Mestské časti pýtajú od kraja peniaze na cesty

Zlý stav vozoviek na území mesta má viacero príčin, určité administratívne zmeny, ktoré nastali pred niekoľkými mesiacmi, však túto situáciu ešte viac zhoršujú.

Ako upozornil starosta Karlovej Vsi Bystrík Hollý, starostlivosť a údržba pozemných komunikácii sú podľa zákona v kompetencií jednotlivých stupňov samospráv. V Bratislave patria do pôsobnosti magistrátu komunikácie 1. a 2. triedy, zatiaľ čo komunikácie 3. a 4. triedy sú v kompetencií jednotlivých mestských častí. Správa a údržba komunikácií si vyžaduje pomerne vysoké finančné krytie. Do konca minulého roku boli na správu komunikácii určené prostriedky získané z odvodov cestnej dane, ktoré boli účelovo určené na správu a opravu komunikácií.

„Prvý január tohto roku však priniesol niekoľko zmien, ktoré skomplikovali proces údržby ciest,“ upozornil B. Hollý. „Cestná daň za zmenila na daň z motorových vozidiel a v rámci fiškálnej decentralizácie bola priradená do správy vyšších územných celkov. Zákon pritom už neurčuje, na aké účely majú byť tieto prostriedky použité. Vyššie územné celky tak získali značné finančné prostriedky, s ktorými môžu hospodáriť podľa vlastného uváženia. Starostlivosť o komunikácie však ostala v kompetenciách jednotlivých stupňov samospráv podľa starého modelu. Výsledok tejto zmeny v zákonoch priniesol zlú situáciu pre samosprávy, ktoré majú povinnosť starať sa o komunikácie, ale prostriedky, ktoré majú byť na tieto účely určené, sú v správe niekoho iného.“

Prednosta Miestneho úradu Karlova Ves Ing. Juraj Harvančík sa situáciu snažil riešiť žiadosťou o pridelenie týchto prostriedkov mestskej časti, ktorú adresoval bratislavskému vyššiemu územnému celku. Odpoveď však bola negatívna a priniesla vysvetlenie, že vzhľadom na neurčenie využitia týchto prostriedkov nie je vyšší územný celok povinný ich mestskej časti poskytnúť.

Keďže mestská časť až do minulého roku mala každoročne k dispozícií okolo 10 miliónov korún, ktoré boli využívané na správu komunikácii a v tomto roku ostala bez týchto prostriedkov, zastupiteľstvo vyčlenilo 7 miliónov korún zo svojho rozpočtu, ktoré však nepokryjú všetky náklady. V súčasnosti sú prioritne financované opravy vozoviek a dopravných značení, do útlmu sa dostali opravy parkovísk, chodníkov, terás a schodísk, kde sa robia iba najnutnejšie opravy.

Podľa starostu meststskej časti Bystríka Hollého ide o neúnosnú situáciu, ktorá si vyžaduje rýchle riešenie. „Je dôležité, aby prostriedky z odvodov dane z motorového vozidla boli využívané na opravy a údržbu komunikácií. Správnym riešením môže byť presunutie prostriedkov späť na kompetentné samosprávy, alebo presunutie kompetencií údržby mestských komunikácií na vyššie územné celky,“ zdôraznil.

Podobné problémy v súčasnosti trápia aj iné mestské časti. Aj táto situácia poukazuje na nedostatky v riešení bratislavského vyššieho územného celku. V prípade, ak by bola Bratislava samostatným vyšším územným celkom bez priľahlých oblastí, bola by starostlivosť o cestnú sieť jednoduchšia. Systém odvádzania dane z motorových vozidiel by bol zároveň spravodlivejší, pretože obyvatelia Bratislavy, ktorí odvádzajú túto daň v najväčšej miere, by tak prispievali na komunikácie v ich meste, teda na tie, ktoré skutočne využívajú.