Kde sa roztápajú koruny na zimnú službu

14.11.2007
0
Páčil sa vám článok?

V deň, keď vychádza toto číslo Bratislavských novín, sa pre odbory a oddelenia dopravy magistrátu i mestských častí začína zimná služba - teda obdobie zvýšenej starostlivosti o komunikácie.

Aj nezainteresovaných prekvapilo, že vlani, napriek extrémne miernej zime s malým množstvom zrážok, takmer bez mrazu a následných poľadovíc, sa vyčerpal takmer celý balík peňazí určených na tento cieľ. Odôvodnením boli náklady na pohotovosť.

Na otázku, ako je možné, že pohotovosť pohltí takmer toľko peňazí ako reálny výkon, keď je snehová kalamita, odpovedá námestník primátora hlavného mesta Milan Cílek: „To by som aj ja rád vedel...!“ Vzápätí však dodáva, že aj keď nesneží a nemrzne, musí fungovať pohotovosť. Túto službu mestu dodávajú zmluvní partneri a v zmluvách je zakotvené, koľko za čo dostanú a v tom sú zaradené aj pohotovostné služby. Mesto sa stará aj o komunikácie, ktoré by mal podľa kompetencií obhospodarovať Bratislavský samosprávny kraj. To je 150 zo spomínaných 400 kilometrov.

Za zimu, keď prakticky nemrzlo, je síce osemdesiat miliónov veľa, ale náklady sú aj na preventívny posyp 400 kilometrov ciest, keď by mrznúť mohlo. Magistrát však aj tak nebol spokojný, M. Cílek kritizuje dodatky k zmluvám a kvalitu toho, čo dodávatelia ponúkajú: „Múdrym riešením by zrejme bolo dať generálnu výpoveď všetkým zmluvným partnerom, naformulovať nové jasné, stručné a definitívne podmienky, a tak začať odznova.“

Preto v lete M. Cílek v súčinnosti s primátorom a jeho kanceláriou rokovali s dodávateľmi. Nielen o zimnej údržbe, ale aj o priebežnej službe v meste, o udržiavaní čistoty, o umývaní ulíc v prašnom lete a všetkom, čo s tým súvisí.

„Tu sme mali takú menšiu anomáliu. Mestské časti mali vlastné všeobecne záväzné nariadenia (VZN) k čistote vo svojom rajóne, mesto niečo podobné nemalo a miestne nariadenia nekorešpondovali vo všetkých bodoch,“ uvádza námestník primátora. Nové celomestské VZN by malo rad nezrovnalostí odstrániť. M. Cílek okrem toho poukazuje na neúčinnosť pokút, najmä veľkým a najmä stavebným firmám - pokuta 15-tisíc korún za znečistenie vozovky betónom je smiešna pre firmu investujúcu stovky miliónov.

Pokuty za znečistenie verejného priestranstva by mali byť progresívne,  mali by sa zaviesť poplatky za výjazdy mechanizmov zo staveniska na verejné komunikácie a stanoviť ďalšie páky - a to všetko by malo riešiť nové všeobecne záväzné nariadenie.

Gustav Bartovic
Páčil sa vám článok?