Zdroj: ivk
Iveta Plšeková je obvodná lekárka, v minulosti pôsobila na poste viceprimátorka Bratislavy a v neposlednom rade je aj vášnivá cestovateľka. Navštívila mnoho krajín, no do jednej sa pravidelne vracia. Do Maroka. Ako to tam vyzerá, akí v ňom žijú ľudia, či v akom stave je zdravotníctvo? Odpovede nájdete v krátkom rozhovore.
Pani Plšeková, okrem toho, že ste lekárka, ste aj vášnivá cestovateľka. Posledné roky vám učarovalo Maroko, prečo?
Je to krajina ako z príbehov Tisíc a jednej noci. Spája sa v ňom duch Orientu, chute, vône, história, krásna príroda a nádherná Sahara, miesto, ktoré ma fascinuje.
Ak porovnáme Maroko so Slovenskom, resp. Rabat s Bratislavou, v čom vidíte rozdiely?
Sú to skromní, ale napriek tomu hrdí ľudia, Arabi či Berberi, väčšina naozaj veriacich a úprimne veriacich. Aj bežní ľudia hovoria aspoň po francúzsky, mnohí však aj po anglicky či nemecky, španielsky. Sú veľmi rodinne založení, žijú spolu starí rodičia, rodičia aj deti, vnúčatá, veľmi sú súdržní. Tak prežili aj pandémiu a obmedzenia, lebo rodiny si veľmi pomáhali. Bez štátnej podpory. Rabat je malý, ale pekný, je to prímorské mesto s plážami, historickým centrom, sídlom kráľa, mauzóleom, sídlia tu veľvyslanectvá cudzích krajín. Mesto má aj modernú časť, ktorá ale vyrástla mimo historického centra. Nádherná budova opery leží pri rieke, ktorá sa vlieva do mora a ľudia tu majú pláže, loďky na prenájom, reštaurácie. Zástavba nie je vysoká a doprava veľmi dobrá.
Čo všetko ste v Maroku už videli/navštívili?
Veľmi veľa. Veľakrát Agadir, Marakéš, hory Atlasu, mestá na pobreží od severu na juh po Sidi Ifni, ale aj Saharu. Tu sa cítim veľmi dobre, medzi dunami piesku, v kempoch a pri spoznávaní nových miest. Rada stretávam ľudí, nomádov, Berberov, Arabov, spoznávam ich tradície, kultúru, život, aj ich domovy. Navštívila som šafránovú farmu, výrobňu argánového oleja a výrobkov z neho, tradičnú výrobňu keramiky, ručne vyrábaných kobercov, ale aj filmové štúdiá, kde sa natáčali hity ako Gladiátor, Kráľovstvo nebeské, Princ z Perzie a ďalšie.
Akí sú tam ľudia?
Rôznorodí, ale zaujímaví. Najradšej mám tých na juhu, nomádov. Žijú pokojný život, ktorý nám tu chýba. Ich pokora a „ľahkosť“ bytia ma fascinuje. Nehromadia statky, neláka ich komercia a náš niekedy až zdivočelý spôsob života. Oni si ho užívajú. Kým to človek nevidí, možno nepochopí.
Keďže ste lekárka, viete porovnať aj zdravotníctvo?
Je rozdielne. Veľa ľudí nemá zdravotné poistenie. Tu ho má každý, malý aj starý. Pracujúci aj bezdomovec, každého musíme ošetriť. Tam nie. Ľudia si za zdravie platia. Majú štátne aj súkromné zariadenia: Ľudia pracujúci v štátnych organizáciách či bohatší majú poistenie. Ja sama som využila služby zdravotníctva a musím povedať, že to bolo normálne a neplatila som veľa.
Kedy je najlepší čas navštíviť túto krajinu?
Každý čas je dobrý. Len treba vedieť, kam ísť. Sahara a juh od jesene do mája, potom je tam veľmi horúco. V lete zasa pobrežie, Atlantik je príjemný a pláže veľmi pekné.
Zvyknete si odtiaľ aj niečo priniesť? Čo sa tam oplatí kupovať?
Veľmi veľa vecí. Korenia, čaje, keramiku, šatky, datle, koberce, kožené výrobky vysokej kvality za dobré ceny, topánky...
Vedeli by ste si predstaviť žiť v niektorom z miest Maroka?
Áno, viem si to predstaviť na 100 percent. V Agadire, alebo Marakéši, ale aj na Sahare.
(ivk)