V Rusovciach sa sobášili starí rodičia F. Liszta

Nielen rímskym vojenským táborom Gerulata, kaštieľom prestavaným v tzv. tudorovskom štýle v polovici 19. storočia, ale aj sobášom starých rodičov hudobného génia a klavírneho virtuóza Franza Liszta sa môže vo svojej histórii pochváliť bratislavská mestská časť Rusovce.

V Rusovciach si dnes pripomínajú 800 rokov od prvej písomnej zmienky o obci z roku 1208. "Starý otec Franza Liszta sa tu zosobášil, podľa zápisu v matrike kostola sv. Márie Magdalény, 17. januára 1775. Bral si Barboru Slezak či Schlesack. Potom sa odsťahoval do Edelsthalu, kde bol učiteľom," uviedol rusovský kronikár Jozef Mallinerits.

Matrika uvádza, že 21-ročná Barbora bola Rusovčanka a 20-ročný Adam Juraj pochádzal z Rajky, obaja boli deťmi želiarov. Ich vnuk Franz, budúci skladateľ a klavírny virtuóz, sa narodil 36 rokov po ich svadbe. Liszt je napríklad autorom Uhorských rapsódií.

Rusovce majú v erbe leva, ktorý sa podľa Mallineritsa spája so silou a ochranou. Nemecký názov Rusoviec bol Karlburg a maďarský Oroszvár (Ruský hrad). Za ním sa môže skrývať prítomnosť bojovníkov rôzneho etnického pôvodu z Kyjevskej Rusi, ktorých si najali vládcovia na stráženie hraníc Uhorska.

Títo bojovníci neboli jediní v Rusovciach. V roku 1965 odborníci odkryli rímsky vojenský tábor Gerulata v útrobách pahorku Bergl. Gerulata na severnej hranici rímskeho impéria existovala s  prestávkou od 1. do konca 4. storočia. Územia Rusoviec sa dotkli aj prechody križiackeho vojska v 11. a 12. storočí na Balkán a smerom na Blízky východ. Cez Rusovce prechádzal inkognito aj francúzsky cisár Napoleon so sprievodom počas inšpekčnej cesty v lete roku 1809, keď si išiel pozrieť pozície vojsk pri Prešporku, dnes Bratislave.

V roku 1873 sa tu vďaka majiteľovi rusovského panstva grófovi Hugovi Henckelovi von Donnersmarck začala história založenia chovu anglického plnokrvníka. Podľa údajov z publikácie Rusovce, ktorej spoluautorom je Mallinerits, zarábali grófove kone v rokoch 1870-1890 svojimi víťazstvami len na tratiach v rakúsko-uhorskej monarchii 493.613 zlatých.

Ďalší majitelia panstva, knieža Elemír Lónyay s manželkou, belgickou princeznou Štefániou, obnovili park pri kaštieli a založili záhradníctvo Stephaneum s 36 skleníkmi, pestovali kvety a štyrikrát do roka vychádzal ponukový katalóg s vyše 100 stranami. Prvým manželom princeznej Štefánie bol následník rakúskeho trónu, korunný princ Rudolf, ktorý spáchal samovraždu v Mayerlingu v roku 1889.

(tasr)