Starosta Lamača Igor Polakovič: Pôsobenie štátu na Rázsochách je na uterák

Zdroj: Igor Polakovič

Starosta Lamača Igor Polakovič

Často počúva, že to, čo sa v Lamači podarilo urobiť za štyri roky, sa predtým nestihlo ani za desať. Problém vo svojej mestskej časti vidí predovšetkým v dopravných zápchach, ktoré spôsobuje výstavba v satelitoch, a strašiakom je roky nedostavaná a nakoniec zbúraná nemocnica Rászochy. „Žiadame, aby vláda vykúpené a vyvlastnené pozemky ľuďom vrátila,“ hovorí v rozhovore pre Bratislavské noviny starosta Lamača Igor Polakovič.

Lamač sa bude v najbližších rokoch ďalej rozvíjať. Kde podľa vás leží hranica medzi prirodzeným rozvojom mestskej časti a prílišnou výstavbou? Ktoré územia by už podľa vás nemali byť zastavané?

Lamač je kompaktná mestská časť. Má dve rozvojové oblasti, jednou je oblasť Borov a druhou lokalita Zečák. Popritom zaznamenávame snahu vlastníkov súkromných pozemkov a developerov o pretváranie tzv. „brownfieldov“ na funkciu bývania, pričom spravidla ide o lokality vyžadujúce zmenu územného plánu hlavného mesta. Tu je zásadnou podmienkou mestskej časti zabezpečiť, aby v prípade zmeny funkcie územia bola zástavba primeraná mierke našej mestskej časti, a aby z týchto projektov mali veľký prínos obyvatelia z okolia. Zameriavame sa preto na občiansku vybavenosť, dopravu, verejný priestor, športoviská alebo zeleň. Väčšina územia Lamača je definovaná ako stabilizované územie, a preto je výstavba v ňom obmedzená. Tu sa spravidla stretávame iba s bodovou výstavbou rodinných domov alebo s ich rekonštrukciou, prípadne náhradnou novostavbou.

Považujete dnešnú MHD v Lamači za dostatočnú? Niektorí tvrdia, že chodí do „každého dvora“, iní sa sťažujú na nedostatočné spojenia.

Obsluha našej mestskej časti MHD patrí k tým lepším. V posledných rokoch nastalo viacero zmien, ktoré, tak ako pri všetkom, časť obyvateľov privítala a časť ich kritizovala. Za problematické vnímame stratu priameho spojenia s centrom mesta, keď linka č. 30 spájala Lamač s Mostom SNP. Na druhej strane bola posilnená linka 37, ktorá s Mostom SNP spája Záhorskú Bystricu a Lamač. Posilnila sa aj linka č. 63, ktorá je nosnou linkou pre MČ Lamač. Za problematické vnímame spojenie s Dúbravkou a Karlovou Vsou a dlhodobo navrhujeme posilnenie linky 23, ktorá dnes slúži viac-menej ako „školský spoj“. Problémom sú samozrejme financie, keď namiesto posilnenia financovania Bratislavy ako hlavného mesta vlády v posledných rokoch financie samosprávam naopak uberajú.

Ranné a popoludňajšie dopravné špičky sú pre Lamačanov dlhodobým problémom. Aké riešenie považujete za najdôležitejšie – posilnenie MHD, úpravu križovatiek, nové dopravné napojenia alebo obmedzenie tranzitnej dopravy?

Sami ste to pomenovali veľmi dobre. Zápchy sú, žiaľ, bežným koloritom veľkomiest. O metre aj o spoľahlivej a efektívnej integrácii vlakovej dopravy, ktorá je nezávislá od situácie na cestách, môžeme iba snívať. Preto je riešením preferencia MHD vo forme autobusových pruhov a jej preferencia v križovatkách, ako aj kapacitné úpravy kritických úsekov. Veľkým projektom na nasledujúce obdobie bude rozšírenie Lamačskej cesty v úseku od Harmincovej po jej koniec. Zároveň podporujeme úpravu diaľnice D2 na trojpruh. Problémy v Lamači nastanú vždy, ak dôjde k nehode na diaľnici.

Koľko môže podľa vás Lamač ešte dopravne uniesť? Ako chcete reagovať na ďalšiu výstavbu v okolí Lamača a nárast počtu áut, ktorý s ňou príde?

Problémom je skôr výstavba v satelitoch, teda za hranicou mesta, kde nie je obsluha MHD. Títo obyvatelia sú viac motivovaní sadnúť do áut. Naopak, ak sa mesto rozvíja vo svojich hraniciach, veľká časť týchto obyvateľov využije MHD. O to viac, ak je rýchlejšia a lacnejšia ako cesta autom a jeho odparkovanie v meste. Mesto však kontrolu nad výstavbou v Stupave, Marianke či ďalej na Záhorí nemá a potom iba znáša náraz individuálnej dopravy. Riešením je kombinácia viacerých opatrení – zlepšovanie komfortu MHD, jej preferencia v doprave aj rozvíjanie rezidenčného parkovacieho systému tak, aby boli ľudia motivovaní autom do Bratislavy nejazdiť, ak to nie je nevyhnutné. A, samozrejme, budovanie záchytných parkovísk, no nie iba na okraji mesta, ale aj na miestach, kde vedia obyvatelia ešte za hranicami Bratislavy presadnúť na vlak alebo prímestskú autobusovú dopravu. Problémom je však neschopnosť ministerstva dopravy zabezpečiť spoľahlivú vlakovú prepravu. Naše železnice, žiaľ, dosahujú úroveň z 90. rokov minulého storočia.

Ak bude Lamač ďalej priberať obyvateľov, kde majú pribudnúť nové parkovacie kapacity a kto by ich mal financovať? Ste za ďalšie rozširovanie regulovaného parkovania?

Nová výstavba ide ruka v ruke s výstavbou parkovacích miest, tak je postavená aj legislatíva. Ak bude počet obyvateľov v Lamači narastať, bude to v miestach, kde sa s novou bytovkou stavajú aj parkovacie miesta. Regulované parkovanie sa bude rozširovať na základe potrieb obyvateľov v danej lokalite, aj dnes dostávame žiadosti o rozšírenie zóny na nové ulice. Tam plánujeme spraviť tak dopravný prieskum, ako aj prieskum medzi obyvateľmi.

O cyklomoste medzi Lamačom a Dúbravkou sa hovorí už roky. V akom stave je dnes tento projekt a čo konkrétne ešte bráni jeho realizácii?

Trochu ironicky ho už voláme „Most Columbovej ženy“. Most má vydané stavebné povolenie, investorom je BSK. Problémom je príjazdová cesta z Dúbravky, kde bolo potrebné vykúpiť pozemky. Tá má dokonca aj územné rozhodnutie. Žiaľ, vlastníci jednej z parciel kúpu cca 50 m² podmieňovali odkúpením celého podielu, čo je finančne neúnosné. Takto projekt efektívne zablokovali. Jedinou cestou je jej vyvlastnenie. Zároveň NDS prišla s plánom vybudovať nové napojenie na diaľnicu D2 z Dúbravky, čo si vyžaduje úpravu projektu. NDS je však ústretová a spolu so starostom Dúbravky a magistrátom sme sa dohodli na riešení.

Ak budete opäť starostom, viete obyvateľom povedať konkrétny termín alebo aspoň rok, kedy by sa po cyklomoste mohli prvýkrát prejsť cyklisti a chodci?

Nie, dnes vám férovo neviem povedať rok otvorenia, pretože kľúčová prekážka nie je v kompetencii Lamača. Po mojom nástupe sme sa do toho pustili s veľkou energiou. Zorganizovali sme stretnutia s majiteľmi tak, aby sa vedeli s magistrátom dohodnúť. Stavebné povolenie bolo vydané naším stavebným úradom. Sú však aj projekty, ktoré sa takto zaseknú, a jediné, čo nám zostáva, je nerezignovať a tlačiť to ďalej. Bol by som rád, ak by sa stavba začala čo najskôr. Nejde pre nás totiž iba o spojenie s Dúbravkou, ale aj s Bormi, ktoré sú súčasťou Lamača. Ide o kľúčové spojenie a určite to vzdávať nebudeme.

Čo sa plánuje na území, kde mala stáť nemocnica Rázsochy?

Presne takto znie aj naša otázka smerom k Ministerstvu zdravotníctva. Na Rázsochách mala stáť UNB, potom projekt presunuli na Patrónku, potom ho vrátili na Rázsochy, aby zbúrali starý skelet, a projekt presunuli do Ružinova. A nakoniec skončil vo Vajnoroch. Toto je vizitka fungovania našej krajiny. Sčasti postavená nemocnica sa zbúrala, naprojektovala sa nová a všetko nakoniec skončilo v koši. Na Rázsochách mala všeobecnú nemocnicu nahradiť detská, ale aj tá bude nakoniec v Dúbravke. Na stretnutí s ministrom sme boli informovaní, že tam teraz plánujú doliečovacie zariadenie, ale to bola ústna informácia a nič viac sme sa nedozvedeli. Za nás je celé pôsobenie štátu na Rázsochách na uterák a žiadame, aby vláda radšej vykúpené a vyvlastnené pozemky ľuďom vrátila.

Zlepšili ste komunikáciu s obyvateľmi. Keď sa obzriete za svojím prvým volebným obdobím, čo považujete za svoj najväčší úspech a na čo ste, naopak, najmenej hrdý?

V prvom rade ma teší, ak počujem pozitívnu spätnú väzbu od našich obyvateľov. Často mi hovoria, že to, čo sa spravilo za štyri roky, sa v Lamači nespravilo za desať. Veľkú podporu cítim aj v našom zastupiteľstve, a to nie iba od poslancov za Team Bratislava, všeobecne sa snažím o konsenzus všetkých zastupiteľov. Veľkým úspechom bolo dokončenie nadstavby základnej školy. Bol to doslova zhavarovaný neriadený projekt, kde nám hrozil odchod zhotoviteľa zo stavby, prepadnutie eurofondov a hlavne škola bola v stave, kde výučba prebiehala na stavenisku. Za 10 mesiacov sme projekt dokončili, získali sme dokonca financie navyše a 1. septembra mohli deti nastúpiť do nových tried. Škole sme sa venovali aj ďalej, pribudla nová kuchyňa, odborné učebne a pracujeme na projekte energetickej efektívnosti. Hrdý som na to, že za 4 roky sa nám podarilo získať takmer 5 miliónov na dotáciách na viaceré projekty. Debarierizovali a zrekonštruovali sme zdravotné stredisko, do Lamača sme dostali druhého všeobecného lekára, venovali sme sa verejným priestorom, výsadbe stromov, modernizujeme zberný dvor, seniorom sme dali nové vlastné priestory na stretávanie, obnovili prevádzku kina vo vlastnej réžii, otvorili sme nové komunitné centrum a knižnicu v centre Lamača, kompletne obnovili komunálnu techniku na údržbu mestskej časti, rozbehli výstavbu kanalizácie, máme vlastnú mobilnú aplikáciu, postavili sme pre mládež novú U-rampu, dokončili a zrekonštruovali strechu a vežu kaplnky sv. Rozálie a takto môžem pokračovať ešte dlho.

Čo sa nepodarilo?

Na druhej strane ma trápia práve zaseknuté projekty, ako je cyklomost alebo nová jedáleň pre našich seniorov. To sú veci, kde narazíte na problém a trvá dlho, kým sa dostanete k realizácii.

Ak budete opäť starostom, aké máte plány do ďalšieho volebného obdobia?

Chceme naďalej zlepšovať kvalitu života v Lamači. Mať skvelú školu a škôlky, zdravotnú starostlivosť, sociálne služby. Lamač demograficky rýchlo starne, a preto budeme posilňovať opatrovateľskú službu, chceme rozbehnúť „senior taxi“ a otvoriť denný stacionár. Pracovali sme na príprave nových projektov, ako je rekonštrukcia požiarnej zbrojnice a starej pošty, premena kinosály v Kultúrnom centre na modernú multifunkčnú sálu so zasúvacím sedením. Venovať sa budeme skvalitňovaniu verejných priestorov, údržbe a rozvoju športovísk. Aj pri týchto projektoch nadviažeme na naše štvorročné úspechy pri získavaní dotácií. Lamač bol v roku 2025 vyhodnotený Národným kontrolným úradom ako obec s najlepšou kvalitou života. Prvenstvo sme si udržali aj v roku 2026, no tentoraz „iba“ v našom kraji. Chceme, aby tento titul nebol postavený len na dátach, ale aby sa tu tak aj každý cítil. (lb)