Nové Lido chce stanoviť nový štandard, pri plánovaní myslí desaťročia dopredu

5.4.2024

Zdroj: JTRE

Páčil sa vám článok?

Dlhodobo plánované rozšírenie centra Bratislavy na pravý breh Dunaja dostáva čoraz jasnejšiu podobu. Široký tím odborníkov pracuje na tom, aby nová mestská štvrť patrila medzi najekologickejšie v Európe. Vo svojich plánoch myslí developer JTRE na viac kvalitnej zelene, využívanie bezemisných zdrojov energií aj zohľadnenie klimatických zmien.

Martin Stohl, ESG manažér JTRE, v rozhovore vysvetľuje, ako sa pripravujú na prísnu certifikáciu BREEAM Communities a čo všetko zahŕňa príprava uhlíkovo neutrálnej štvrte.

Ako ESG manažér máte na starosti environmentálne a sociálne otázky developmentu. Akým témam sa konkrétne venujete v rámci projektu Nového Lida?

Našou ambíciou je priniesť výnimočné riešenie, stanoviť nový štandard, ktorý by mohol ísť príkladom aj širšie v rámci Slovenska a stredoeurópskeho priestoru, či už z ekologickej, alebo sociálnej stránky. Už od počiatku si za cieľ kladieme zásadne znížiť až úplne eliminovať akékoľvek emisie a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do maximálnej možnej miery a zároveň vytvoriť kvalitné a zdravé prostredie pre ľudí.

Čo predstavuje maximálna možná miera?

Malo by to byť aspoň o 70 percent menej emisií ako pri štandardných riešeniach, založených na zemnom plyne. Vyhneme sa kotolniam fungujúcim na fosílnych palivách a  zameriavame sa na bezemisné obnoviteľné zdroje energií. Kľúčový termín je bezemisné, pretože v súčasnosti sa medzi obnoviteľné zdroje energie klasifikuje aj drevotrieska či iné obnoviteľné palivá, ktoré sú však spaľované a tým produkujú emisie CO2 a ďalšie skleníkové plyny.

Ktoré skutočne bezemisné zdroje teda plánujete využívať?

Analyzovali sme všetky dostupné zdroje energií na novom Novom Lide. Využiteľná je predovšetkým energia zo zeme, vody a slnka. V akom pomere pôjde o plytké či hĺbkové geotermálne vrty s tepelnými čerpadlami pre kúrenie, chladenie a výrobu teplej úžitkovej vody určia podrobnejšie analýzy. Energiu slnka využijeme ohrevom médií v solárnych paneloch, ale predovšetkým premenou na elektrickú energiu fotovoltaickými panelmi na strechách, prípadne aj fasádach budov. Zvažujú sa aj ďalšie bezemisné alternatívy, ako je využitie tepelnej energie zo splaškovej kanalizácie. Odhadujeme, že v Novom Lide bude bývať a pracovať okolo 10-tisíc ľudí, čo je veľkosť menšieho okresného mesta na Slovensku. Podľa našich predbežných výpočtov, pri súčasnej vysokej energetickej hospodárnosti budov a sezónnej akumulácii tepla a chladu pod zemou majú nami navrhnuté zdroje dostatočnú kapacitu pokryť spotrebu tepla a chladu celého územia.

Zdroj: JTRE

Martin Stohl, ESG manažér JTRE

Máte v pláne toto riešenie potvrdiť aj certifikáciou?

Rozhodli sme sa uchádzať sa o certifikát BREEAM Communities, čo je jedna z najvýznamnejších celosvetových zelených certifikácií a je pozoruhodné, do akej miery sa dopĺňa a prelína s víziou Bratislava 2030, ktorú spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy. Na rozdiel od iných certifikácií sa BREEAM Communities nepozerá na konkrétne budovy, ale na zónu ako celok. Skladá sa z troch fáz. Prvou je koncepčná fáza, v rámci ktorej pripravujeme urbanistický koncept celého územia, nastavujeme kritériá z hľadiska ekológie, biodiverzity a ďalších faktorov. V tejto fáze analyzujeme celkový vplyv na konkrétnu časť mesta vrátane budovania existujúcich a nových komunít. Aj preto sa certifikát nazýva BREEAM Communities. Túto prvú fázu sme už ukončili. Druhou fázou je koncepčné rozpracovanie v menej podrobnej mierke a treťou je spodrobnené urbanistické riešenie so zohľadnením záverov z predchádzajúcich fáz.

Na Slovensku má ísť o unikát, inšpirovali ste sa teda v zahraničí?

Pri riešení energetickej otázky na území Nového Lida sme poskladali medzinárodný tím, ktorého súčasťou sú experti zo Slovenska, Česka, Rakúska, Holandska aj Škandinávskych krajín. Spomedzi všetkých vyzdvihnem rakúskeho konzultanta, pána inžiniera Herberta Hetzla, ktorý vo Viedni navrhol, realizoval a dnes prevádzkuje bezuhlíkovú štvrť Viertel Zwei. Táto štvrť využíva 28 kilometrov geotermálnych vrtov s tepelnými čerpadlami a podzemnou akumuláciou sezónnej energie (zimného chladu pre chladenie v lete a letného tepla pre kúrenie v zime), veterné turbíny aj fotovoltaiku. Okrem toho, že pán Hetzl je jedným z hlavných dizajnérov tohto riešenia, celý systém prevádzkuje, pozná jeho výhody aj nedostatky a má neoceniteľné skúsenosti, ktoré nám pomôžu správne vyladiť náš systém novšej generácie.

Čo konkrétne je pre vás na riešení tejto štvrte inšpiráciou, ktorú chcete aplikovať aj v Novom Lide?

Táto štvrť je podobná územiu Nového Lida, tiež sa nachádza neďaleko Dunaja na rovnakom podloží, s podobným zmiešaným využitím. Okrem spomínaných nulových emisií pri produkcii energie na vlastných pozemkoch vie  garantovať jej stabilitu a tým pádom predvídateľnosť cien, čo je pri súčasných výkyvoch na trhu skutočne neoceniteľným plusom. Správne nastavenie stabilného ekonomického modelu zásobovania územia energiami, ktoré zohľadňuje aj klimatické riziká, je pre dlhodobé fungovanie novej štvrte zásadné. Viertel Zwei a ďalšie štvrte v západnej Európe sú preto pre nás nedoceniteľným zdrojom inšpirácie, aj poučenia z chýb v niektorých prípadoch.

Ako sa tieto inovatívne, no i pomerne nákladné riešenia prejavia na kvalite každodenného života ľudí, ktorí budú v Novom Lide žiť a pracovať?

Prejavia sa v komforte bývania, príjemnom a zdravom vonkajšom prostredí, povedomí, že žijeme zodpovedne, v udržateľnej a klimaticky bezpečnej štvrti. Na development sa pozeráme z dlhodobého hľadiska, výstavba bude prebiehať po etapách v nasledujúcich rokoch. Hoci nikto nevie predvídať, čo presne prinesie budúcnosť, pri súčasnom tempe globálneho otepľovania je však zrejmé, že chladenie bude čoraz dôležitejšie – a to sa netýka len interiérov. Verejné priestory sa snažíme navrhnúť tak, aby sa v nich ľudia cítili dobre, aby v nich mohli komfortne tráviť čas. Výdatne nám v tom pomáha vzrastlá zeleň, ktorá zachytáva dažďovú vodu, reguluje vlhkosť v ovzduší, tieni a tým redukuje fenomén tzv. tepelných ostrovov, keď sa nám prehrievajú spevnené plochy do takej miery, že nám znemožňujú v letných mesiacoch komfortný pobyt vonku.

Ktoré druhy zelene sú podľa vás vhodné a ako plánujete tú súčasnú nahradiť?

V tejto lokalite už skutočne nejaká zeleň je, no podľa dôkladných analýz našich expertov ide do veľkej miery o náletovú zeleň, vrátane škodlivých inváznych druhov. Problémom je aj kvalita pôdy, nachádzajú sa tu rôzne skládky, bola tu vojenská strelnica a rôzna priemyselná výroba, značná časť územia je v štúdii mesta vedená ako tzv. brownfield. Našou snahou je rekultivovať územie, prinavrátiť ho mestu, skĺbiť výstavbu so zeleňou, podporiť pestrú biodiverzitu výsadbou lokálnych, odolných druhov zelene. Príkladom, ktorý vidno na Novom Lide už dnes, je náš pilotný projekt stromovej škôlky JTRE, v ktorej pestujeme odporúčané druhy ako platany či javory. Časť z nich využijeme v iných projektoch a časť sa stane súčasťou tejto novej štvrte. Zeleň bude takisto súčasťou striech, prípadne aj terás budov. V porovnaní so stavom, ktorý predpokladá platný územný plán, pribudne do tejto zóny viac kvalitnej zelene.

Čo prinesie toto nové, kvalitné mestské prostredie obyvateľom Nového Lida, ľuďom z iných častí mesta a návštevníkom Bratislavy?

Samozrejme, obyvatelia, zamestnanci a návštevníci štvrte sú pre nás prvoradí, vytvárame pre nich štvrť na princípe 15-minútového mesta, kde všetky dôležité služby budú v pešej dostupnosti. Od počiatku však bolo ambíciou vyplniť chýbajúci článok mozaiky prepojením územia so Starým Mestom na jednej strane a Petržalkou na druhej strane. Nové Lido bude „komunikovať“ so starou Bratislavou vizuálne, aj prostredníctvom promenádnej lávky cez Dunaj na Námestie M. R. Štefánika. Pracujeme aj na pláne prepojenia so zvyškom Petržalky formou nadchodu ponad Einsteinovu ulicu.  Predpokladáme, že Nové Lido sa stane magnetom aj pre ľudí z okolia, ktorí sem prídu na prechádzku, za kultúrou, športom či posedieť si pri káve a pomôžu tak dotvoriť skutočne živé, mestské prostredie.

Ako by ste špecifikovali cieľovú skupinu, teda ľudí, ktorých by malo Nové Lido osloviť?

Približne polovica Nového Lida bude slúžiť na bývanie. Zvyšok budú priestory pre prácu a relax, s pestrou vybavenosťou, obchodmi, službami a gastro prevádzkami v parteri, dotvárajúcimi kvalitnú mestskú atmosféru. V centre územia je plánované námestie s významným polyfunkčným objektom, ktorý by mal slúžiť komunite pre kultúrne, športové a iné spoločenské funkcie. Ale budú tu zároveň priestory nadmestského významu, kde bude možné organizovať napríklad väčšie medzinárodné podujatia. Dôraz na udržateľnosť, sprístupnenie pravého brehu Dunaja, cyklocesty napojené na hrádzu a medzinárodnú cyklotrasu EuroVelo 6, zeleň a kvalitné verejné priestory by mali vytvoriť predpoklad pre pestrý a zdravý mix obyvateľov Nového Lida, tých, čo tu pracujú, ale aj rodín s deťmi či športovcov, ktorí tu budú tráviť voľný čas. Naším cieľom je vytvoriť na Novom Lide zdravú a prosperujúcu štvrť, na ktorú budú hrdí jej užívatelia, aj celá Bratislava.

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah
Páčil sa vám článok?