Ako trávili čas Vianoc starí Bratislavčania? Čo jedli, odkiaľ mali stromček, aké si dávali darčeky?

Zdroj: FB Viedenská električka

S Vianocami sa odjakživa spájala nádherná atmosféra a bohaté zvyky. Nebolo tomu inak ani v starej Bratislave - Prešporku. Ako vyzerali Vianoce v Prešporku si opäť pripomeňme v staršom rozhovore, ktorý pre Bratislavské noviny poskytla etnologička Katarína Nádaská.

Ako vyzeral predvianočný a vianočný čas v starej Bratislave?

Bratislava bola na konci 19. storočia príjemným romantickým mestom, kde sa mešťania už začiatkom decembra pripravovali na Vianoce. V adventnom období chodili Bratislavčania na ranné sväté omše – na roráty. Vstávalo sa na ne už pred brieždením, ľudia sa vydávali na cestu do kostola teplo oblečení, svietili si na cestu lampášmi, a v kostoloch sa zapaľovali sviečky ako symbol očakávania narodenia Spasiteľa. Pôst držali katolíci v Bratislave tradične v stredu, piatok, sobotu – počas celého decembra. Okrem upratovania svojich príbytkov sa celé rodiny tešili na prechádzky na adventných vianočných trhoch, kde si pochutnali na špecialitách bratislavskej kuchyne – bratislavských rožkoch, punči, čaji s medom, varenom vínku, či pečenej kačici. Gazdinky si nakúpili voňavé korenie, ktoré potom použili pri pečení vianočného pečiva. Vďačným darčekom v tomto čase bol najmä perník, veď v Bratislave jestvoval cech pernikárov už v 14.storočí. Na vianočných trhoch v Bratislave ste si mohli kúpiť aj perníkový betlehem, či Bratislavský hrad. V meštianskych domoch sa sušilo ovocie (slivky, hrušky, jablká). S obľubou sa pripravovali pečené jablká v karameli a iné dobroty. Bratislava pred Vianocami voňala vanilkou, klinčekmi, rybami a medovníkom.

Na sviatok sv. Mikuláša chodili po meste Mikuláši v maskách s čertmi a anjelmi. Mikulášske obchôdzky patrili neodmysliteľne ku koloritu mesta. Neposlušným deťom rozdávali uhlie a zemiaky, a tým poslušným vybrali zo svojej noše vždy obľúbené cukrovinky, ba aj exotické ovocie ako bol pomaranč, či mandarínka. To patrilo k luxusnému tovaru, ktoré našli deti v mikulášskom balíčku. Mikulášske obchôdzky trvali až do polovice 20. storočia.

Aj v minulosti mali v obchodoch tzv. „Vianočné akcie“ - v obchodoch s textilom mali tzv. lacné biele týždne, kde si mohli gazdinky za výhodné ceny nakúpiť. Prvý až tretí adventný týždeň bol výpredaj plátna a damašku, posledný týždeň boli už opäť normálne ceny. V každej rodine sa pred Vianocami robilo veľké pranie posteľného prádla, aby bolo na Vianoce všetko čisté.

V prímestských obciach ako boli Vajnory sa na Tomáša (21. decembra- podľa cirkevného kalendára) chodilo s oceľou, teda kúskom kameňa, ktorý symbolizoval pevné zdravie a silu. S oceľou chodili mládenci a vinšovali: „Doniesli sme vám ocele, aby ste mali všetko v cele, aby sa vám hrnce nebili, kolesá nelámali, reťaze netrhali.“

Kde zháňali Bratislavčania stromček?

Stromčeky sa začali predávať po Lucii. Starostliví oteckovia tú správnu jedličku vyberali priamo na trhu v meste. Romantické povahy sa, v rámci nedeľnej rodinnej vychádzky na Železnú studničku, dohodli s horárom, kam si stromček prišli vyzdvihnúť. Stromček bol čo najväčší takže často siahal od stropu až po zem a zaberal polovicu izby. Bratislavčania mali aj spoločnú jedličku. Prvýkrát sa v roku 1896 rozžiaril veľký vianočný stromček na námestí pred mestským divadlom.

Ako vyzerala kedysi bratislavská štedrá večera?

Pod taniere sa dali kaprie šupinky či minca, aby sa v dome držali peniaze. Samotná večera sa začala o 18.00 čítaním z evanjelia. Prvé jedlo boli oblátky s medom, oriešok a strúčik cesnaku. Potom sa podávala vianočná rybacia polievka, vianočná kapustnica, šošovicová štedrovečernica, pupáky, kapor na modro a iné dobroty.

Po druhej svetovej vojne sa začala Bratislava prudko rozvíjať k čomu prispel najmä priemysel a nové podniky. Znamenalo to prílev obyvateľov z vidieka do mesta, ktorí si poprinášali aj svoje zvyky, a preto v podstate neexistujú tradičné bratislavské vianočné jedlá. Ak je muž z východného Slovenska a žena zo stredného, zvyčajne sa rodina dohodne tak, aby na ich štedrovečernom stole boli zastúpené typické jedlá z ich lokalít. Preto keď prijmete pozvanie do bratislavskej rodiny na štedrý večer, môžete tam nájsť hríbovú polievku, melence, šošovicový prívarok, tatarčené pirohy, opekance s makom, alebo pôstnu kapustnicu s hríbami a sušenými slivkami a vyprážaného kapra zo zemiakovým šalátom, čo je mimochodom pomerne nová záležitosť – ryby sa síce konzumovali ako súčasť Štedrej večere vždy, ale varené, či pečené – vyprážaná ryba a zemiakový šalát sa stali súčasťou štedrej večere až v 50- tych rokoch 20. storočia práve v mestách.

Štedrá večera má okrem regionálnych zvláštností aj konfesionálne delenie – zatiaľ čo v katolíckych rodinách je aj na Štedrý deň pôst, v protestantských rodinách pôst neplatil, takže súčasťou štedrej večere boli zabíjačkové špeciality, kapustnica s klobáskou, huspenina. Tradične v bratislavských meštianskych rodinách v prvej polovici 20. storočia nesmela chýbať vianočná polievka (často rybacia), pečená ryba, medovník, štrúdľa, káva, pre pánov výborné vínko z bratislavských viníc, pre dámy sladký likér, vianočné oblátky s medom a cesnakom.

Zdroj: TASR

​Katarína Nádaská.

Ako sme v minulosti trávili tieto sviatočné dni?

Na Štedrý deň bola udalosťou návšteva polnočnej omše, ktorá mala v bratislavských kostoloch svoje výnimočné čaro. Prvý sviatok vianočný (Božie narodenie) trávila rodina spolu,  vyšla si na prechádzku pozrieť v kostoloch betlehemy, alebo do Horského parku. Navštevovala sa len najbližšia rodina. Spoločne sa navštívila bohoslužba v kostole a rodina si zasadla k slávnostnému obedu. Sviatok svätého Štefana bol naopak dňom návštev, príbuzných, známych v Bratislave sa konali známe Štefanské zábavy.

Aké darčeky si ľudia v minulosti dávali?

Spočiatku boli darčeky skôr symbolické. Darčeky ako materiálna vec sa začali dávať až koncom 18. a začiatkom 19. storočia a boli to zvyčajne ručne robené darčeky ako vlnené šály, čiapky pančuchy, dievčenské šatôčky, handrové bábiky pre dievčatká a drevené hračky koník, drevený vozík, sánky, panáčikovia vyrezaní z dreva, bábiky, kolísky, oblečenie pre chlapcov ako boli košele, nohavice, topánky... V šľachtickom a meštianskom prostredí boli podľa statusu a finančných možností  darčeky hojnejšie. Otcom sa dával tabak, vďačným darom boli topánky pre dievky stužky do vlasov, brokát na sviatočné kusy odevu napríklad na živôtik, mame radosť urobil vlniak, čižmy, krpce... Od roku 1904 sa začínajú objavovať prvé vianočné katalógy s tovarom rôzneho druhu, ktoré začínajú vydávať viedenskí obchodníci. Začiatkom 20. storočia sa obľube tešili plyšoví medvedíci (prvého urobila Margaret  Steiffová z Nemecka  ako darček pre svoje deti), cínoví vojačikovia, rôzne stavebnice, detské hudobné nástroje, knižky, mechanické hračky na kľúčik...Od polovice 20. storočia sa už ako vianočné dary objavuje rádio, kolobežka, bicykel, tenisová raketa, korčule, lyže...

(ms)