ROZHOVOR: Na Slovensku žije viac ako 71-tisíc nedobrovoľných otužilcov, ktorí potrebujú vašu pomoc

Zdroj: Depaul Slovensko

Soňa Rebrová a Jozef Kákoš

Nezisková organizácia Depaul Slovensko aj tento rok organizuje charitatívne otužovanie s názvom Dobroborci. Cieľom podujatia je vyjadriť solidaritu ľuďom bez domova, ktorí sú chladu vystavení dlho a nedobrovoľne. O otužovaní, ale najmä problémoch ľudí bez domova prezradili v rozhovore viac slovenská ľadová plavkyňa Soňa Rebrová a riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.

Ako nás informovala Dominika Uhlárová z neziskovky Depaul Slovensko, ktorá nám priniesla i rozhovor nižšie, slovenská ľadová plavkyňa, spisovateľka, filantropka a bývalá novinárka Soňa Rebrová podporuje . spomínané podujatie už tretí rok.

Pani Rebrová, vo Vašej knihe Dokážeš to! hovoríte o skúsenostiach s otužovaním a o tom, ako môžeme zvládnuť náročné výzvy v živote. Približujete aj riziká podchladenia: „Podchladenie nehrozí len pri mínusových teplotách, ale dokonca aj pri teplote nad nulou, ak je človek zle oblečený alebo mokrý, prípadne starší a je v studenom prostredí dlho.“ Vidíte paralelu medzi extrémnymi podmienkami pri otužovaní a životom ľudí bez domova?

Soňa Rebrová: Myslím, že ľudia bez domova to majú oveľa náročnejšie. My otužilci vstúpime do vody na pár minút, ale ľudia na ulici sú v chlade po celý deň. Keď idem otužovať na 15 minút, nie som taká unavená, ako keď som vonku oblečená naľahko. Dlhodobé vystavenie chladu je unavujúce a človek túži len po jednom - zohriať sa. Pre bežného človeka by bolo mimoriadne náročné vydržať jednu noc na ulici v zime, a to aj pre otužilca.

Zdroj: Depaul Slovensko

Soňa Rebrová

Jozef Kákoš: Vystavenie sa chladu spúšťa v tele stresovú reakciu. Pri otužovaní odznie, keď vyjdete z vody do tepla. Otužovanie okrem dobrého pocitu prináša lepšiu imunitu a iné zdravotné benefity. Ľudia na ulici sú vystavení chladu a stresu nedobrovoľne celé mesiace a roky bez možnosti skryť sa pred zimou v teple či prezliecť sa do suchého a teplého oblečenia. Okrem umrznutia im hrozia omrzliny, podchladenie, dlhšie hojenie rán či zhoršenie už existujúcich zdravotných komplikácií. Následky zimy niekedy vidíme až v lete a často ide o vážne stavy, najmä vo forme zle zhojených rán.

Tento rok je zima chladnejšia ako po minulé roky. Mrazy sú silnejšie a trvajú niekoľko týždňov. Ako Depaul Slovensko pomáha ľuďom na ulici počas mrazov?

Jozef Kákoš: Zima je pre ľudí bez domova najrizikovejšie obdobie roka a tento rok je obzvlášť náročná. V Depaul Slovensko preto posilňujeme všetky služby, ktoré pomáhajú ľuďom prežiť chlad bezpečne. Poskytujeme nocľah, teplú stravu, ošatenie, základné zdravotné ošetrenie, sociálne poradenstvo aj pomoc pri vybavovaní dokladov, hľadaní práce či bývania. Na zimu sa pripravujeme už na jeseň – zabezpečujeme dostatok diek, spacích vakov a zimného oblečenia. Dôležitá je aj terénna práca. Naši pracovníci pravidelne navštevujú ľudí, ktorí žijú v chatkách, provizórnych príbytkoch či opustených budovách. Zisťujeme ich potreby a sledujeme najmä tých najzraniteľnejších – ľudí, ktorí nemajú možnosť sa zohriať alebo si zakúriť. V mrazoch ich kontrolujeme častejšie, aby sme minimalizovali riziko ohrozenia života. Naša nocľaháreň má kapacitu 200 miest, no už od novembra je plná a denne v nej prespí viac než 220 ľudí. Dopyt po bezpečí a teple je vysoký.

Pani Rebrová, ste Dobroborkyňou už tretí rok. Čo bolo impulzom, prečo ste sa k tomuto podujatiu rozhodli vrátiť opakovane a nielen symbolicky?

Soňa Rebrová: Rada pomáham tam, kde je to potrebné a kde vidím v pomoci význam.

Máte za sebou extrémne plavecké výkony po celom svete. V čom je pre vás charitatívne otužovanie iné než športový výkon?

Soňa Rebrová: Charitatívne otužovanie je príjemná akcia bez nárokov na stres z výkonu. Prídete, prispejete, pomôžete, poskytnete rozhovor. Zvládne to každý otužilec a každý je vítaný.

Chlad je pre vás oboch dobrovoľná výzva, pre ľudí bez domova každodenná realita. Prečo je podľa vás dôležité túto paralelu verejne pomenovávať?

Soňa Rebrová: Ľudia bez domova sú často prehliadaní. Prejdeme okolo nich a nevidíme ich, nevnímame. Ak ich aj vidíme, odvrátime zrak, keď sa nám prihovoria, či keď nám niektorý z nich ponúka časopis. Mnohí sa ich „bojíme“, možno z obáv, že sa nám prihodí čosi podobné, možno z dôvodu, že nevieme, čo si o nich myslieť, či im prispieť a neminú to na alkohol a nie na jedlo. Z toho dôvodu ľudia sa radšej vyhnú a odídu. Pomocou otužovania vieme upriamiť pozornosť aj na túto prehliadanú skupinu ľudí.

Zdroj: Depaul Slovensko

Soňa Rebrová pri plávaní na Arktíde

Jozef Kákoš: Verejná debata o bezdomovectve je stále plná mýtov. Ľudia bez domova sú často vnímaní ako tí, ktorí si za svoju situáciu môžu sami. Prax aj skúsenosti z terénu však ukazujú, že príbehy straty bývania sú oveľa zložitejšie. Niekedy stačí súbeh viacerých ťažkých udalostí – strata práce, rozpad vzťahu či vážna choroba – a človek sa ocitne bez strechy nad hlavou. Je to zraniteľnejšia situácia, než si väčšina z nás pripúšťa.

Projekt Dobroborci pomáha túto realitu priblížiť zrozumiteľným spôsobom. Každý si vie predstaviť, že byť v zime dlho v chlade je nepríjemné. Rozdiel je v tom, že otužilec sa po pár minútach môže ísť zohriať. Človek na ulici túto možnosť často nemá celé mesiace. Dlhodobé vystavenie chladu pritom predstavuje zdravotné riziká. Ak má mať táto paralela zmysel, nemá ostať len pri symbolike. Cieľom je prebudiť empatiu a pretaviť ju do konkrétnej pomoci – napríklad podporou služieb pre ľudí bez domova či symbolickou adopciou postele na www.adoptujsipostel.sk.

Ako môže verejnosť počas zimy pomôcť ľuďom na ulici?

Jozef Kákoš: Najdôležitejšia je všímavosť. Človek na ulici často potrebuje základné veci – teplý čaj, deku, zimné oblečenie alebo informáciu, kde nájde pomoc. Niekedy pomôže a zahreje aj obyčajný ľudský rozhovor. Pokiaľ vo vašom meste pôsobí organizácia pracujúca s ľuďmi bez domova, nasmerovanie na jej služby môže byť kľúčové. Ak taká organizácia nie je, obrátiť sa dá na miestny úrad. Ak uvidíte človeka na ulici, ktorý nereaguje alebo je v ohrození života, neváhajte volať 155 alebo 112. Zostaňte s ním do príchodu pomoci a komunikujte so záchranármi.
Pomáhať sa dá aj systémovo. Podporou organizácií, ktoré poskytujú nocľah a odbornú pomoc, darujeme ľuďom nielen teplo, ale aj šancu na návrat do dôstojného života. Jednou z možností je symbolická adopcia postele cez www.adoptujsipostel.sk. Vaša solidarita v zime môže rozhodovať o zdraví aj o živote.

Pani Rebrová, aktuálne sa pripravujete na plávanie v himalájskych jazerách. Čím sú tieto jazerá výnimočné a v čom bude táto výzva iná než všetko, čo ste doteraz preplávali?

Soňa Rebrová: Hlavne v tom, že sa tam bežne nepláva - nevieme, na čo sa pripraviť. Je nám jasné, že vďaka vysokej nadmorskej výške tam bude len 40 % kyslíka a teda plávanie bude veľmi ťažké. Voda bude mať 2 °C a bude doslova liezť do kostí, to bude druhá ťažká úloha. A samozrejme, do tej výšky 5 350 metrov bude treba vyliezť, čo tiež nie je „malina“. Bude to zrejme najťažší výkon, aký som doteraz realizovala. Niečo úplne nové, s čím som sa doteraz nestretla.

Predtým, ako ste sa začali venovať ľadovému plávaniu, ste pracovali ako novinárka, publicistka a spisovateľka. Aký bol váš detský sen, čím ste sa chceli stať? Bolo to už vtedy ľadové plávanie?

Soňa Rebrová: V tom čase som ani nevedela, že nejaké ľadové plávanie existuje. Chcela som byť kozmonautkou, čo iné. Inak, tou by som chcela byť aj teraz, ale už na to asi nemám vek :-).

V rámci neziskovej organizácie Želaj si pomáhate ľuďom plniť si sny. Prečo je pre vás dôležité podporovať aj projekty ako Dobroborci, ktoré upozorňujú na ľudí v ťažkých životných situáciách?

Soňa Rebrová: V Želaj si pomáham dlhodobo chorým deťom plniť si sny, aby zažili aj niečo iné ako neustálu liečbu, nemocnice a hospitalizácie. Je potrebné im dávať nádej. A myslím si, že aj ľudia bez domova potrebujú nádej, že raz bude lepšie. Ponúknuť nádej je niekedy veľa. A nás to stojí len málo. Tak prečo to neurobiť?

Zapojiť sa do charitatívneho otužovania môžete v nedeľu 8. februára 2026 na Zlatých pieskoch (terasa U zlatého vodníka, vstup do vodyje o 9:30 h) v Bratislave. Pridať sa môžete aj z iného miesta. Stačí, ak spravíte fotku z otužovania, označíte Depaul Slovensko na sociálnych sieťach. Vyjadríte tak solidaritu s tými, ktorí sú vystavení chladu dlho a nedobrovoľne.

Všetky informácie nájdete na sociálnych sieťach Depaul Slovensko

(ms)