• Samospráva
  • 31.12.2008 00:07

Zaujímavosti o mestskej časti Vajnory

0 0

Prvé správy o osídlení na území Vajnor pochádzajú z mladšej doby železnej - laténskej, teda z obdobia pred asi 2300 rokmi. Archeológovia tu odkryli aj slovansko-avarské pohrebisko s desiatimi kostrovými hrobmi a šiestimi slovanskými popolnicami starobylého tvaru. Pôvodná obec vznikla ako služobnícka obec bratislavského hradiska.

Najstaršia písomná správa je z roku 1237, keď bola obec rozvinutou dedinou. Vtedy niesla pôvodný, slovanský názov Prača, resp. Pračany. Od roku 1307, keď obec vlastnil kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi, sa začína používať nemecký názov Weinern, v nadväznosti na prevažujúcu činnosť Vajnorčanov - vinohradníctvo a vinárstvo. Toto pomenovanie sa uchovalo až do súčasnosti v poslovenčenej podobe Vajnory.

V 16. storočí dedinu odkúpilo mesto, aby sa tak po štyroch storočiach Vajnory vrátili do vlastníctva svojho zakladateľa. Zmena prišla so zrušením poddanstva, keď sa v roku 1851 stali samostatnou obcou. Mestskou časťou Bratislavy sa Vajnory stali znovu až po druhej svetovej vojne v roku 1945.

Vajnory sa rozkladajú na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 132-133 metrov nad morom. S rozlohou 13,5 štvorcového kilometra a asi 3500 obyvateľmi patria medzi menšie mestské časti Bratislavy. Vajnorčania sa pýšia svojou bohatou históriou, osobitou krásou ľudového umenia a zvykmi, ktoré sa tu až do súčasnosti uchovávajú a rozvíjajú. Mestská časť leží na východnom okraji hlavného mesta, priamo pri diaľnici D61, ako i neďaleko medzinárodného letiska Milana Rastislava Štefánika.

Na letisku vo Vajnoroch v roku 1990 počas prvej historickej návštevy Svätého otca na Slovensku slúžil omšu pápež Ján Pavol II. Jedným z darov pre pápeža bola aj biskupská čiapka - mitra, ozdobená výšivkami s tradičnými vajnorskými motívmi. Návštevu nástupcu svätého Petra si Vajnorčania každoročne pripomínajú koncertom umeleckých telies z Vajnor a pozvaných hostí. Jeho meno nesie aj miestna cirkevná škola, pred ktorou stojí socha pápeža od akademického sochára Petra Švarala.

Do novodobých dejín sa Vajnory zapísali aj ako pôsobisko slovenského národovca a poslanca Uhorského snemu farára Ferdiša Jurigu, ktorý povzniesol národné povedomie a hrdosť Vajnorčanov na svoj pôvod. K jeho pôsobeniu sa viaže aj tvorba najvýznamnejšej vajnorskej ľudovej umelkyne Kataríny Brúderovej. Vyšívala napríklad ornáty a štóly pre Andreja Hlinku, Aloisa Kolíska i pre pápeža Pia XII. V roku 1936 vymaľovala tri lunety a ornamentálny pás v Slovenskom národnom múzeu v Turčianskom Sv. Martine. Je autorkou mnohých prísloví a piesne Pod slovenským srdiečkom, ktorá je dodnes akousi neoficiálnou hymnou Vajnorčanov.


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.