Nový územný plán definuje dva typy území

Nový územný plán Bratislavy, ktorý mestskí poslanci schválili 31. mája a nadobudne účinnosť 1. septembra, reguluje rozvoj mesta podrobnejšie ako starý.

Územný plán je strategický dokument, ktorý bude slúžiť ako podklad na rozvoj Bratislavy asi do roku 2030. Jeho základným princípom je regulácia a definuje dva druhy území - stabilizované a rozvojové. Stabilizované územia sú tie, ktoré sú už zastavané, na nich je možné budovať len nadstavby, prístavby a dostavby, pričom miera stavebných zásahov môže byť nanajvýš do 15 percent jestvujúcich plôch. Rozvojové územia sa delia na dve podskupiny - jednak ide o nezastavané plochy, jednak o plochy, ktoré sú síce zastavané, ale už neslúžia svojmu pôvodnému účelu (napríklad bývalé výrobné areály). Územný plán okrem toho stanovuje maximálny prípustný počet podlaží, mieru zastavania územia, podiel zelene a podobne.

V novom územnom pláne je okrem iného definovaných niekoľko rozvojových území. Napríklad v severovýchodnom (Rača, Vajnory) by mala prevládať občianska vybavenosť, mal by tu vyrásť plánovaný vedecko-technologický park CEPIT a logistické prevádzky.

V južnom rozvojovom území (priestor medzi Petržalkou a Jarovcami) má prevládať bývanie a občianska vybavenosť. Juhozápadné rozvojové územie (Petržalka v smere na Rakúsko) má plniť zmiešané funkcie, ráta s bývaním a občianskou vybavenosťou, pričom by malo dôjsť k prestavbe územia, na ktorom sa rozkladá areál Matadoru a jeho okolia.

Občianska vybavenosť, obchod, služby, bývanie a školy by mali prevládať v severozápadnom rozvojovom území (Lamačská brána - priestor medzi krematóriom a Volkswagenom). Územný plán tiež rieši aj prestavbové územia v priestore medzi prístavom a areálom Slovnaftu, kde sa ráta s logistickými prevádzkami.