ROZHOVOR Slavo vytýčil najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku, začína sa i končí v Bratislave

Najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku vytýčil Bratislavčan a snáď aj preto začína a končí práve v našom meste. O tom, ako sa na ňu pripraviť, kam vybehnúť len tak na skok a čo by sa v našich lesoch dalo zlepšiť, sme sa porozprávali so Slavom Duchovičom (53).

Ste rodený Bratislavčan alebo ste sa sem prisťahovali?

Nie, nepochádzam z Bratislavy. Presťahoval som sa sem pred 17 rokmi kvôli práci. Pochádzam z Kolačna, malej dediny pri Partizánskom zasadenej do malebného údolia. Je tam naozaj krásne, no, paradoxne, som v detstve vzťah k prírode veľmi nemal. Popravde, ani ma k tomu nikto neviedol. Do lesa som chodil maximálne na hríby alebo s otcom chystať drevo na zimu. Turistika nebola až taká rozšírená a mal som kopu iných záľub.

Ako ste sa teda dostali k diaľkovej turistike?

Úplne náhodne. Najskôr som absolvoval úžasné preteky Trnavská stovka, na ktoré som sa vybral s nulovou kondičkou a skúsenosťami, pomyselne rovno z postele. Meria pritom deväťdesiat kilometrov a takmer som umrel, ale dal som to. Prvý diaľkový trek som zažil na Ceste hrdinov SNP z Dukly na Devín, z ktorého sa mi ani nechcelo ísť domov, a tak som sa ešte na druhý deň vracal naspäť. Tam som zacítil chuť prvých 1000 kilometrov na jeden záťah.

Zrejme sa vám to zapáčilo...

Áno, už o rok neskôr som vymyslel projekt Via Slovakia a vybral som sa s tromi kamarátmi na cestu okolo Slovenska. Spolu sme vytvorili najdlhšiu turistickú magistrálu u nás, ktorá meria 1800 kilometrov. Všetko o nej nájdete na goviaslovakia.sk. Hneď nasledujúci rok som celý okruh absolvoval znova, aby sme o tejto krásnej ceste nakrútili film Via Slovakia. Ukazuje, čo sa na nej dá vidieť. Byť každý deň na inom mieste, zažívať dobrodružstvá, spoznať jedinečnosť slovenskej prírody, to človek musí milovať. Diaľkový trek je nádherná činnosť, pri ktorej človek spozná svoje limity, siahne si na dno svojich fyzických a psychických síl, ale hlavne nájde sám seba a začne si vážiť maličkosti a bežné veci.

Človek by sa však na takú dlhú trasu zrejme nemal vydať bez prípravy...

Určite neodporúčam vyraziť na celú trasu ako Via Slovakia na jeden „záťah“ bez predchádzajúcich skúseností. Sú to stovky kilometrov, ktoré si vyžadujú fyzickú aj psychickú pripravenosť. Začať treba postupne a najskôr robiť krátke túry v okolí, nič veľké, 5 až 10 kilometrov, ideálne po značených chodníkoch. Tam si človek otestuje aj svoju výbavu, ktorá je mimoriadne dôležitá. Treba si dať záležať na výbere kvalitnej obuvi a funkčného oblečenia a zvoliť správny batoh. Odporúčam vyskúšať si viacdenný trek s prenocovaním v lese, prekonať strach zo samoty a lesa. Dôležité je najmä naučiť sa plánovať trasu podľa terénu a počasia, vedieť vyhľadávať možnosti doplnenia zásob jedla a vody a naučiť sa nájsť najvhodnejšie miesto na spanie. A hlavne ísť s pokorou. Pretože na takýchto diaľkových trasách nekráča len telo, ale predovšetkým hlava.

Kde presne Via Slovakia začína a kadiaľ vedie?

Pomyselný štart a zároveň aj cieľ je na Bratislavskom hrade. Ak sa vyberiete na východ, budete prechádzať starými uličkami, Dunaj prekročíte po Moste SNP a krátko si môžete oddýchnuť v Sade Janka Kráľa, nádherne upravenom mestskom parku. Ďalej trasa pokračuje po hrádzi Dunaja v Petržalke vedľa chránenej oblasti Dunajské Luhy. Vedie históriou, modernou architektúrou, pokojnými miestami aj prírodnými územiami s výnimočnou faunou a flórou. Ak sa z hradu vyberiete na sever, prechádza trasa úplne iným prostredím. Rušným mestom, tichými uličkami na Starých Gruntoch a krásnym lesom až na Devínsku Kobylu. A to všetko v jednom meste.

Ak máte chuť na menej náročnú turistiku, kam sa vyberiete vy?

Rád vybehnem dva - trikrát do týždňa na Biely Kríž, len tak po práci. Musím sa trošku hýbať a tých 10 kilometrov hore a dole mi pomáha udržať sa fit. Keď mám viac času a chcem si spraviť väčšiu prechádzku, vybehnem z Rače na Pezinskú Babu na Chatu na Korennom vrchu, kde si dám ten najlepší rezeň na svete, pokecám s úžasnými majiteľmi a kamarátmi, ktorých tam stretnem, a tou istou trasou idem späť domov. Doslovne si odbehnem na rezeň a večer, keď dorazím, som maximálne spokojný. Táto vzdialenosť je len o niečo viac, ako denná dávka kilometrov na diaľkovom treku.

Myslíte si, že je v Bratislave dosť možností na turistiku?

Bratislava má prekvapivo veľa prírody priamo na dosah. Máme tu Malé Karpaty, Železnú studničku, Kačín, Devínsku Kobylu, Sandberg a len kúsok za hranicami Hainburg. Pre obyvateľov mesta je to ideálne zázemie na víkendové výlety, bežnú turistiku či len obyčajnú prechádzku po lese. Stačí nasadnúť na mestský autobus a do pol hodiny ste v prírode. Všade sú bufety, oddychové miesta, vyhliadky...

Takže vám v našich lesoparkoch nič nechýba?

Možno by som rád videl viac infotabúľ, ktoré edukujú o konkrétnej oblasti, poprípade smerové tabule na zaujímavé miesta, ktoré sú mimo hlavných chodníkov, no stojí za to vybehnúť k nim. Napríklad vojenské kaverny, ktorými je posiate okolie Kamzíka a ktoré boli v minulosti budované ako úkryty pre vojakov a vojenskú techniku, takže sa v nich môžeme dozvedieť veľa z histórie bojov 2. svetovej vojny. Bratislava je skutočne obrovskou paletou možností na trávenie voľného času v prírode.

(ak)