Župan Ľubo Roman: Samosprávny kraj pomáha mestu v rámci svojich možností

3.10.2006
Páčil sa vám článok?

O činnosti krajskej samosprávy, o tom, ako môže pomôcť pri rozvoji Bratislavy, o vzťahoch medzi bratislavskou a krajskou samosprávou, ako aj o ďalších témach sme sa pozhovárali s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Ľubom ROMANOM.

Pred takmer štyrmi rokmi ste sa stali prvým predsedom novovzniknutého Bratislavského samosprávneho kraja. Ako by ste zrekapitulovali obdobie, počas ktorého ste pôsobili v tejto funkcii?

- Začiatky boli ťažké, nemali sme ani vlastnú budovu a samosprávny kraj dodnes sídli v prenajatých priestoroch. Napriek tomu sme sa stali akýmsi lídrom v tom zmysle, že ostatné samosprávne kraje kopírovali naše kroky. Za uplynulé roky sme dali do poriadku zdravotníctvo, racionalizovali sme školstvo, dokonca sa nám podarilo niečo urobiť aj s platmi učiteľov. Stabilizovali sme kultúru, či už ide o divadlo Aréna, Ludus, Astorku alebo aj mimobratislavské ustanovizne. Podarilo sa nám tiež zabezpečiť, že napriek rastu cien pohonných hmôt nezdraželo cestovné medzimestskej autobusovej dopravy. Rozvíjame tiež Bratislavskú integrovanú dopravu. V súčasnosti je na tom samosprávny kraj po všetkých stránkach veľmi dobre a koncom roka by sme konečne mali mať aj svoju vlastnú budovu. Pokiaľ ide o budúcnosť, za podstatné považujem to, že v rokoch 2007 - 2013 už bude môcť Bratislava prijímať podporu z fondov Európskej únie a kľúčovú úlohu pritom môže zohrať práve Bratislavský samosprávny kraj. Keď budú k dispozícii prostriedky z eurofondov, veci sa rozhýbu.

Bežní Bratislavčania však existenciu samosprávneho kraja priveľmi nepociťujú...

- Možno je to tým, že Bratislavský samosprávny kraj sa nikdy negatívne nezviditeľňoval tak, ako sme toho svedkami v prípade samosprávnych krajov v Nitre či Trenčíne. U nás bolo vždy všetko v poriadku, všetko zvládame napriek tomu, že kraj má len 96 úradníkov, pričom iné kraje ich majú aj dvesto. Asi preto kraj ani nebol pre médiá, ktoré vyhľadávajú kauzy, zaujímavý... Istý čas boli tlaky, aby Bratislava bola župou a bagatelizovalo sa všetko, čo robil Bratislavský samosprávny kraj. Dnes je situácia iná, čo sa ukázalo napríklad v prípade letiska, kde sa pôvodne nerátalo s nijakými akciami pre mesto Bratislava, ani samosprávny kraj. Vďaka nášmu spoločnému postupu sa podarilo dosiahnuť, že mesto i kraj majú po desať percent akcií bratislavského letiska. S mestom Bratislava spolupracujeme aj v otázke Divadla Pavla Országha Hviezdoslava - nemôžeme dovoliť, aby v tejto budove boli obchody či garáže, našou predstavou je, že budovu spoločne s mestom kúpime, vytvoríme podmienky na to, aby tam mohol fungovať kvalitný divadelný súbor a poskytneme na to aj potrebné prostriedky.

Ako konkrétne sa Bratislavský samosprávny kraj podieľa na rozvoji Bratislavy?

- Snažili sme sa vybudovať najmä okolie Bratislavy, veľa jej obyvateľov sa sťahuje mimo nej, preto je našou snahou investovať do opráv ciest v okolí Bratislavy. Pokiaľ ide o Bratislavu, vlastníkom ciest je mesto, čo znamená, že keď sme napríklad prispeli sumou 15 miliónov korún na obnovu cesty na Kolibu, investovali sme do cudzieho majetku. Podieľať sa však chceme aj na rekonštrukcii Račianskej ulice a Starého mosta, pričom presadzujeme, aby na Starom moste ostala zachovaná individuálna automobilová doprava. Má to svoje opodstatnenie, v jeho blízkosti je divadlo Aréna, štadión Artmedie, ktorý bude kompletne rekonštruovaný - bude tu krásny štadión, hotel, kongresové centrum. Okrem toho Starý most spája Petržalku so stredom mesta a bolo by absurdné odrezať ju od neho a urobiť z nej akúsi opustenú štvrť, ktorá nemá s mestom nič spoločného. Má aj dopravný význam, dnes už vidíme, že Most Apollo situáciu nezlepšil a musíme pamätať aj na hrozbu dopravných kolapsov.

Ktoré z ďalších aktivít krajskej samosprávy týkajúcich sa každodenného života Bratislavčanov by ste chceli osobitne vyzdvihnúť?

- Zameriavame sa napríklad aj na oblasť školstva. Máme veľký areál v Rači Na Pántoch, kde robíme regionálne športové centrum pre mládež so zameraním na loptové hry. Jeho súčasťou je aj bazén, ktorý bude ešte v tomto roku odovzdaný do užívania verejnosti. V Záhorskej Bystrici chceme vytvoriť športové gymnázium a zároveň kemp pre našich olympionikov. Aj tam je plaváreň, ktorú dáme do užívania verejnosti ešte v tomto roku. V Rači sme zlúčili dve školy a uvoľnenú budovu prerábame na domov dôchodcov. Aj takto sa snažíme pomáhať Bratislave a Bratislavčanom.

Ako by sa podľa vášho názoru mala riešiť otázka údržby komunikácií v Bratislave, ktorú má na starosti mesto, ale využívajú ju aj tisíce obyvateľov okolia, teda Bratislavského samosprávneho kraja?

- Myslím si, že na dopravné stavby pre Bratislavu by mal prispievať najmä štát, aj samosprávny kraj však vie mestu pomôcť. Pripravujeme napríklad konkrétny projekt, ktorý ráta s tým, že Európska investičná banka nám požičia peniaze na opravu ciest,. EIB nám môže poskytnúť úver na 20 rokov, ktoré spolu s našimi peniazmi použijeme na opravu všetkých ciest druhej a tretej triedy v regióne, ale aj v Bratislave. Na opravy ciest dávame 140 miliónov ročne. Ak si požičiame dve miliárdy korún a 100 miliónov ročne použijeme na splácanie úveru, ešte nám zostane 40 miliónov na havarijné opravy. Sú už podpísané aj dohody, ktoré nám umožnia realizovať výstavbu nultého okruhu Bratislavy, aby sa odbremenila Bratislavu od záťaže kamiónovej dopravy. V priebehu desiatich rokov sa Bratislava stane významným európskym dopravným uzlom - budú sa tu stretávať všetky diaľnice smerujúce zo severu na juh. Musíme byť na to pripravení, pretože je to svojím spôsobom aj výhoda.

Páčil sa vám článok?