Starosta Dúbravky Peter Polák: Želám si, aby sa mestská časť rozvíjala rovnomerne

3.10.2006
Páčil sa vám článok?

Ako by ste zrekapitulovali obdobie od komunálnych volieb v jeseni 2002 po dnešok?

- V mestskej časti po voľbách v roku 2002 vznikol určitý problém v tom, že samospráva zložená z nezávislého starostu a poslancov, ktorí boli nominantmi politických strán, spočiatku nefungovala tak, ako by mala - chýbal súlad, nemal som podporu zastupiteľstva. Až takmer po roku sa dosiahol súlad, keď som opäť našiel cestu k svojej politickej strane, ktorou je SDKÚ, a prevažná väčšina poslancov koaličného klubu, zloženého z poslancov za SDKÚ, Smer, SDĽ, SZS, ANO a nezávislých sa priklonila na moju stranu, čím sa dosiahla väčšina v miestnom zastupiteľstve. Len pri súlade medzi starostom a poslancami sa dajú realizovať zámery súvisiace s rozvojom obce. Minulý rok už bol v tomto smere priaznivejší, pretože vďaka spolupráci sa nám začalo dariť realizovať naše zámery.

Čo z vašich zámerov sa vám počas tohto obdobia podarilo uskutočniť a aké sú vaše plány na tento a budúci rok?

- Niektoré zámery sme si stanovili ešte v predchádzajúcom volebnom období. Šlo najmä o zámer zintenzívniť investičnú výstavbu, najmä v centre mestskej časti, a viaceré rozvojové zámery, ktoré nie sú cudzími investíciami, ale vlastnými investíciami samosprávy. Zatiaľ čo v minulom volebnom období sme hovorili o prípravách na toto volebné obdobie, v súčasnosti je už príprava realizácie investičných zámerov v konečnej fáze, to znamená, že sú vydané územné rozhodnutia a stavebné povolenia. Ide o stavby, ktorých vybudovanie je v záujme občanov, najmä o prevádzky obchodu a služieb a bytové stavby.

Ktoré z nich sú najvýznamnejšie?

- Na území medzi poštou a kostolom je naplánovaná výstavba obchodného domu LIDL, stavba je tesne pred vydaním stavebného povolenia. Tento obchodný dom sa vyznačuje nízkymi cenami, čo má v Dúbravke, kde je vysoký počet dôchodcov a ľudí s nízkymi príjmami (zo 40-tisíc obyvateľov Dúbravky je vyše 10-tisíc dôchodcov), nezanedbateľný význam. Vedľa majú byť polyfunkčné domy s 24, resp. 8 podlažiami, ktorých dolné podlažia budú určené pre služby a vybavenosť. Na území pri Dome kultúry má v jeho vzdialenejšej časti pribudnúť supermarket BILLA a bytový dom (už sú právoplatné územné rozhodnutia), v časti priľahlej k domu kultúry má byť dominanta s 28 nadzemnými podlažiami a ďalšia sedempodlažná bytová výstavba. Vzniknúť tu má aj celý koridor služieb. Pri dome kultúry pribudne aj obchod Jednota. Pokiaľ ide o ďalšie investície, súkromní investori už stavajú bytové domy na križovatke ulíc Agátovej a Pri kríži, vydané je stavebné povolenie na výstavbu obytného súboru Koprivnica na Koprivnickej ulici, pripravené sú ďalšie bytové domy na Nejedlého ulici a na iných miestach.

Ktoré vaše ďalšie aktivity sú významné z pohľadu Dúbravčanov?

- Okrem služieb, ktoré nám pomôžu vybudovať súkromní investori, môžu zlepšiť život Dúbravčanov rekreačno-oddychové objekty. Vybudovanie parku na Pekníkovej ulici sa stretlo s pozitívnym hodnotením, ľudia ocenili, že majú kam ísť s deťmi a pribudli tu aj možnosti športovania. Ešte v tomto roku chceme začať podobnú akciu, našu vlastnú investíciu - revitalizáciu Parku družby. Tento park bol od začiatku súčasťou dúbravského sídliska, je tu vyrastená zeleň, trávnaté plochy, lavičky, osvetlenie, ihriská. Existujúce možnosti športovania a oddychu chceme ešte rozšíriť o ďalšie športoviská. Projekt chceme prerokovať aj s obyvateľmi Dúbravky, aby sa nebáli, že ich bude vyrušovať ruch ihrísk. O príspevok sme požiadali aj ministerstvo financií, ktoré disponuje fondom z prostriedkov pochádzajúcich z poplatkov za hracie automaty. Naši poslanci zároveň na tento účel uvoľnili z rozpočtu mestskej časti 7,5 milióna korún.

Dúbravská samospráva sa musí vyrovnávať s nedostatkom financií. Ako riešite túto situáciu?

- Keby existovali medzi mestom a mestskými časťami normálne vzťahy, nemali by sme čo riešiť. Mesto však napríklad nie je ochotné zveriť nám nijaký pozemok, aby sme aj my mohli niečo predať a tak si zlepšiť našu finančnú situáciu. Mesto takisto nie je ochotné zohľadniť ani spravodlivejšie prerozdelenie daní - už predčasom sme hovorili, že Karlova Ves, ktorá je menšia ako Dúbravka, dostala podiel z mesta o 30 miliónov korún väčší ako Dúbravka, pretože je zaradená medzi malé mestské časti. S Karlovou Vsou sa nevieme dohodnúť na spolufinancovaní kompetencií, ktoré boli na nás prenesené, hoci sme zriadili spoločné úradovne. Dúbravka, Lamač a Karlova Ves sa dohodli na zriadení spoločného stavebného úradu, bola podpísaná zmluva, podľa ktorej ho budeme spoločne financovať, ale z Karlovej Vsi nám peniaze ešte za minulý rok neposlali. Iný príklad: s prechodom kompetencií narástol aj počet zamestnancov nášho miestneho úradu, ale máme nedostatočné priestory, ľudí nemáme kam posadiť a úradujeme na šiestich rôznych miestach. Žiadal som pána primátora o zverenie pozemku, aby sme si aj my mohli postaviť novú radnicu, ako to urobili v Karlovej Vsi. Konkrétne šlo o pozemok vedľa Okresného súdu Bratislava 4 - mesto ho predalo súdu, pretože bol zrušený okresný súd v Malackách a prešiel pod Okresný súd Bratislava 4, čím vzrástol počet prípadov, počet sudcov a súd sa musí rozšíriť. Súhlasili sme s tým s podmienkou, že druhú časť tohto pozemku mesto zverí našej mestskej časti, ale doteraz sa tak nestalo, hoci už prešlo viac ako pol roka. Materiál dodnes nebol predložený na rokovanie MsZ, ako sme sa s primátorom dohodli.

Ako by to malo v Dúbravke vyzerať na jeseň budúceho roku, na sklonku vášho funkčného obdobia, aby ste mali ako starosta pocit dobre vykonanej práce?

- Som rád, že sa nám podarilo začať rozširovať sieť obchodov a služieb, budem spokojný, keď v závere môjho funkčného obdobia bude minimálne jeden obchodný dom v prevádzke a ostatné objekty budú rozostavané. Bolo by dobré, keby mestská časť bola dobudovaná nielen po stavebnej, ale aj po funkčnej stránke. Investori si momentálne myslia, že teraz „letia“ byty a treba stavať bytové domy, lebo na tom sa dá zbohatnúť. Ideálne by bolo, keby sa mestská časť rozvíjala rovnomerne a proporcionálne by sa budovali nielen byty, ale aj obchody, služby, športoviská, rekreačné zóny a podobne. Želal by som si tiež, aby v Dúbravke bolo viac detí. Z roka na rok ubúda detí, vidieť to na klesajúcich počtoch detí prihlásených v školách, a je to smutné. Hovorí sa, že Bratislava je v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska na tom dobre, či už ide o príjmy alebo zamestnanosť, príčina teda nebude v sociálnych možnostiach rodín. Ide zrejme o dôsledok svetových trendov, ktoré nachádzajú odraz v zmýšľaní mladých ľudí - radi žijú slobodnejším, voľnejším spôsobom života, neženia sa, nevydávajú sa, neuzatvárajú pevné rodinné zväzky. Verím, že tento stav sa časom časom zlepší.

Páčil sa vám článok?