Zaujímavosti o mestskej časti Záhorská Bystrica

3.1.2009
0
Páčil sa vám článok?

Prvá písomná zmienka o existencii obce je v donačnej listine kráľa Karola Róberta z 26. júla 1314, v ktorej potvrdzuje Ottovi, synovi Rugera z Telesprunu vlastníctvo Devína, Stupavy, Borinky, Zohora, Bystrice a ďalších osád. Z druhej písomnej zmienky sa dozvedáme, že v Bystrici bola fara už pred rokom 1332.

V 16. storočí prežila Bystrica významné zmeny. začiatkom storočia si dedinu rozdelilo stupavské panstvo a cirkevná vrchnosť - paulíni z Marianky.

Bystrica je jednou z prvých osád na Slovensku, ktoré kolonizovali Chorváti. Prvá písomná zmienka o príchode Chorvátov do dediny je z roku 1562.

Po vyplienení Lamača protitureckým vojskom v roku 1624 sa Bystrica stala farnosťou aj pre obyvateľov Lamača a bola ňou až do roku 1752. V určitom smere to znamenalo zblíženie oboch dedín napriek tomu, že mali rôznych zemepánov.

V 18. storočí môžeme Bystricu považovať za veľkú dedinu nielen čo do počtu obyvateľov, ale aj čo do poľnohospodárskej produkcie. Matej Bel vo svojej knihe o Uhorsku hovorí o nej ako o bohatej dedine. Podľa daňového súpisu z roku 1736 tu žilo len 129 rodín. Z nich bolo 121 sedliackych a len 8 želiarskych a aj tie mali dom. Ich pomery si môžeme predstaviť podľa počtu dobytka. Chovali 177 volov, 22 koní, 47 kráv a 15 oviec. 78 rodín vlastnilo vinice s výmerou od jedného do štyroch kopáčov. Na výmere jedného kopáča sa urodilo asi 150 litrov vína. Pôda v chotári bola úrodná, mimoriadne vhodná na pestovanie najmä kapusty.

Po porážke rakúskych a ruských vojsk pri Slavkove a po uzatvorení Bratislavského mieru prežila Záhorská Bystrica presun silného pomocného zboru francúzskej armády. V lete roku 1866 prišli do Záhorskej Bystrice prvé pruské vojská. Po sústredení v Stupave zaútočili na Bratislavu, ktorú chránili rakúske vojská opevnené pri Lamači. Tu sa 22. júla odohrala posledná bitka záverečnej fázy prusko-rakúskej vojny. Pruské vojsko nedobylo Bratislavu, pretože bolo podpísané prímerie. Demarkačná čiara stanovená prímerím prechádzala Záhorskou Bystricou.

V roku 1868 Ferdinand Leopold Pálffy vymenil svoje panstvo Stupavu za majetky vo Vašvárskej župe, ktoré patrili Alojzovi Károlyimu. Rod Károlyiovcov vlastnil panstvo Stupavu až do konca roku 1945. V tomto období však z neho zostal len veľkostatok. Tvorili ho dvory Dúbrava, Nandín, Geraldin, Láb, Stupava a lesné revíry Lozorno, Pajštún, Vysoká a Záhorská Bystrica.

Záhorská Bystrica si počas celého vývoja udržala aj svoje tradície a odev, ktorý bol krásny a bohato zdobený. Mal obmeny podľa veku a sviatkov, pracovných a spoločenských príležitostí. V súčasnosti ho možno vídať na rôznych oslavách a pri folklórnych slávnostiach.

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.