Zaujímavosti o mestskej časti Lamač

Najstaršia zachovaná správa o majetkoch, zvaných Plumnou - Blumenau pochádza z roku 1279. Tohto roku mošonský a bratislavský išpán Peter daroval Jakubovi, richtárovi Bratislavy, akúsi pustú a neobývanú zem, ktorá sa menuje Plumnou.

Zem dostal richtár Jakub za vernosť kráľovi Ladislavovi Kuzmánskemu a najmä za zásluhy, ktoré získal v boji proti vzbúrencovi Jánovi. Všetci dejepisci, ktorí sa doteraz zaoberali dejinami tohto územia, vyslovujú náhľad, že ide o územie, na ktorom vznikol dnešný Lamač. Tento predpoklad zdanlivo potvrdzuje aj to, že nemecké meno Lamača je Blumenau, ktoré vzniklo z názvu Plumnou. Južnou hranicou darovaných majetkov je úsek Dunaja, ohraničený vtokom Suchej Vydrice do dunajského ramena pri Karlovej Vsi a vtokom Veľkej Vydrice pri pozemkoch Lafranconi. Východnú hranicu tvorí údolie Veľkej Vydrice (Slávičie údolie) až po bývalé Muničné závody, odkiaľ sleduje severozápadný smer hradskej Bratislava - Devínska Nová Ves - Marchegg a vytvára tak severnú hranicu týchto majetkov. Ich západnou hranicou je údolie Suchej Vydrice, ktorá bola v stredoveku hranicou medzi majetkami richtára Jakuba a majetkami devínskeho hradu. Je teda zrejmé, že práve na takto ohraničenom území treba hľadať polohu dediny Plumnou - Blumenau, ktorú odborníci dodnes, a to nesprávne, stotožňujú s dnešným Lamačom.

Dedina Blumenau zanikla medzi rokmi 1428-1436 a do tohto času na jej mieste nevznikla nová dedina. Zaniknutá dedina Blumenau však nemá nič spoločné s dnešným Lamačom (až na spoločné nemecké meno).

Prvé obydlia v dnešnom Lamači mohli vzniknúť okolo roku 1506 a ich zakladateľom bol azda chorvátsky lamač kameňa Ján Lukáš Skerlič. Keď potom po bitke pri Moháči (1526) pred Turkami utekajúci Chorváti sa dostali až do okolia Bratislavy, usadili sa na týchto už Chorvátmi obývaných miestach, rozmnožili počet ich domčekov a vznikla tu malá chorvátska osada, z ktorej sa po čase vyvinul dnešný Lamač.

Najstaršie zachované písomnosti pochádzajú z rokov 1542-1548. Všetky sú vyhotovené v nemčine a zaujímavý je v nich názov dediny. V jednom dokumente je zapísaná pod názvom Krabatendorff, teda Chorvátska Ves. V ostatných má meno Blumenau. Najstarší doklad na slovanské znenie sa nachádza v liste úradníka pajštúnskeho hradu Mikuláša Jajcaja z roku 1549, v ktorom dáva Bratislave na vedomie, že vo väzení väzní zbojníkov, ktoré tvrdia, že ulúpená korisť je skrytá u Juraja Repáča. Ten bol minulého roku richtárom osady Lamas. No už v máji toho istého roku spomenutý Mikuláš Jajcaj píše, že mestskí poddaní z osady Lamach našli zlaté mince na majetkoch pajštúnskeho panstva, ktoré vraj tajne vykopali a odniesli.