V Ružinove zatiaľ neschválili program rozvoja

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý by mal zodpovedať otázky priorít a ďalšieho rozvoja bratislavskej mestskej časti Ružinov, poslanci zatiaľ neschválili.

Viacerí z nich kritizovali, že návrh nie je konkrétny, chýba v ňom celkový globálny cieľ a mal by sa viac zamerať na budúcnosť mestskej časti a jej rozvoj. Preto sa poslanci dohodli, že návrh sa dopracuje a budú sa mu venovať na ďalšom zasadaní zastupiteľstva.

Poslankyňa Anna Reinerová poukázala v návrhu programu rozvoja mestskej časti (MČ) na to, že väčšina rozsahu materiálu sa venuje minulosti Ružinova, pričom by mal byť konkrétnejší a zamerať sa práve na budúcnosť a ďalší rozvoj mestskej časti. "V návrhu chýba celkový globálny cieľ, ktorým sa chce MČ uberať a tiež časový harmonogram," povedala.

Poslanec Miloslav Hrádek tiež konštatoval, že sa z návrhu nedozvedel nič nové, konkrétne, žiadne vízie, alebo podrobné ciele, všetko sú to podľa neho len veľmi všeobecné informácie. "Podľa môjho pohľadu je tento program nič iné ako sumár bežne dostupných informácií, ktoré človek pohybujúci sa v internetovej sieti veľmi rýchlo získa a pomerne veľmi rýchlo ich aj zosumarizuje," uviedol.

Reinerová ďalej upozornila na to, že v programe chýba aj zahraničná spolupráca. "V minulosti táto MČ úzko spolupracovala s Maďarskom, Rakúskom a inými mestami, má dlhodobú tradíciu národnej spolupráce, takže keby sa tento materiál uberal trošku aj týmto smerom," konštatovala. Zároveň si myslí, že vstupom Slovenska do Európskej únie a do schengenu je na mieste, aby sa v rámci rozvoja regiónu a Ružinova zaoberali aj touto oblasťou.

Poslancovi Valentínovi Mikušovi v návrhu rozvoja Ružinova chýbali aj výsledky dotazníka, na základe ktorého sa mali obyvatelia Ružinova možnosť vyjadriť k jeho rozvoju. Chcel vedieť, s akými údajmi spracovateľská firma pracovala a ako boli výsledky zapracované do materiálu, aby potom aj poslanci vedeli, aké potreby majú Ružinovčania. Poslanec Peter Hrapko upozornil na to, že v návrhu nie sú spomenuté školy a ich rozvoj, Ján Junas sa pýtal, akým spôsobom bude zabezpečená informatizácia spoločnosti.

Ružinovský starosta Slavomír Drozd vníma program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ako naštartovanie procesu rozvoja mestskej časti a stotožnil sa s návrhom viacerých poslancov, aby tento bod prerušili, ešte ho neuzavreli a pokračovali v ďalšej diskusii. "Dohodli sme sa na viacerých stretnutiach, kde si povieme priority MČ, predložíme to do komisie, miestnej rady a na základe spracovania potom predložíme tento materiál do zastupiteľstva, pretože je to materiál, s ktorým by sme mali byť všetci stotožnení," konštatoval. Ako ďalej uviedol, je to len prvý, predbežný návrh rozvoja, ku ktorému sa doteraz mali možnosť vyjadriť zatiaľ iba občania.

Podstatou materiálu je z množstva problémov a problémových okruhov identifikovať tie, ktoré sú v danom prostredí kritické a ktoré treba riešiť prioritne. Predložený materiál rozvoja Ružinova hovorí o infraštruktúre, hospodárskom či sociálnom rozvoji, ale zaoberá sa tiež kultúrou, službami pre občanov, kvalitou životného prostredia a podporou cestovného ruchu. Ako Drozd ďalej konštatoval, cestovný ruch v Ružinove nie je tak rozšírený ako napríklad v Starom Meste, preto chcú rozvíjať aj túto oblasť. Atraktívnymi pre verejnosť by podľa neho mohli byť Zlaté piesky alebo oblasť Štrkovca.

Finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie projektov budú pochádzať z troch zdrojov - z ružinovského a zo štátneho rozpočtu, ďalej zo súkromných zdrojov a z fondov Európskej únie. Návrh spracovala spoločnosť EUROactivity, s.r.o., ktorú si mestská časť vybrala, ako Drozd uviedol "na základe odporúčaní, prierezových činností a kladných referencií". Podľa neho oslovili viaceré firmy, tie im dali ponuky, ktoré sa pohybovali od 200-tisíc až po jeden milión korún. Prednostka miestneho úradu Ingrid Ožvoldová dodala, že spracovanie programu rozvoja stálo mestskú časť 250-tisíc korún.

Ružinovčania sa mohli k rozvoju svojej mestskej časti vyjadriť prostredníctvom anonymného dotazníka. Otázky v ňom sa týkali napríklad kvality poskytovaných služieb verejným a súkromným sektorom, hlavných predností a naopak najväčších problémov MČ, alebo tiež mohli zhodnotiť kvality ich života v Ružinove. Okrem toho sa tu nachádzali aj praktické otázky smerujúce k definovaniu problémov, ktoré by sa mali riešiť prioritne.

(sita)