Primátor Matúš Vallo: V týchto voľbách ide o Bratislavu, a to doslova

Teší sa z každého obnoveného verejného priestoru, ktorý slúži nielen domácim, ale aj zahraničným návštevníkom. Mrzí ho, že pre väčšinu doterajších vlád bola Bratislava akýmsi nechceným dieťaťom. A doteraz je tomu tak. Je presvedčený, že ak by prišla po budúcich národných voľbách vláda so stranami PS, SaS a Demokrati, vzťah k Bratislave by sa zmenil. S akými projektami a sľubmi ide súčasný primátor do tretieho volebného obdobia? Aké sú jeho hlavné priority a prečo niektoré sľúbené projekty nenapredujú, ako by si želal? Viac s primátorom hlavného mesta Matúšom Vallom.

Chcete byť primátorom tretie volebné obdobie. Ktorá z predvolebných kampaní bola najnečestnejšia a prekročila hranicu férového politického súboja? V čom?

Tak táto kampaň ešte neskončila a nerád by som ju hodnotil už v polčase. Máme v kampani o post primátora aj stranu Smer a všetci vieme, aké negatívne a ohováračské kampane sú schopní urobiť. Na hodnotenie máme ešte zopár týždňov, za seba a za nás môžem povedať, že sa aj naďalej budeme snažiť o pozitívnu a férovú kampaň.

Máte strach zo svojich súperov, alebo ste si istý, že budete opäť zvolený?

Každého súpera beriem vážne a rešpektujem. To, že dnes máme dobré čísla, ešte nemusí automaticky znamenať, že rovnako dobrý bude aj výsledok. O dôveru Bratislavčanov a Bratislavčaniek sa preto budem intenzívne uchádzať do posledného dňa kampane. V týchto voľbách ide o Bratislavu, a to doslova. Preto považujem za dôležité, aby ľudia 24. októbra prišli voliť, a to nielen mňa, ale aj kandidátov na starostov a poslancov z našej koalície Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a strana Demokrati.

Aká je spolupráca so starostami mestských častí? S ktorým sa vám najlepšie a s ktorým najhoršie spolupracuje?

Môžem povedať, že za osem rokov som dokázal spolupracovať takmer so všetkými starostami a starostkami našich mestských častí a našu spoluprácu si nesmierne vážim. Každý z nich kope za svoju mestskú časť, ale všetci spolu kopeme aj za Bratislavu. Samozrejme, mnohokrát máme rozdielne názory, taká je demokracia a je to prirodzené. Hovorím takmer so všetkými, pretože v Petržalke aj Karlovej Vsi cítim, že sa to celkom nepodarilo.

Bratislava za posledné roky zmenila tvár. Na ktorý projekt ste najviac hrdý?

Nedokážem pomenovať iba jeden projekt. Ak sa pozrieme na Petržalskú električku, je to jedna obrovská investícia a projekt, ktorý sa nám podaril. Týždenne odvezie 280-tisíc cestujúcich, ktorým sa zásadným spôsobom zvýšila kvalita cestovania aj života. Teším sa z už zrekonštruovaného Živého námestia, ktoré prináša Bratislavčankám a Bratislavčanom centrum mesta hodné 21. storočia. Je to krásny verejný priestor, ktorý je navyše funkčný so zavedeným vodozádržným zariadením, ktoré zachytáva vodu a vracia ju efektívnym spôsobom späť do prostredia. No a, samozrejme, je to zrekonštruované Námestie slobody s fontánou, ktorá robí radosť všetkým domácim aj návštevníkom mesta.

S ktorým projektom neviete roky pohnúť a čo je dôvodom?

S Hlavnou stanicou, pretože tá je v majetku štátu a na jej rekonštrukciu treba, aby sa v kresle ministra dopravy ocitol minister, ktorý s ňou bude ochotný a schopný pohnúť, pretože to nie je jednoduché a ani lacné. Najbližšie sme k tomu boli s ministrom Doležalom, dnes po zmene viacerých ministrov a riaditeľov železníc sme znovu prakticky na začiatku.

Tému rekonštrukcie kúpeľov Grössling máte v pláne aj v treťom volebnom období. Prečo tento ambiciózny projekt stojí stále na mieste?

Nestojí na mieste, už prebiehajú rekonštrukčné práce a chceme ju v tomto volebnom období dokončiť. Hlavné zdržanie ide na vrub verejného obstarávania, keďže sme vysúťažili rovnakého zhotoviteľa, ktorý neúspešne staval aj nechvalne známu nemocnicu v Prešove a trvalo dlho, kým sme sa dostali do štádia, aby sme mohli túto súťaž zopakovať a vybrať nového zhotoviteľa.

Prečo sa suma tak navýšila?

Príčinou je hlavne rast cien stavebných materiálov a prác, súčasnú cenu rekonštrukcie vygenerovala verejná súťaž na zhotoviteľa.

Kedy očakávate prvých návštevníkov v týchto legendárnych kúpeľoch?

Cieľom zostáva dokončenie rekonštrukcie do konca roku 2028. Po rekonštrukcii sa do Grösslingu vráti jeho pôvodná kúpeľná funkcia. Obnovený bude plavecký bazén aj historické sedacie bazény, sauny, priestory na masáže a kúpeľné procedúry a pribudne aj vonkajší bazén. V oddelenej administratívnej časti komplexu vznikne pobočka Mestskej knižnice v Bratislave a súčasťou obnovy budú aj verejné priestory na Medenej ulici a komunikácie v okolí budovy.

Do ďalšieho volebného obdobia sa presúva aj rekonštrukcia Ružinovskej električkovej radiály. Prečo?

V prípade Ružinovskej radiály sme absolvovali tri kolá súťaže. V opakovanej súťaži na modernizáciu Ružinovskej električkovej radiály sme stlačili cenu o vyše 28 mil. eur. Víťazné združenie firiem teraz uspelo s cenovou ponukou 119 mil. eur s DPH, čo je o 28 mil. eur menej oproti prvému kolu a o 12 mil. eur menej oproti druhému kolu súťaže. Prípravné práce sa začnú už pred koncom roka a stavebné práce na úseku od Záhradníckej (pri Slovanete) po zastávku Chlumeckého sa spustia na začiatku 2027. V roku 2028 príde na rad etapa od Amerického námestia, cez Krížnu až po Múzeum konskej železnice, ktorá potrvá rok. V rámci projektu bude kompletne zmodernizovaných 3,4 km trate, teda spodok aj zvršok, odvodnenie, nástupné ostrovčeky a ich vybavenie, trolejové vedenie a napájací systém, elektrické ovládanie a ohrev výhybiek, doplnené mazacie zariadenia koľají, modernizované existujúce semafory a dobudované nové v križovatkách, v ktorých je to nevyhnutné pre zaistenie prednosti električky v križovatkách.

V minulom volebnom období sa hovorilo aj o električke pred novým SND. Dočkajú sa obyvatelia momentu, že budú vystupovať z električky pred divadlom, a kedy?

Túto trať by sme po zabezpečení financovania chceli koncom nasledujúceho volebného obdobia už začať stavať.

V akej finančnej kondícii je mesto po vašom druhom volebnom období?

Bratislava má dnes dobré finančné zdravie. Lepšiemu hodnoteniu mesta nám zatiaľ bráni veľké zadlženie, ktoré sme po našich predchodcoch zdedili. Keď sme pred ôsmimi rokmi nastúpili do vedenia mesta, zdedili sme dva veľké problémy - obrovský investičný dlh na infraštruktúre a verejnom priestore, a tiež vysoké zadlženie mesta vyše 52 %. Obidva tieto dlhy sme museli riešiť naraz a som presvedčený, že ich riešime zodpovedne, aj úspešne. Zadlženie mesta sme za osem rokov znížili takmer o 10 % (z vyše 52 % na 43 %) a do verejného priestoru a dopravnej infraštruktúry sme investovali dvakrát viac ako naši predchodcovia za rovnaký čas (431 mil. eur oproti 220 mil. eur). Dnes každý musí vidieť, že Bratislava sa výrazne zmenila. Je to hlavne preto, že sa nám darí robiť potrebné investície, ktoré zvyšujú kvalitu života a zároveň sa nám darí zlepšovať aj finančné zdravie mesta.

Zhodneme sa asi všetci na tom, že naše hlavné mesto je podfinancované. Veríte, že ak by sa zmenila vládna koalícia s PS na čele, mohlo by do mesta natiecť viac peňazí?

Mrzí ma, že pre väčšinu z doterajších vlád bola Bratislava akýmsi nechceným dieťaťom. A doteraz je tomu tak. Ja som presvedčený, že ak by prišla po budúcich národných voľbách vláda so stranami PS, SaS a Demokrati, vzťah k Bratislave by sa zmenil. Vzťah našich koaličných partnerov k Bratislave je autentický, svoj záujem o naše mesto nemusia predstierať a to, že je podfinancované, veľmi dobre vedia. Príjem podielových daní od štátu na jedného obyvateľa je v Bratislave 660 eur, ak by tu fungoval napr. český model, mali by sme 1530 eur, teda dvakrát väčší príjem, ako máme dnes.

V akej oblasti chýba najviac peňazí?

Bratislava zdedila obrovský investičný dlh vo viacerých oblastiach. Je to, samozrejme, doprava, kde potrebujeme veľkú investíciu na sanáciu mostov, potrebujeme investície do nových električkových tratí a potrebujeme veľkú investíciu do dokončenia vnútorného okruhu mesta, tzv. severnej tangenty, ktorá spojí západné mestské časti so severnými a odľahčí obchvat, Karloveskú, Šancovú aj Račiansku ulicu. Toto je z nášho pohľadu ešte dôležitejší projekt ako diaľničný tunel pod Karpatmi. Obrovská investícia viac ako 200 miliónov eur však čaká napríklad aj mestskú firmu OLO, ktorá ide modernizovať zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu. Momentálne je totiž na hrane životnosti a ak by sme sa nepustili do tohto náročného projektu, Bratislava by ďalej nevedela nakladať so svojimi odpadmi a mohla by zostať závislá na externých firmách a ich cenotvorbe.

Posilnili ste mestskú políciu. Je Bratislava bezpečnejšia? Ktoré časti majú najväčší problém s bezpečnosťou?

Bratislava je stále jedna z najbezpečnejších metropol v Európe, aj keď je pravdou, že sa najmä po tej nešťastnej novele trestných zákonov výrazne zhoršila pocitová bezpečnosť. Naša mestská polícia má dnes historicky najväčší počet policajtiek a policajtov v uliciach mesta, nárast je oproti roku 2018 až 37 %. Založili sme Zásahovú jednotku MsP a otvorili novú stanicu na Obchodnej a v Pentagone vo Vrakuni. Za posledných 7 rokov sme zdvojnásobili rozpočet MsP z 8 mil. eur v roku 2018 na 17 mil. eur v roku 2025, a tento rok pridávame ďalších 1,5 milióna. Zároveň pridávame aj ďalšie opatrenia, ako je hliadkovanie mestských policajtov v linkách MHD a tiež obmedzenie otváracích hodín záložní, ktoré dokázateľne prinášajú do konkrétnych lokalít zvýšenú kriminalitu. Takýto problém máme v okolí autobusovej stanice Mlynské nivy, v centre mesta na Kamennom námestí, na Trnavskom mýte alebo na Zátiší. Na to, aby sme boli v zlepšovaní bezpečnosti úspešnejší, potrebujeme, aby svoju úlohu plnil aj štát. Potrebujeme mať v uliciach aj viac štátnych policajtov, lebo tí majú viac kompetencií ako mestskí policajti a vedia byť pri postihovaní kriminálneho aj obťažujúceho správania efektívnejší. Pomohlo by tiež, a o to už druhý rok žiadame vládu, aby posilnila kompetencie mestských policajtov minimálne o možnosť vykázať človeka, ktorý sa správa agresívne alebo obťažuje ľudí z verejného priestoru a o možnosť odobrať im napr. alkohol, pokiaľ ho pijú na mieste, kde je to zakázané. A tiež aby zriadila záchytky, kde by sme mohli umiestniť ľudí, ktorí sú pod vplyvom a sú nebezpeční pre seba aj svoje okolie.

S akými hlavnými sľubmi idete do tretieho volebného obdobia?

Našou víziou je bezpečné, funkčné a prosperujúce mesto, ktoré ponúka svojim občanom kvalitné služby a príležitosti na sebarealizáciu, prácu aj aktívny oddych. Mesto, na ktoré sú ľudia hrdí a považujú ho za svoj domov. Bratislava už nie je mesto, ktoré sa len snaží preberať, čo robia tí lepší. My sami sme dnes inšpiráciou pre iných a veríme, že môžeme byť medzi tými najlepšími v Európe aj vo svete. Bratislava môže byť mestom s najlepšou MHD medzi stredne veľkými mestami a najzelenšou európskou metropolou. Kvalitu MHD budeme merať dostupnosťou MHD od bydliska, spokojnosťou cestujúcich s MHD a v efektivite MHD, hlavne vo zvyšovaní rýchlosti a znižovaní časov meškania. V prípade najzelenšej európskej metropoly nám ide najmä o rozšírenie územia v správe Mestských lesov od štátnych Lesov SR, primárne o lesy na Devínskej Kobyle a lužné lesy, čím by sme zdvojnásobili výmeru mestských lesov v Bratislave. Ďalšou prioritou je napĺňanie vízie Bratislavského dunajského parku, ktorý má potenciál stať sa jedným z najväčších mestských riečnych parkov v Európe s jeho predpokladanou dĺžkou 28 km na brehu Dunaja. Jeho prvú časť už vidíme v parku Staré Lido. Plánujeme vytvárať aj nové vnútromestské parky, napr. v lokalite medzi Bajkalskou a Hraničnou, v územiach medzi Zimným prístavom a Mlynskými nivami či v území Nového Lida. Nadviažeme tiež na projekt 10 000 stromov a v meste do roku 2030 vysadíme ďalších takmer 4-tisíc stromov a drevín s cieľom zadržiavania vody a ochladzovania mesta. No a, samozrejme, našimi ďalšími prioritami sú bezpečnosť, mesto pre deti a kvalita verejných priestorov.

(lb)