Zdroj: Jozef Chavko
Vedeli ste, že do Sysľovských polí na okraji nášho mesta sa po dlhých rokoch v prekvapujúcom počte vrátil jedinečný vtáčí druh, drop veľký? Tomáš Veselovský z občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku vysvetľuje, čím je táto lokalita unikátna, ale aj to, odkiaľ môžete vzácnych vtákov najlepšie pozorovať a čo ich vyrušuje.
Koľko dropov veľkých bývalo u nás v minulosti, kedy a prečo sa stali kriticky ohrozeným druhom?
Odborná literatúra uvádza, že na začiatku 20. storočia žilo na Slovensku okolo 2 400 dropov, v povojnovom období už iba tisíc a početnosť sa od roku 1961 neustále znižovala. K poklesu populácie výrazne prispeli tri faktory, a to nedostatočná ochrana, zmeny v poľnohospodárstve a stavba elektrických vedení. Počas kolektivizácie zanikli medze, úhory, zvýšilo sa používanie pesticídov, v dôsledku čoho chýbala kľúčová potrava pre vyvádzanie mláďat - hmyz. Veľa hniezd bolo zničených počas poľnohospodárskych prác. Dropy prišli o potravu aj o miesto na hniezdenie a ani po zmene režimu sa nenašla podpora, ktorá by poľnohospodárom zaplatila zvýšené náklady potrebné pre citlivé hospodárenie a napravila postupy, do ktorých tlačil poľnohospodárov bývalý režim.
Všetky teda opustili Slovensko, aby si našli inde lepšie podmienky?
Ostali zvyšky populácie, ktoré boli ostrovčekovito rozšírené, čím sa obmedzilo prepojenie lokalít. Pomyselnou poslednou bodkou boli nadzemné elektrické vedenia, do ktorých dropy narážali pri preletoch. Drop je totiž najťažší lietajúci vtáčí druh v Európe. Pre svoju veľkosť nevie dobre manévrovať a elektrickému vedeniu, ktoré zbadá na poslednú chvíľu, sa nedokáže vyhnúť. Na prelome tisícročí zostávalo u nás posledných pár jedincov, niektoré roky u nás dropy ani nezahniezdili a hrozilo ich vyhynutie.
Kŕdeľ dropov na Sysľovských poliach
Čím sú Sysľovské polia výnimočné, že dropy žijú práve tu – ako na jedinom území na Slovensku?
Dropy boli v oblasti Chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) Sysľovské polia aj v minulosti, hoci početnejšie boli rozšírené na lokalitách smerom na Dunajskú Stredu, Zemiansku Olču a Nové Zámky. Avšak jedinou lokalitou, kde sa podarilo dropy nateraz zachrániť, sú Sysľovské polia. Prispel k tomu fakt, že dropy žijú aj v prihraničných oblastiach Rakúska a Maďarska, kde už takmer tridsať rokov robia intenzívne opatrenia na záchranu dropa. Vďaka nim stúpla populácia na trojmedzí troch štátov z minima, 129 jedincov v roku 1996, kedy jej hrozil zánik, na dnešných približne 600 jedincov. Kým hniezdenie sliepok dropa na našom území môžeme spočítať na prstoch rúk, tak počas zimy zaznamenávame kŕdle s desiatkami až stovkami jedincov. Ide o dropy nielen zo Slovenska, ale aj východného Rakúska a západného Maďarska.
Aktuálne u nás zimuje rekordný počet dropov, takmer šesťsto. Čomu za to vďačíme?
Predchádzajúce zimy boli počty výrazne nižšie pre nevhodnú kombinácii plodín. Tým, že dropy žijú v oblasti stretu troch štátov, tak aj ich sčítanie sa koordinuje so zahraničnými odborníkmi. Dlhoročným rekordom zo Sysľovských polí bolo 450 zimujúcich jedincov, ale napríklad v zime v roku 2022 nebolo ani dvesto jedincov. Tento rok, v januári, rakúski kolegovia sčítali na Sysľovských poliach až 580 dropov. K rekordnému počtu zimujúcich jedincov prispela kombinácia plodín, hlavne repky a nových biopásov, pretože dropy v nich nájdu potravu.
Letiaci drop veľký
Čo všetko drop potrebuje, aby sa u nás cítil dobre, a čo ho vyrušuje?
Zjednodušene by sa dalo povedať, že drop potrebuje tri základné veci: potravu, vhodné miesto na hniezdenie a pokoj. Zimujúce kŕdle sa teraz, v polovici marca, rozpadnú, a jedince, ktoré prežili zimu, sa budú pripravovať na párenie a hniezdenie. Je to krásne divadlo. Samce začnú tokať, vtedy vyzerajú ako nafúknuté biele gule. Prevrátia totiž chvostové pierka až na chrbát, spustia a prevrátia krídla a nafúknu krčný vzdušný vak. Hlavu mierne zaklonia, občas zatrasú celým telom a snažia sa upútať samicu. Keď ju presvedčia, tak sa s ňou spária. Sliepky v období od konca apríla znesú 2 až 3 vajcia do plytkej jamky v zemi, ktorá je takmer bez výstelky. Miesto na hniezdenie si vyberajú také, aby ich počas inkubácie znášky zakryla vegetácia. Samotné hniezda sú pritom v širšom okolí od tokaniska, ktoré býva spravidla blízko rakúsko-slovenskej hranice. Preto je kľúčové dodržať od februára až do júna v území pokoj. Sliepky sú počas výberu miesta na hniezdenie veľmi ostražité a miesto, kde nemajú pokoj, opustia. Môže sa stať, že náhodný cyklista alebo človek venčiaci psa si to ani nevšimne, no vyplaší dropice vyberajúce si miesto na hniezdenie, v dôsledku čoho na Slovensku potom nezahniezdia vôbec. Po vyliahnutí sa o mláďatá stará výlučne sliepka, ktorá ich vodí 6 až 7 týždňov, teda kým sa naučia lietať.
Tomáš Veselovský z OZ Ochrana dravcov na Slovensku
Čiže najmä v nasledujúcich týždňoch budú potrebovať úplný pokoj?
Pokoj potrebujú stále. Neskôr, na jeseň, s ostatnými jedincami vytvoria kŕdle a budú opäť spoločne zimovať. To je zas dôvod, pre ktorý sa v jesennom a zimnom období intenzívnejšie kontroluje dodržiavanie obmedzenia vstupu. V tomto období priletia do CHVÚ Sysľovské polia dropy z okolitých krajín, vyrušovanie ich vytlačí na miesta s horšou dostupnosťou potravy, zhoršuje ich kondíciu a ohrozuje tak stabilitu populácie nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku a Maďarsku. Stabilita populácie na trojmedzí je pritom dôležitá, lebo dropy aktuálne ubúdajú na celom svete s výnimkou nášho trojmedzia. Môžeme povedať, že ochrana dropa u nás tak pomáha snahe o záchranu druhu na celom svete.
Drop veľký (samec)
Mnohí ľudia si však myslia, že keď sa v chránenom území len pokojne prechádzajú, je to v poriadku. Prečo nie?
Situácia na území Sysľovských polí je dlhodobo komplikovaná. Z pohľadu ochrany prírody ide o veľmi cenné územie, už iba na tejto jedinej lokalite na Slovensku pravidelne hniezdia drop veľký a sokol kobcovitý. Na druhej strane sú požiadavky obyvateľov mestských častí na rekreáciu. Tieto druhy sú veľmi citlivé na vyrušovanie, preto je vstup a pohyb v území obmedzený. Je tu však vytvorená sieť poľných ciest, ktoré využívajú poľnohospodári, ktorí tu obrábajú polia. Keďže išlo o pohraničné signálky, cesty sú spevnené a pohodlnejšie ako cesty mimo chráneného územia. Obyvateľom mestských častí však chýba rekreačná infraštruktúra a priestor na trávenie voľného času v prírode mimo chráneného územia. Preto napriek zákazu využívajú poľné cesty, ktoré sú pre mnohých jedinou možnosťou na trávenie voľného času v prírode. Mali by však vedieť, že vtáky reagujú na peších a cyklistov omnoho citlivejšie ako na poľnohospodárske stroje. Vyrušovanie v čase hniezdenia môže mať za následok, že sliepky opustia miesto, ktoré si vyhliadli na hniezdenie, a nezahniezdia vôbec. Prichádzame tak o novú generáciu mláďat. Obmedzenie vstupu do územia platí aj počas zimy, kedy na slovenskej strane zimujú stovky dropov. Každý zbytočný prelet v dôsledku vyrušenia ich stojí energiu, ktorú musia počas zimy šetriť, aby ju prežili.
Zimujúce dropy na biopáse
Aká je spoločenská hodnota dropa a čo nám vlastne hovorí tento pojem?
Mnoho ľudí má predstavu, že ide o hodnotu, za ktorú sa dá jedinec speňažiť. Nie je to tak. Spoločenská hodnota chránených druhov živočíchov a rastlín je peňažná hodnota uvedená vo vyhláške k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Vyjadruje, nakoľko si štát a celkovo spoločnosť cení daný druh. V zásade platí, že čím viac je druh ohrozený vyhynutím, tým má vyššiu spoločenskú hodnotu. Aktuálna spoločenská hodnota dropa veľkého je 30 000 eur, vyššiu spoločenskú hodnotu má u nás len sokol rároh a orol kráľovský. Pri spoločenskej hodnote nie je podstatné, či ide o dospelého jedinca, mláďa alebo vajce. V prípade, že by niekto dropovi ublížil alebo úmyselne zmaril jeho hniezdenie, tak štátne inštitúcie použijú spoločenskú hodnotu na vyčíslenie vzniknutej škody. Na základe výšky vzniknutej škody potom posudzujú, či ide o trestný čin alebo priestupok.
Kedy je najvhodnejší čas na pozorovanie dropov a z akého miesta?
Najvhodnejším obdobím na pozorovanie dropov je zima, kým sa jedince zdržiavajú v kŕdľoch. Keď chcete vidieť zimujúce kŕdle, tak najlepšími mestami na pozorovanie sú diaľničné nadjazdy, sú vyvýšené nad okolitý terén, takže poskytujú dobrý výhľad. Môžete využiť aj červenú turistickú trasu, ktorá je celoročne prístupná z Čunova na trojmedzie. Zároveň intenzívne pracujeme na tom, aby sa aj u nás vytvorilo kultivovanejšie prostredie na pozorovanie dropov, podobne ako v Rakúsku. Každé aktívne ochranárske opatrenie smerované pre zlepšenie podmienok pre chránené vtáctvo, tak plánujeme súbežne s vytváraním rekreačných plôch prístupných pre verejnosť.
Ako strážite chránené územie Sysľovských polí?
Informácie o obmedzeniach v území sú uvedené na tabuliach pri každom vstupe a väčšina ľudí ich dodržiava. Uvedomujeme si však, že pokiaľ má dôjsť k dlhodobej minimalizácii vyrušovania druhov v citlivom období, potrebujeme nájsť súlad medzi potrebami ochrany prírody a potrebami miestnych obyvateľov a ponúknuť im kvalitný priestor na trávenie voľného času mimo chráneného územia. To je cieľom medzinárodného projektu LIFE Steppe on border, ktorý realizujeme spolu s Hlavným mestom Bratislava a ďalšími slovenskými a maďarskými partnermi. Viac o projekte LIFE Steppe on border sa dozviete na www.steppelife.eu.
Biopás na Sysľovských poliach
Čo sa už podarilo?
Z pohľadu chránených druhov je najvýznamnejšou aktivitou obnova krajinných prvkov, kedy postupne na 112 hektároch vznikajú travinno-bylinné biotopy. Viac ako 50 hektárov je už hotových, pričom prakticky od ich vzniku bol viditeľný význam pre všetky druhy, ktoré v CHVÚ Sysľovské polia žijú. Mesto Bratislava minulú jeseň vysadilo prvých 500 drevín, výsadba sa využila na vytvorenie krajinotvorných prvkov na prvých troch oddychových zónach. V tomto roku pokračuje výsadba drevín v CHVÚ, ktorej cieľom je vytváranie hniezdnych možností pre chránené vtáctvo a doplnenie nelesnej drevinovej vegetácie v poľnohospodárskej krajine. Celkovo by sa malo vysadiť viac ako tritisíc pôvodných druhov drevín, ktoré boli starostlivo vyberané tak, aby vytvorili čo najpestrejšie spektrum druhov. Rovnako dôležitou projektovou aktivitou, ktorú zastrešuje mesto Bratislava, je vytvorenie oddychových zón pre obyvateľov mestských častí. V rámci projektu už vznikla na poľnej ceste medzi Jarovcami a Rusovcami rozsiahla oddychová zóna s výsadbou drevín s jedlými plodmi slúžiaca v budúcnosti pre samozber, nazvaná Jedlý les. Mesto navyše v minulom roku revitalizovalo priestor v okolí jazierka Cilina v Čunove - nelegálna stavba je preč, pribudlo prírodné drevené amfiteátrové sedenie a oddychová zóna s lavičkami pre ľudí, ktorí si chcú pri prechádzke pozdĺž červenej turistickej značky urobiť pauzu a oddýchnuť si pri jazierku.
Dropy žijúce v okolí Bratislavy sú len jedným zo symbolov, ktoré vyjadrujú vzácne prírodné hodnoty okolia hlavného mesta. Aké ďalšie vzácne jedince žijú v Sysľovských poliach?
Vodné plochy na Dunaji sú zimoviskom desiatok tisícov jedincov vodného vtáctva. Pre niektoré druhy, napríklad hlaholky severské, niet v celej Európe v tuhých zimách významnejšieho miesta na prezimovanie ako Dunaj pod Bratislavou. Bratislava si pokojne zaslúži v porovnaní európskych metropol označenie hlavné mesto biodiverzity.
Sokol kobcovitý (samec)
Aj samotné CHVÚ Sysľovské polia sú vzácnou lokalitou. Okrem dropa veľkého ide taktiež o jedinú známu lokalitu, kde pravidelne hniezdi už spomínaný sokol kobcovitý. Tento sokol mal ešte v nedávnej minulosti druhový názov „červenonohý“ práve podľa jeho oranžovo-červených nôh. V niektorých regiónoch ho tiež volali „dymový sokol”, pretože dospelý samec má sivomodré sfarbenie tela, ktoré pripomína dym. V minulosti hniezdil vo viacerých nížinných oblastiach, sporadicky sa objavujú jeden až dva hniezdne páry v okolí Trnavy, ale posledným skutočným útočiskom sa stali vetrolamy na Sysľovských poliach.
Územie Sysľovských polí ako loviská využívajú tiež vzácne druhy dravých vtákov ako haje červené, orly kráľovský, či orliaky morské. Žijú tu tiež kŕdle jarabíc poľných. Tie sú ukážkovým príkladom úbytku vtáčích druhov, ktoré sú viazané na poľnohospodársku krajinu. Kým podľa štatistík pred päťdesiatimi rokmi ich populácia dosahovala na území Slovenska takmer pol milióna jedincov, dnes ich ostáva posledných pár tisíc. Veľmi nás teší, že jarabice, podobne ako dropy, využívajú biopásy a úhory, ktoré v území vznikli. Plochy v okolí Bratislavy tak majú potenciál pri snahe všetkých zainteresovaných strán pomáhať k ochrane najohrozenejších druhov na Slovensku, v Európe a v prípade dropa na celom svete.
• Plány mesta Bratislava v Sysľovských poliach
- Magistrát pripravuje štúdiu a projektovú dokumentáciu na vybudovanie cyklotrasy, ktorá má prepájať mestské časti, zabezpečiť napojenie na trojmedzný bod a vznikajúce oddychové zóny – v blízkosti chráneného územia ich bude celkovo päť.
- Tento rok mesto plánuje vytvoriť ďalšie dve oddychové zóny. V rámci pravidelného podujatia výsadby drevín s dobrovoľníkmi zvaného „Zásadný víkend“ vysadí ďalšie dreviny a kríky v blízkosti trojmedzného bodu, kde následne inštaluje drevenú vežu na pozorovanie vtáctva z bezpečnej vzdialenosti.
- V spolupráci so samosprávou v Rusovciach mesto pracuje na tvorbe rozsiahlej rekreačnej lúky v blízkosti Rusoviec. V budúcom roku vznikne aj oddychová zóna v Jarovciach na vonkajšom okraji CHVÚ Sysľovské polia, ktorá je v procese plánovania a príprav.
(ac)