkluzívne dunajské nábrežie stále nesie názov po bývalom „normalizačnom funkcionárovi“, prezidentovi ČSSR Ludvíkovi Svobodovi. Upozornil, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v januári schválilo dokument s názvom Potreba medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov. V ňom žiada, aby sa vlády členských štátov Európskej únie jasne dištancovali od totalitnej minulosti a uskutočnili kampaň za zvýšenie všeobecného povedomia o obludnosti komunistickej totality. L. Szalay to komentoval slovami, že „ťažko môžeme vo všeobecnom povedomí poukazovať na zvrátenosť minulého režimu, keď jeho významný aktér sa honosí naším dunajským nábrežím, ktoré predtým takmer 150 rokov nieslo svoje vlastné meno - Podhradské nábrežie“.
Podľa Milana Vajdu z oddelenia marketingu a komunikácie bratislavského magistrátu v poslednom období vznikali návrhy na premenovávanie ulíc a iných verejných priestranstiev predovšetkým z iniciatívy občanov. „Mesto samotné takéto zmeny nebude navrhovať, lebo s tým nie sú dobré skúsenosti,“ upozornil. Ako dodal, prípadná zmena názvu verejného priestranstva môže naraziť na odpor obyvateľov alebo firiem, ktorí na ňom bývajú alebo sídlia, pretože ju spravidla vnímajú čisto pragmaticky, ako problém, ktorý spôsobí, že si budú musieť zmeniť údaje v dokladoch a podobne. „Zmena názvu akéhokoľvek verejného priestranstva musí vzísť zdola,“ dodal M. Vajda. „Malo by ísť o vyjadrenie želania čo najväčšieho počtu občanov a ideálne by bolo, keby šlo o občanov priamo z dotknutej lokality. Inak to nemá šancu na úspech.“
L. Szalay túto požiadavku spĺňa, býva na Nábreží arm. gen. L. Svobodu a začiatkom roku 1990 spolu s podpismi 98 obyvateľov nábrežia požiadal vtedajší národný výbor (predchodca magistrátu) o premenovanie nábrežia na pôvodný názov. Nevie, či sa vtedy niekto petíciou zaoberal. Ako nám povedal námestník primátora Bratislavy Štefan Holčík, na spomenutú iniciatívu zo začiatku roku 1990 si pamätá. Navrhovaná zmena sa podľa neho nepresadila preto, že L. Svoboda v tom období nebol vnímaný ako záporný činiteľ, najmä vzhľadom na svoje zásluhy z čias druhej svetovej vojny. „Ak sa pán Szalay napriek tomu domnieva, že nábrežie treba premenovať, nech sa obráti na mestskú časť Bratislava - Staré Mesto, ktorá je oprávnená v tomto smere konať, pretože nábrežie leží na jej území, mestská časť s tým však určite nebude súhlasiť, pretože v minulosti poslanci miestneho zastupiteľstva prijali moratórium na premenovávania verejných priestranstiev,“ povedal nám Š. Holčík, ktorý je aj staromestským poslancom. Aj on poukázal na to, že prípadné premenovanie by spôsobilo občanom žijúcim v dotknutej lokalite problém v podobe nutnosti zmeny adresy v dokladoch, ale najmä firmám - tie by okrem iného museli požiadať aj o zmenu údajov v obchodnom registri, čo je náročný proces.