V roku 2030 má byť 12 500 Jarovčanov

Jarovce v týchto dňoch oslávili 800 rokov od prvej písomnej zmienky o obci, o ktorej sa vtedy písalo ako o obci Villa Ban. Patrí k trom najmenším bratislavským mestským častiam, no dlho to tak zrejme nebude.

Za necelých dvadsať rokov, v roku 2030, by sa mal totiž počet obyvateľov zvýšiť z terajších približne 1400 na takmer desaťnásobok. Starosta Pavel Škodler však konštatuje, že miestni rodáci nie sú naklonení výstavbe bytových domov a obec sa začína premene na prívesok sídliska brániť.

Nevyhne sa však už zástavbe vo svojom katastri v priestore budúceho Južného mesta., no P. Škodler vyjadril nádej, že výstavba nultého okruhu „...oddelí časti Jaroviec s mestským a vidieckym charakterom.“

Zmena počtu a štruktúry obyvateľstva by sa nevyhnutne prejavila aj na zložení mestského zastupiteľstva a tam by potom zrejme nemali váhu požiadavky mikromenšiny snažiacej sa o uchovanie tradícií. Dostali by sa do rovnakej situácie ako mestské časti Dúbravka, Podunajské Biskupice či Rača.

Jarovce v dnešnej podobe podľa údajov miestneho úradu vznikli v polovici 16. storočia. Obec založili, respektíve zmenili, chorvátski osadníci, ktorí sem prichádzali v niekoľkých vlnách. Volali ju Horváth falu, ale aj Kroatisch Jahrendorf, čo svedčí o tom, že popri chorvátskej väčšine tu vždy žilo aj dostatok maďarsky a nemecky hovoriacich obyvateľov.

Po prvej svetovej vojne patrili Jarovce do Maďarska a od roku 1947 do Československa. Chorvátske tradície zachováva Klub mladých Chorvátov či Chorvátsky kultúrny spolok Hrvatski Jandrof.

A tradície sú silné. Preto sa Jarovčania bránia aj zámeru investorov zo Španielska a z Dánska na ich strane diaľnice v zóne Poľnohospodárske družstvo - dvor vybudovať štvorpodlažné bytové domy s občianskou vybavenosťou.

Žiaľ, územný plán to v zóne s funkciou zmiešané územie povoľuje. Preto sa Jarovčania v boji o záchranu tradičného charakteru obce snažia o zmenu funkcie územia na nízkopodlažnú bytovú výstavbu.

(gub)