
ROZHOVOR Mladí pekní herci spájajú sily v improvizačnom divadle PAJTAŠI: Deň bláznov prinesie zábavu a chaos

Zdroj: PAJTAŠI
Kto by nepoznal mladé herecké tváre ako Lukáš Jurko, Erik Žibek, Michal Spielmann, Kristóf Melecsky a Martin Klinčúch? Len málokto však vie, že títo mladí herci sa spojili a vytvorili vlastné divadelné zoskupenie s názvom PAJTAŠI. Ako nám v rozhovore prezradil Lukáš Jurko, názov je skôr sarkastickým vtipom, ktorý odkazuje na ich ‘peknosť’. Improvizačné divadlo PAJTAŠI prináša adrenalín, napätie a nepredvídateľnosť – pre hercov aj divákov. Premiéra tohto projektu sa uskutoční už dnes, 1. apríla, na Deň bláznov v Stredisku kultúry Bratislava – Nové Mesto o 19:00. Viac sa dozviete v našom rozhovore.
Čo je to divadelný projekt PAJTAŠI a aký bol impulz na vznik tohto projektu?
Predtým som sa venoval improvizácii v Mestskom divadle Žilina, čo ma naozaj napĺňalo. Potom však prišla pandémia a všetko sa zastavilo. Improvizácii ale u mňa ostalo špeciálne miesto. Improvizácia je návyková, je to ako adrenalín – úplne iný zážitok než tradičné divadelné predstavenia, ktoré sa pripravujú aj pol roka. V improvizácii ide o to, že prídeš, dostaneš tému a okamžite začínaš reagovať. Ty nevieš, čo sa stane, diváci tiež nie, a práve v tom je to čaro. Túto slobodu a vzrušenie som chcel zažiť znova, a tak som si povedal, prečo to neskúsiť? Nahovoril som chalanov, a tak vznikli PAJTAŠI. Názov presne vystihuje tú dynamickú, vtipnú a neformálnu atmosféru, ktorú sa snažíme vytvoriť – niečo, čo diváci vždy ocenia a na čo sa radi vracajú.
Ako ste sa dali dokopy ako tím a prečo ste sa rozhodli pre názov ”PAJTAŠI"?
Ja, Erik Žibek a Martin Klinčúch, sme spoločne natáčali seriál Pán profesor, kde sme štyri roky tvorili skvelú partiu. Nielenže nám to „sadlo“ ako ľuďom, ale počas natáčania sme sa aj často nasmiali a vytvorili si medzi sebou veľmi dobrú atmosféru. S Erikom sme neskôr spustili aj vlastnú talkshow, kde sme si raz prizvali Klinčúcha, a opäť sme sa skvele zabavili. Po tomto zážitku sme si povedali, že by bolo fajn oživiť tie momenty a skúsiť to spolu v niečom inom. Tak sme sa rozhodli dať dokopy nový projekt. Keď sme už mali základnú zostavu, začali sme rozmýšľať, koho ešte osloviť. Spomenul som si na pár ľudí z vysokej školy, ktorých som poznal, a oslovili sme Michala Spielmanna a Kristófa Melecskeho. Definitívne sme sa pustili do projektu PAJTAŠI asi pred mesiacom a pol a začali naplno pracovať na predstaveniach.
Čo sa týka názvu PAJTAŠI, pri jeho výbere sme nechceli zvoliť nič príliš okukané, ako napríklad improshow alebo niečo podobné. Rozmýšľali sme, hľadali, čo by najlepšie vystihlo náš štýl a energiu, a potom som sa pozrel na našu partiu a zrazu nám napadlo – veď sme všetci pekní a skromní (smiech). A tak sme prišli na niečo úplne neformálne, čo znie trochu archaicky, ale zároveň to má šmrnc – PAJTAŠI. Tento názov nám sedel, pretože je to rýchle, úderné a vtipné. Keď to ľuďom povieme, vždy sa usmejú, a to je presne to, čo chceme – aby to bolo. Neformálne, zábavné a hlavne aby to ľudí bavilo.
Pre koho sú predstavenia divadla PAJTAŠI určené?
Naše predstavenia sú určené pre všetkých od 15 rokov až po nekonečno. Samozrejme, snažíme sa byť opatrní v tom, čo hovoríme, ale improvizácia občas vytvorí priestor na sarkastické alebo trochu nemiestne poznámky. Aj keď divadlo vždy zostáva slušné, sme mladí, plní energie a entuziazmu, takže sa môže stať, že nejaká poznámka sem-tam „ujde“. Keď však príde detské publikum, prispôsobíme sa a dbáme na to, aby sme zachovali vhodný tón. Improvizácia je krásna práve v tom, že je flexibilná a dá sa prispôsobiť publiku. Každé predstavenie je jedinečné a ovplyvnené reakciami divákov, takže vždy vytvárame nové, zábavné a nečakané situácie.
Situácie, ktoré sa dejú v improvizačných predstaveniach, sú nečakané a ako ste spomínali, môžu byť priamo ovplyvnené divákmi. Ako si predstavujete interakciu medzi hercami a divákmi?
V situačnom divadle je interakcia medzi hercami a divákmi kľúčová a doslova formuje samotné predstavenie. Často sa stáva, že diváci priamo ovplyvnia to, čo sa deje na javisku – napríklad vykríknu nápady alebo navrhnú, aké postavy by sme mali stvárniť. My si zoberieme ich nápady, prispôsobíme sa a hneď na mieste vytvoríme niečo úplne nové a nečakané. Napríklad hra 4, 2 a 1 funguje tak, že najprv vyberieme 4 ľudí, ktorí zahrajú scénku. Potom vyberieme ďalších dvoch, ktorí zahrajú všetky 4 postavy v tej istej scénke, a nakoniec jeden, ktorý musí zvládnuť všetko sám. Je to šialené a zároveň veľmi komické. Diváci sa do tejto scénky zapájajú tiež – vyberajú, koho budeme stvárňovať, kde sa to bude odohrávať a určujú smer, ktorým sa bude divadlo uberať. My to len prijmeme a hráme. To, že im dáme možnosť ovplyvniť dej, vytvára jedinečnú dynamiku – je to skôr ako spoločné vytváranie príbehu, než len pasívne sledovanie predstavenia. V podstate, my ako herci sa stávame "nástrojom", ktorý slúži na to, aby sme zrealizovali nápady divákov a zábavným spôsobom ich pretavili do komických situácií.
Pojem "situačné divadlo" môže byť pre niektorých ľudí nový. Ako by ste ho vysvetlili, v čom spočíva jeho jedinečnosť a aké výhody má oproti klasickým divadelným predstaveniam?
Situačné divadlo je jedinečné v tom, že sa odohráva úplne spontánne – bez pevného scenára. Najlepšie si to možno predstaviť cez formát Partička, ktorý roky baví celé Slovensko. V Čechách je tento formát dlhodobo populárny, ale u nás to ešte nie je až také bežné. Pôvodne však tento formát vznikol v Amerike, kde mnohí známi televízni herci začínali práve na improvizačných akciách, a nie na umeleckých alebo hereckých školách. V situačnom divadle neexistujú pevné pravidlá, jediné pravidlo je, že na všetko treba povedať "áno". Čokoľvek sa stane – či už to bude nápad diváka, nečakaný zvrat alebo neplánovaná situácia – herci musia prijať a vytvoriť z toho niečo nové. To je to, čo robí tento formát tak vzrušujúcim a živým. Na rozdiel od klasického divadla, ktoré sa dlho skúša a je pevne stanovené, čo a ako sa stane, v situačnom divadle je každý moment jedinečný.
Kedy sa uskutoční vaše prvé predstavenie a na čo sa môžu diváci tešiť?
Ide o nový projekt. Zatiaľ sa len stretávame a pilujeme detaily. PAJTAŠI vystúpia spoločne po prvýkrát 1. apríla o 19:00 v Stredisku kultúry Bratislava – Nové Mesto. Tešíme sa, že konečne začneme a uvedieme náš prvý spoločný improvizačný večer!
Prečo ste si na premiéru vybrali práve Deň bláznov? Má tento dátum nejaký špeciálny význam pre váš projekt?
Určite áno! Vybrali sme si práve Deň bláznov, pretože je to ideálny čas na to, aby sme spustili niečo zábavné a trochu šialené! 1. apríl je predsa deň, ktorý je sám o sebe plný prekvapení a smiechu, takže to bol pre nás úplne prirodzený výber. Chceli sme, aby premiéra bola skutočným sviatkom, ktorý odštartuje náš projekt a prinesie divákom nezabudnuteľný zážitok. Tento dátum má pre nás špeciálny význam, lebo symbolizuje začiatok niečoho, čo bude plné zábavy, improvizácie a nečakaných momentov – presne ako PAJTAŠI!
Aké máte plány do budúcnosti? Plánujete organizovať pravidelné predstavenia prípadne plánujete rozšíriť divadlo PAJTAŠI na ďalšie mestá?
Do budúcnosti máme veľké plány! Raz mesačne určite pokračujeme v predstaveniach v Stredisku kultúry Bratislava – Nové Mesto, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Ale to je len začiatok. Chceme, aby PAJTAŠI lietali po celom Slovensku – kdekoľvek nás pozvú, tam pôjdeme! Už teraz nás začínajú pozývať na rôzne miesta. Zatiaľ máme potvrdený termín ďalšieho predstavenia na 17. mája, a ďalšie predstavenia sú ešte len v príprave. Plánujeme však rozšíriť naše vystúpenia do ďalších miest, aby sme priniesli zábavu aj do iných kútov Slovenska. Našim cieľom je, aby sa naše improvizačné večery stali pravidelnou súčasťou kultúrneho života a radosti Slovákov!
(red.)