Zdroj: ivk
Katarína Hollá už počas vysokej školy zistila, že chce pomáhať ľuďom. Ľuďom, s ktorými sa život nemaznal a potrebujú viac šancí od života. Pracuje v bratislavskej nízkoprahovej nocľahárni Depaul. Sama tvrdí, že sa o svoje šťastie chcela podeliť.
Kedy sa to u vás zlomilo a povedali ste si, že idem pomáhať slabším, hendikepovaným, Rómom a iným menšinám? Je za tým nejaký konkrétny príbeh, situácia?
Asi za tým nie je žiadna konkrétna situácia alebo príbeh, ale skôr akési uvedomenie si toho, koľko šťastia a lásky mi bolo v živote dopriate. Svet je krásny, ale dejú sa tu aj hrozné veci, neprávosti a nešťastia. Bude to znieť ako klišé, ale v tom všetkom, čo dokáže človeku život priniesť, je malý zázrak, môcť si iba tak žiť, spokojne a šťastne. Chcela som sa o to podeliť. Okrem toho, práca s ľuďmi a pre ľudí ma vždy napĺňala, bez ohľadu na to, či išlo o tých s hendikepom, Rómov alebo ľudí bez domova.
Pomáhate prevádzkovať nocľaháreň Depaul. Čím je iná, ako tie ostatné? Prečo ste sa rozhodli pomáhať práve tu?
Ide o najväčšiu nízkoprahovú nocľaháreň v strednej Európe. Máme kapacitu 200 lôžok (v zime sa vieme „nafúknuť“ na 220). Nocľaháreň je otvorená celoročne a pre všetkých nad 18 rokov, takže aj pre ľudí pod vplyvom alkoholu či drog. Jedinou podmienkou je neužívať alkohol a drogy v priestoroch nocľahárne a neohrozovať ostatných klientov, seba a zamestnancov. Preto táto nocľaháreň, pre jej otvorenosť a rešpekt ku každej ľudskej bytosti. Môj názor je, že si každý zaslúži druhú šancu a niektorí potrebujú šancí aj viac. Nocľaháreň je v istom zmysle tiež akousi šancou. O to vzácnejšou, že sa snaží byť dostupná každému.
Aký je denný režim v nocľahárni?
To je trochu oxymoron. Počas dňa tam až tak rušno nie je, keďže ide o nocľaháreň. Deň je venovaný upratovaniu a príprave na večer/noc. Život sa u nás prebúdza práve vo večerných hodinách, keďže prevádzku začíname o 19.00.
Klienti sú hneď pri vstupe podrobení dychovej skúške na alkohol, keďže ľudia pod vplyvom alkoholu/drog sú ubytovaní v inej časti ako ostatní. Ďalej im kolegovia prezrú batožinu, či u seba nemajú niečo, čo by mohlo byť použité ako zbraň alebo či si so sebou nepriniesli alkohol. Následne zaplatia jedno euro, zaregistrujú sa a vezmú si deku a plachtu. Niektorí idú hneď po večeri spať, niektorí si ešte pozrú televíziu v jedálni. Tak nejak v skratke. Ráno po raňajkách opúšťajú nocľaháreň o 7.30. Klienti majú u nás samozrejme k dispozícii sprchu, môžu si dať oprať, kúpiť oblečenie za symbolickú sumu a využiť sociálne poradenstvo.
Zdroj:
ivk
Myslíte, že jedna nízkoprahová nocľaháren je pre Bratislavu dostačujúca?
Nie. Hlavne pre ľudí využívajúcich tieto služby by bolo lepšie, ak by takýchto miest bolo viac a s menšou kapacitou, aby sa s jednotlivcami mohlo pracovať individuálnejšie a venovať im viac podpory.
Aké životné príbehy sa stali súčasťou vašej práce? Ako sa človek môže dostať na ulicu?
Každý má za sebou svoj príbeh, je to veľmi rôznorodé. Niektorých ľudí dostala na ulicu ťažká životná situácia a skutočne nešťastná zhoda okolností, nie každý má totiž to šťastie, že sa má na koho obrátiť. Medzi ľuďmi bez domova nájdete ,,odchovancov“ z detských domovov, ktorí putovali na ulicu priamo odtiaľ, ľudí s psychiatrickými diagnózami, mnoho starších ľudí. Niektorí prišli o strechu nad hlavou v dôsledku nezhôd či náhlej smrti niekoho z rodiny. Závislosti však bývajú často práve dôsledkom toho, že sa človek ocitne na ulici, nie spúšťačom. Ale, súčasťou tejto práce sú aj šťastné príbehy! A nie jeden.
Sú Bratislavčania, a možno celkovo Slováci stále benevolentní/ignorujúci ľudí bez domova?
Myslím, že sa to lepší, stále je však na čom pracovať. Je potreba väčšej osvety, dovzdelávania sa v tejto téme a správnou komunikáciou vyvracať vzniknuté stereotypy v spoločnosti. Stačí ale aj, keď začneme každý od seba.
V Depaul pracujú aj dobrovoľníci, ako sa nimi stať resp. ako môže pomôcť bežný človek?
Ak chcete byť dobrovoľníkom, stačí sa prihlásiť na našej stránke www.depaul.sk. Pomôcť môžete okrem dobrovoľníckej činnosti aj materiálne. Napríklad šatstvom, hygienickými potrebami alebo potravinami. Zoznam toho, čo konkrétne potrebujeme v jednotlivých službách organizácie, nájdete taktiež na našej webovej stránke. Za každý dar či pomocnú ruku budeme veľmi vďační.
Pred nami máme Vianoce, čo to znamená u Vás?
Vianoce u nás majú svoje zvláštno-krásne čaro. Počas Vianoc, konkrétne 25. a 26. decembra, sme pre ľudí bez domova otvorení aj počas dňa. Nechýbajú rezne, šalát, kapustnica ani koláče. Klienti u nás väčšinou trávia čas pozeraním vianočných rozprávok a filmov, niektorí si krátia chvíle tým, že nám pomôžu čosi upratať. Snažíme sa podľa svojich možností, urobiť im tieto dni peknými a aspoň trošku ,,ako doma“.
Aké sú plány do budúcna s nocľahárňou?
Určite by sme chceli zveľadiť interiér ,,starej časti“. Ak ste mali možnosť niekedy vidieť priestory nocľahárne. Stará časť je tá notoricky známa veľká hala plná postelí. Tak práve tá by si zaslúžila našu pozornosť najviac. Chceli by sme začať podlahou a oknami.
(ivk)