Krajčovičová chce vystriedať Drobu: Župan má klopať na dvere ministrov
Zdroj: Archív
Zuzana KrajčovičováZuzana Krajčovičová je vyzývateľkou Juraja Drobu v boji o Bratislavský kraj. SrdcomBratislavčanka a matka, ktorá si prešla ťažkým životným zápasom po diagnostikovaní onkologického ochorenia... Celý svoj život zasväcuje ochrane životného prostredia, ale najmä najzraniteľnejších skupín – týraných detí, žien, seniorov. Krajčovičová má jasný plán, ako zmeniť fungovanie v kraji k lepšiemu. Chce byť župankou, ktorá chráni občanov a prináša výsledky.
Aký je váš osobný vzťah k Bratislave a Bratislavskému kraju?
Narodila som sa v Starom Meste, mamina tu pracovala v čiernobielej pasáži oproti Divadlu P. O. Hviezdoslava. Detstvo som trávila v uličkách a jej okolí. S rodičmi sme však bývali v Devínskej Novej Vsi a do školy som chodila v Devíne. Dnes žijem v Starom Meste. Som teda od narodenia Bratislavčanka a milujem toto mesto aj celý kraj.
Ktoré miesta hlavného mesta sú vám najmilšie?
Viažu sa mi na spomienky z detstva. Spomeniem Devínsku Novú Ves, Sandberg, hrad Devín či kameňolom Srdce. Ako som povedala, Bratislava a celý Bratislavský kraj sú mojou srdcovou záležitosťou.
Prešli ste si v živote veľmi náročným obdobím. Ovplyvnilo vás to pri rozhodnutí kandidovať?
Rakovinu kože v pokročilom štádiu mi diagnostikovali, keď mala moja mladšia dcérka šesť mesiacov. Do dvoch týždňov som musela ísť na operáciu, inak by som mohla mať lézie na srdci, mozgu či na pľúcach. Hoci som na Onkologickom ústave sv. Alžbety nikoho nepoznala, všetci sa fantasticky zmobilizovali a podarilo sa to vyriešiť. Zároveň to bol pre mňa bod zlomu, keď som si povedala, že niečo treba zmeniť. Na izbe boli so mnou dve staršie dámy, ktoré mi porozprávali veľmi smutné veci. Napríklad, že na vyšetrenie, ktoré mne nejakým zázrakom spravili hneď, čakali pol roka a ich zdravotný stav sa medzitým zhoršil. Keď som sa zaujímala, prečo, odvetili mi: „Viete, Zuzka, my už sme staré, nás dávajú na koniec.“
Čo nasledovalo potom?
Podstupovala som liečbu a počas nej mi oznámili, že som tehotná, hoci predchádzajúce vyšetrenia tehotenstvo neukázali. Na ďalší zákrok som tak musela ísť ešte s otvorenou pooperačnou jazvou. Nanešťastie sa mi jazva nehojila, museli ju dvakrát šiť, hrozila mi transplantácia kože. Gynekológ mi ako onkologickej pacientke vo vážnom stave povedal, že oficiálne mi nemôže odporučiť, čo mám robiť. Následkom liečby a všetkého, čo som podstúpila, by, žiaľ, moje dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo zdravé. Odporúčaným riešením bol teda potrat. Doktor mi oznámil, že mám dve možnosti. Ak mám peniaze, môžem si zaplatiť súkromnú kliniku, kde ho urobia. Ak nemám peniaze, musím sa riadiť štátom a chodiť po komisiách, čo je pre ženy v takomto zdravotnom stave veľmi psychicky náročné a nebýva to jednoduché. Nakoniec som zákrok podstúpila na súkromnej klinike.
Čo ste si z tejto skúsenosti preniesli do svojho programu?
Dlhodobo, bez ohľadu na politiku, pomáham ženám a deťom, ktoré zažívajú násilie, najmä v školskom prostredí. Celkovo chcem urobiť viac pre ochranu a podporu žien, matiek a rodín. Mám pocit, že tieto témy sú na župe v ústraní. Neberiem reči, že to nepatrí medzi kompetencie župy, že to nepatrí do nejakého „tabuľkového systému“. Existujú riešenia, veď ide predsa o občanov Bratislavského kraja. O koho iného sa má starať župan?
Čo konkrétne chcete zmeniť?
Pod hlavičkou strany Právo na pravdu zastrešujeme iniciatívu žien a matiek. K ochrane žien a detí sme urobili aj putovnú výstavu “Neviditeľné jazvy”. Venujem sa prípadu jednej základnej školy s materskou školou v Starom Meste, kde zrejme došlo k nevhodnému zaobchádzaniu s deťmi zo strany personálu. Prípad preveruje polícia, hoci výpovede svedkov sú pomerne jednoznačné. Z pozície županky by som sa s väčším vplyvom venovala aj takýmto témam.
Nedávno ste riešili aj ekologický problém vo Vrakuni. Čo sa tam stalo?
Ozvala sa mi obyvateľka Vrakune, že na Jazmínovej ulici sa naváža materiál s výrazným zápachom. Ihneď som išla situáciu preveriť. Na mieste som cítila štipľavý, chemický zápach a všimla som si podozrivú zmes zeminy, stavebnej sute a ubitej zeminy. Za účasti enviropolície som bola aj na stretnutí s pánom starostom. O prípad sa budem ďalej zaujímať. Miestni obyvatelia si nezaslúžia ďalšiu Vrakunskú skládku.
Nepriamo sme sa dostali k vašej profesii. Ste environmentalistka, ale to je pomerne široký pojem. O čo ide vo vašom prípade?
Vzdelaním som doktorka prírodných vied v odbore environmentalistika a krajinnoekologické plánovanie, ktoré súvisí aj s urbanizmom. Som tiež certifikovaná odpadárka. Venujem sa odpadovému hospodárstvu, Vrakunskú skládku riešim aj ako odborný poradca. Som odborne spôsobilá osoba na posudzovanie vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, teda v procese EIA. Do oblasti mojej odbornej pôsobnosti tak patrí aj posudzovanie vplyvov spaľovne Slovnaft. Ak niekto potrebuje odborný posudok, som odborne spôsobilá osoba vedená na ministerstve životného prostredia.
Takže máte na to certifikát…
Áno, mám na to vzdelanie, certifikát a odbornú skúšku priamo na ministerstve životného prostredia. Pre investorov som však nevďačný posudkár, lebo sa snažím byť spravodlivá. Napríklad spaľovňa v Slovnafte tam z môjho pohľadu nemá čo robiť. Nesúhlasím s jej umiestnením v rafinérii. Možno preto mňa k tomuto posudzovaniu ani neoslovili. V oveľa väčšej miere sa na mňa obracajú obyvatelia a rôzne iniciatívy, aby som im pomohla. Som často oponentom developerov.
Veľkou témou, ktorej sa venujete, sú aj veterné parky. Prečo ste sa proti nim postavili?
Mojou víziou je, aby politici slúžili občanom, nie opačne. Ak občania veterné parky vo svojom
okolí nechcú, samospráva aj štát to musia rešpektovať. Pomáhala som obyvateľom z okolia Lozorna, Stupavy, Marianky a Záhorskej Bystrice bojovať proti veternému parku. A podarilo sa.
Môžem vám oponovať, že napríklad z Petržalky vidíme tie vrtule v Rakúsku a nevyzerá to na problém... Z vetra sa vyrába v podstate zadarmo elektrina.
Nie je to celkom pravda, lebo tá elektrina by bola dokonca ešte drahšia, to vám prizná aj regulačný úrad. Na pripojenie veterných parkov nemáme na Slovensku prispôsobenú sieť. Museli by sme do toho investovať miliardy eur a premietlo by sa to v poplatkoch. K téme však pristupujem predovšetkým z pohľadu životného prostredia. Napríklad aj na stránke rezortu životného prostredia si prečítate vyjadrenie uznávaného ornitológa, že 79 percent územia Slovenska nie je vhodných na výstavbu veterných parkov. A to len z pohľadu vtáctva, vzhľadom na významné migračné koridory, ktoré u nás máme. Rakúšanom veterné parky zmenili koridory vtáctva a vtáky chodia k nám. A presne na miesto, kde má vyrásť veterný park.
V programe máte aj Dom nádeje. Čo je jeho ideou?
Zariadenie spojí domov sociálnych služieb, centrum pre deti a rodiny a útulok pre zvieratá. Seniori, deti a zvieratá – tieto tri skupiny môžu vytvoriť výnimočné spojenie. V severských štátoch tento koncept veľmi dobre funguje. Takéto prepojenie môže seniorom priniesť viac radosti a spoločnosti i deťom zase blízkosť a pozornosť. Mimochodom, osobne som navštívila jeden domov sociálnych služieb, patriaci pod Bratislavský kraj. Nebudem konkrétnejšia, aby z toho náhodou ešte nemali problémy. Mnohí seniori tam boli smutní, apatickí, nešťastní.
Ďalším zaujímavým riešením je Dunajská vodná električka. Ako by pomohla doprave v kraji?
Odľahčila by cestnú dopravu a pomohla znižovať zápchy. Bola by to MHD po Dunaji. Po trase z Devínskej a z Gabčíkova by sa plavili elektrické katamarány. Ľudí by vozili do práce a pomohlo by to aj cestovnému ruchu. Nemôžu to robiť obce, VÚC áno. Tento spôsob dopravy by sme integrovali do IDS BK. Som presvedčená, že keď budeme hľadať riešenia namiesto dôvodov, prečo sa niečo nedá, dokážeme to.
V čom ste podľa vás lepšia voľba pre občanov Bratislavského kraja ako Juraj Droba?
Niekto povie, že jeho výhodou je politická skúsenosť. Ja si však myslím, že dnes je výhodou práve to, že nie som politik zaťažený minulosťou. Ľudia mi hovoria, že sú z politikov sklamaní a už im neveria. Moja výhoda je, že nie som politický “dinosaurus”. Mám energiu, skúsenosti zo súkromného i pracovného života a veľa nápadov. Náš kraj potrebuje sviežejší dych.
Čo vám teda v rámci pôsobenia súčasného župana chýba najviac?
Čo významné spravil za deväť rokov vo funkcii pre občanov? „Kúriť a svietiť“ je fajn, ale viac sa treba zaujímať o bežných ľudí. Keď sa pán župan vyjadrí, že Vrakunská skládka nepatrí do jeho kompetencií, neberiem to. Župan má klopať na dvere ministrov a kompetentných ľudí dovtedy, kým sa veci nepohnú. Pán Droba je viditeľný, až keď hasí požiar – pamätáme si na problémy regionálnej autobusovej dopravy po nástupe Arrivy, keď v kraji kolabovali spoje. Ja chcem byť aktívnou župankou, ktorá bude na strane občanov, zaujímať sa o ich problémy.
Viac o mne nájdete na zupanka.sk.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _