Erika Brandnerová: Gymnastika by mala byť základom pre akýkoľvek šport

Erika Brandnerová je klinická psychologička, ktorá sa popri svojej profesii venuje desiatky rokov pohybu, deťom, športu, modernej gymnastike a tancu (showdance). V Petržalke vedie klub modernej gymnastiky Danubia a tanečný klub Haló Haló.

Ako dlho sa venujete tancu a gymnastike?

Tancu sa venujem od troch rokov. Začínala som baletom na ľudovej škole umenia, neskôr som prešla do folklórneho súboru – bolo to krásne obdobie, počas ktorého sa dieťa prirodzene dotýka kultúry, tradícií a národnej identity. Na gymnastiku som ako dieťa chodila do dnešného Prezidentského paláca. Vtedy sa cvičilo úplne inak – to, čo sme robili v desiatich, dnes zvládajú deti v piatich. Šport sa veľmi posunul dopredu. Na vysokej škole som sa dostala k scénickému tancu a súťažne ku gymnastike, keď ma profesorka požiadala, či by som sa nezaradila do družstva moderných gymnastiek. Súťažili sme v spoločných skladbách a vyhrali sme akademické majstrovstvá Slovenska.

Ako vznikol klub v Petržalke?

Počas vysokej školy aj po nej som trénovala deti v klube Rapid. Moja vtedajšia šéfka, pani Libuška, mi raz povedala: „Veď v Petržalke je toľko detí, choď tam a založ niečo vlastné.“ A tak som v roku 1990 začala s dobrovoľníckymi krúžkami na siedmich – ôsmich školách – Tematínska, Vlastenecké námestie, Sklodowskej a ďalších. Neskôr sme s bývalými spolucvičenkami založili klub.

Ako ste sa popri gymnastike dostali k tancu?

K tancu som vždy inklinovala, ale nie je ľahké robiť viacero vecí naraz. Postupne som vytvorila pár choreografií a začali sme sa zúčastňovať na prehliadkach, ako boli Večery nefolklórnych tancov. Tam nás oslovila pani Švehlová zo Slovenského zväzu tanečného športu, či by sme sa nechceli pridať k oficiálnej tanečnej organizácii. Tak sme v roku 1997 vstúpili do zväzu a odvtedy súťažíme v kategórii performing arts – teda show dance, jazz dance a modern contemporary.

Ako sa zmenil záujem o tanec a gymnastiku od vašich začiatkov?

Záujem bol vždy. Ide najmä o to, aké máme kapacity – priestory, trénerov, pomôcky. Detí je veľa, ale my nie vždy vieme všetkým vyhovieť. A gymnastika aj tanec potrebujú zázemie – zrkadlá, kostýmy, rekvizity... Sme limitovaní časom, priestorom a aj ľudskou silou. Napriek tomu si myslím, že gymnastika by mala byť základom pre akýkoľvek šport – je to ideálny štart pre zdravý vývoj dieťaťa.

Takže gymnastika ako základ?

Presne tak. Deti, ktoré k nám prídu vo veku 4 – 5 rokov, absolvujú všeobecnú pohybovú prípravu, ktorá ich pripraví aj na iné športy. Možno len tretina z nich zostane pri gymnastike, ale ostatné deti získajú úžasné základy pre lyžovanie, tenis, futbal – čokoľvek. Je to mravenčia práca, ktorú si málokto uvedomuje, ale má obrovský význam.

A čo tanec?

Tanec je tiež veľmi rozvíjajúci, ale myslím si, že s ním môžu deti pokojne začať aj o niečo neskôr – okolo 7 – 8 rokov. Dôležité je, aby deti v rannom veku cvičili, hýbali sa, rozvíjali koordináciu a spevňovali telo. Tanec pridáva hudbu, emóciu, príbeh – čo je pre staršie deti výborné, najmä ak sa potrebujú vyjadriť.

Ako vznikajú vaše choreografie?

Tvoriť choreografie je tímová práca – sme na to tri trénerky, ja a moje dve dcéry, baví nás to, je to taký náš unikát. Nikdy nekopírujeme, ale hľadáme inšpiráciu. A hlavne – choreografie vychádzajú z príbehov, emócií, obrazov. Deti to veľmi baví.

​

Máte aj chlapcov?

Áno, máme. V minulosti sme mali dokonca čisto chlapčenskú skupinu, ale pandémia nám tieto snahy prerušila. Nie každý chlapec chce súťažiť a spoločnosť ešte stále vníma tanečných chlapcov stereotypne. Stretli sme sa s tým, že chlapca to bavilo, mama ho podporovala – a otec to zatrhol. Je to škoda. Tí, ktorí u nás zostali, neskôr tancovali napríklad v Slovenskom národnom divadle či v televíznych show. A sú to normálni, šikovní chlapi.

Zmenili sa deti po covide?

Veľmi. Deti sú omnoho viac naviazané na rodičov. Niekedy je problém, aby vôbec vošli do telocvične. A keď už prídu, sú šťastné. Rodičia dnes robia všetko za deti – obliekajú ich, dávajú im servis...

Ako sú na tom dnešné deti fyzicky?

Dnešné deti sú vyspelé mentálne, ale fyzicky nie. Niektoré nevedia ani základné pohyby – prejsť z ľahu do sedu, urobiť drep, vyliezť na rebrinu. Mentálne sú možno vyspelé, ale fyzicky veľmi nie.

Ako vyzerá bežný tréning?

Máme osnovy pre každú vekovú kategóriu. Najmenšie deti učíme základné pohyby – chodiť, skákať, vyliezť na rebriny, udržať rovnováhu. Staršie deti už prechádzajú k technike, choreografiám, disciplíne. Ale vždy je základom láska k športu. Ak deti šport milujú, všetko ostatné ide ľahšie.

Aké úspechy ste dosiahli?

Pravdupovediac pre mňa osobne konkrétne umiestnenia nie sú najdôležitejšie, sústredím sa viac na to, ako kto cvičil. Pre mňa je úspech, keď dieťa prekoná strach, vystúpi pred ľudí a ukáže, čo sa naučilo. To je najviac. A výsledky? V tanci sme aktuálne 33-násobní majstri Európy a 21-násobní majstri sveta. V gymnastike sme vyhrali majstrovstvá Slovenska približne 90-krát  a aktuálne máme dve dievčatá zaradené v reprezentácii Slovenska.

Patrí podľa vás show dance na olympiádu?

Ak by vznikol objektívny a merateľný hodnotiaci systém, určite áno. Show dance je rovnako náročný ako gymnastika. Spája v sebe viacero tanečných štýlov – balet, jazz, moderný tanec – a k tomu príbeh, myšlienku. Je to krásna, komplexná disciplína.

Čo by ste poradili rodičom malého dieťaťa? Gymnastiku alebo tanec?

Úplne malé deti by som dala najskôr na gymnastiku – aspoň na rok, dva, tri. Pomáha rozvoju mozgu, koordinácie, spevňuje telo, rozvíja celú osobnosť. A neskôr, keď už sú fyzicky zdatnejšie – okolo 7 – 8 rokov – môžu pokojne začať s tancom. Dôležité je, aby sa deti hýbali.

Kde a ako sa môžu rodičia prihlásiť so svojimi deťmi?

Najjednoduchšie je navštíviť našu webovú stránku, kde nájdu online prihlášku. Tá je nezáväzná a predbežná – na jej základe potom rodičov a deti pozveme na skúšobnú hodinu, aby si vyskúšali, ako to u nás funguje. Príjemné je, že k nám môžu prísť kedykoľvek počas roka, nielen v septembri. Nevyžadujeme platby na dlhé obdobie dopredu, takže ak sa niekomu nepáči, nie je ničím viazaný. A niekedy aj my úprimne povieme: „Skúste radšej iný šport,“ ak vidíme, že by sa dieťa našlo inde. Dôležité je, aby si každý našiel miesto, kde ho pohyb naozaj baví.

foto: Fb DANUBIA - klub modernej gymnastiky