Strategický dokument mesta obsahuje aj novinky

V novom územnom pláne sa nachádzajú aj prvky, ktoré starý územný plán neobsahoval. Prináša inú mieru regulácie vrátane stanovenia intenzity zástavby územia.

Nový územný plán je podrobnejší, je spracovaný v mierke 1:10 000 (starý bol spracovaný v mierke 1:25 000). Nové je aj členenie na stabilizované a rozvojové územia, o ktorom píšeme na inom mieste. Je spracovaný na základe inej miery poznania a zodpovedá súčasným spoločensko-ekonomickým podmienkam, resp. zmenám, ku ktorým došlo po novembri 1989. To nachádza svoj odraz napríklad aj v tom, že zmizla bariéra v takzvanom štvrtom kvadrante, teda území v smere na Rakúsko, ktorým viedla za socializmu železná opona, a preto sa nerozvíjalo.

Nový územný plán zohľadňuje aj to, že Bratislava sa stala hlavným mestom SR, čo so sebou prináša nové nároky na územie, občiansku vybavenosť, požiadavky dopravy i celkový rozvoj, ktorým mesto v súčasnosti prechádza. Územný plán je spracovaný s výhľadom do roku 2030, čas ukáže, či celý čas bude spĺňať podmienky, ktoré ú na neho kladené. Ráta jednak s intenzívnejším využívaním už zastavaných území, jednak s extenzívnym rozvojom mesta na ešte nezastavaných územiach.

Nový územný plán upravuje aj základné princípy regulácie umiestňovania výškových stavieb. Ich výstavba je neprípustná vo vnútornom meste, teda v historickom centre, neráta sa s nimi ani v okrajových častiach s výnimkou centier mestských častí, tzv. uzlových bodov, teda území v okolí významných križovatiek alebo v tzv. ťažiskových priestoroch, teda centrách vybavenosti. Výstavba výškových dominánt sa predpokladá najmä v širšom centre. Ďalším kritériom na výstavbu výškových budov je, že by nemali narúšať panorámu mesta. Maximálny výškový limit nie je stanovený, jediným technickým limitom je náletový kužeľ letiska.

Celkom podrobná regulácia výškových stavieb prostredníctvom územného plánu nie je možná, slúži na to iný typ územno-plánovacej dokumentácie - územné plány zóny, ktoré si môžu vypracovať aj jednotlivé mestské časti.