ROZHOVOR - Hokejový tréner Kubiš: Nedá sa to kompenzovať ani dobehnúť, strata na deťoch môže mať fatálne následky

2.1.2022
0
HOBA kadeti s trénerom

Zdroj: Archív J.K.

Páčil sa vám článok?

Ako sa majú deti po tom, čo ich vláda po tretí raz za dva roky zatvorila? Ako teraz funguje hokejový klub HOBA Bratislava? A ako je na tom podpora mládežníckeho športu na Slovensku? Hokejový tréner kadetov Jakub Kubiš nám povedal, čo by sa malo podľa neho zmeniť v manažmente pandémie, ako sám tvrdí, straty, ktoré vznikli v súvislosti s pandemickými opatrenia na deťoch, sú devastačné.

Ako to aktuálne vyzerá vo vašom hokejovom klube? Ako trénujete? 

Situácia nie je komplikovaná v podstate podľa nariadení môžu trénovať len očkovaní a prekonaní a nie všetci spĺňajú podmienky, takže je detí menej v  každej kategórii a celkový systém tréningového procesu sa nastavuje ťažšie. Čo je pozitívne, všetci ktorí spĺňajú nariadenia trénujú a majú plnohodnotný tréningový proces.

Aká dlhá bola tá prestávka-prípadne prestávky pre covid?

Tie prestávky sú dlhé a povedzme si otvorene už pri týždňovom výpadku pri mládežníckej kategórii je veľa.

Sú teraz povolené súťaže?

Nie, nie sú povolene žiadne súťaže ani zápasy

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Kubiš (@jakub.kubis.coach)

Ako je to v porovnaní s inými krajinami? Sú na tom iné krajiny lepšie?

Všetky krajiny susediace so Slovenskom majú povolený tréningový a zápasový proces, normálne fungujú všetky ligy a nemajú žiadne obmedzenie.

Ako veľmi môžu mať výpadky tréningov negatívne účinky na ich športové výkony detí do budúcnosti? Ako veľmi ich to limituje do budúcna?

Povedal by som, že obrovské negatívne účinky to má a pre niektorých až fatálne následky, ktoré si uvedomíme až neskôr, keď sa to celé prejaví.

Je možné, že musia niektoré deti skončiť po tak dlhej nútenej prestávke, keď nebolo možné trénovať pre pandemické opatrenia?

Samozrejme, pre niekoho to môže mat aj takýto následok, ale nie z toho, že musia, ale skôr sú donútení a nemajú inú možnosť, iné deti stratia chuť do hokeja nájdu si napríklad iné koníčky záujmy a hokej pre nich nebude prioritne zaujímavý.

Ako sa majú deti po tom, čo ich vláda po tretí raz za dva roky zatvorila?

Poviem otvorene, je na nich cítiť to napätie, ktoré vládne, samozrejme, deti to nevnímajú až tak citlivo a nevidia tie veci, ktoré sa dejú až tak podrobne, ale nie je to optimálne.

Ako sú na tom deti psychicky? Je tam trend toho, keď netrénujú, že sa utiekajú doma vo väčšej miere k mobilom či tabletom?

Poviem úprimne, lebo sa s tým stretávam denne a je to realita, že je vidieť na deťoch, že cítia, ako im je ukrivdené ako vidia, že dospelí môžu ísť na punč niekde to obchodov a oni nemôžu robiť to, čo milujú a hlavne skupina, ktorá nespĺňa OP, je frustrovaná demotivovaná a smutná a ja sa im nečudujem, snažím sa ich motivovať a nájsť v tom nejakú nádej, ale je to náročné.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Kubiš (@jakub.kubis.coach)

Rozumieš tomu rozhodnutiu, že sa v decembri vymenili školy za obchody v tom zmysle, že obchody otvorili a deti zostali doma? Ako to vnímajú tie deti, keď vidia, že opatrenia sa, navyše, nedodržiavajú?

Toto je pre mňa neakceptovateľné a neviem to pochopiť, ako sme mohli vymeniť konzum tejto doby za budúcnosť krajiny, ako môžeme na deťoch páchať takéto škody, pretože, keď si nekúpim nový sveter alebo playstation nič sa nestane, ale ten výpadok deťom nikto nikdy nenahradí.

Straty, ktoré sa tak vytvárajú na deťoch, sa dajú vôbec nejak vykompenzovať?

Nie, nedá sa to kompenzovať a nedá sa to už nikdy dobehnúť, ta strata môže mať fatálne následky a keď vidíte, ako konkurencia v okolitých krajinách sa zlepšuje a vy stojíte. je to zle. Šport je časť školstva, šport ich formuje vychováva, učí ich disciplíne, spolupráci, zodpovednosti, pokore jednoducho ich vychováva k určitým návykom. A my všetko toto nechceme vidieť a nechali sme šport niekde na okraji záujmu.

Čo si myslíš o povinnom očkovaní? Bola by to podľa teba cesta, ako všetko zatvárať?

Samozrejme, je to jediná cesta von z pandémie, dáta hovoria jasnou rečou, tu nie je priestor na názor a dojmy tie sú nepodstatne a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Ak dáta u nás na Slovenska a vo svete hovoria, že očkovanie nezaťažuje nemocnice, tak o čom sa tu bavíme?
Čo by sa malo zmeniť v manažmente pandémie?

Zmeniť by sa mala filozofia, aby ľudia, ktorí majú tú moc, prebrali zodpovednosť a robili aj ťažké, a nepopulárne rozhodnutia, aby nepozerali len na politické percentá a body, ale na budúcnosť našej krajiny.

A ako je na tom podpora mládežníckeho športu na Slovensku? Často teraz počúvame, že mladé športové talenty sú podporované nedostatočne, nemáme ihriská, nemáme infraštruktúru, nedávame peniaze pre deti.. Vidíš to rovnako?

Áno, podpora je veľmi slabá a obdivujem všetkých ľudí, ktorí investujú svoje vlastné peniaze do klubov a športu.

Je to tak, že hokej si vedia dovoliť len deti z bohatých rodín, alebo to tak paušálne neplatí?

Myslím si, že to paušálne neplatí, aj keď je šport finančne náročnejší.

Zdroj: Archív J.K.

​Kadeti (mužstvo 14-15 ročných juniorov) z hokejového klubu HOBA Bratislava s trénerom Jakubom Kubišom

Ako veľmi je podstatná taká voľná hra, keď sa deti hrajú samé na ulici? Ako to bývalo bežné skôr v minulosti, bez jasných pravidiel trénera s prekážkami.

Jedna z najdôležitejších vecí, ktorá momentálne absentuje. Absentuje spontánna pohybová aktivita, kde sa rozvíja kreativita a myslenie v súčasnosti musí ulicu nahrádzať tréningový proces a je na tréneroch, aby vedel v tréningovom procese nahradiť ulicu.

Aktuálne trénuješ 14-15 ročných žiakov. Teraz ta zacitujem: „Cieľom je vytvoriť v deťoch lásku k športu a vychovať hodnotovo silné osobnosti .“ Aký je najdôležitejší cieľ dosiahnuť v tejto časti hokejovej prípravy?

Nedá sa úplne definovať jeden cieľ, pretože hokej je multifaktoriálny jav a nesmiete podceniť žiadnu oblasť. Čo sa týka samotného hokeja, venujeme sa herným činnostiam jednotlivca a ďalej prechádzame už cez herné kombinácie v prečíslení, rovnovážnom stave a podčíslení, snažíme sa v deťoch vytvárať už zodpovednosť za svoj výkon nie za výsledok zápasu, to mňa ako trénera vôbec nezaujíma a nie je to meradlo progresu. A čo je najdôležitejšie rozvíjame u nich kreativitu a hokejové myslenie, je neakceptovateľné v našom mužstve a som na to citlivý, keď vystrelia puk po mantineli alebo sa zbavia puku bez nejakej myšlienky nápadu a len prenášajú zodpovednosť na spoluhráča. Snažím sa v nich vytvoriť osobnosti a lídrov, sebavedomých ľudí, ktorí si vždy idú za svojím napríklad v našom mužstve si vedieme tréningový denník, ktorý raz do týždňa posielajú, kde si nepíšu len tréningy, ale aj aktivity mimo hokeja, ako je učenie, čítanie kníh, ďalej musia pozerať jeden zápas KHL alebo NHL do týždňa, v rámci ktorého posielajú reporty napríklad počet zblokovaných striel, ďalej vytvárajú prezentácie na rôzne témy. Naposledy bola téma môj športový vzor a jeho najsilnejšie stránky a zaviedli sme aj také open ice tréningy, čo znamená že hráči si vždy pred tréningom spoločne dohodnú jedno dve cvičenia v posilňovni a na ľade, ktoré chcú robit sami medzi sebou sa dohodnú, nakreslia si to a zmenežujú. Ja ako tréner do toho vstupujem minimálne.

V tomto období sa u nich prejavuje aj puberta, je dôležité, aby si našli v trénerovi aj takého psychológa a motivátora alebo túto stránku neriešite?

Je to veľmi dôležité a ja ako tréner mám filozofiu, že nechcem byt nadriadený a len rozkazovať, ale byť súčasť ich sveta, byt spoločne na jednej vlne a aby nemali žiadny strach zo mňa, preto spolu veľa komunikujeme, nielen smerom tréner-hráči, ale aj opačne – hráči-tréner, kde môžu pokladať rôzne otázky čo ich zaujíma a ja im na ne rad odpovedám, veľakrát je úsmevné, na čo všetko sa pýtajú a čo ich zaujíma.

Máme spoločnú skupinu na WhatsApp, kde spolu komunikujeme, ja im pošlem video zo zápasu, úryvok z knihy alebo podcast pre rozšírenie poznatkov, ale aj opačne, oni niečo pošlú, a spolu vzájomne komunikujeme. Zaviedli sme spoločne zapasovový dresscode, v obleku chodíme všetci. Snažím sa im vysvetľovať princípy výživy tréningu, ale aj čo obnáša profesionálny život, že to nie je len tréning a doma playstation. V prvom rade to byť vášeň, radosť a neustále chcieť byť lepší. Chodíme sa spolu otužovať, a dokonca sme boli spoločne jednému pánovi pomôct odniesť drevo z lesa domov. Snažím sa byt pre nich vzor a ten, ktorý len nerozpráva, ale je priamo zainteresovaný.

Zdroj: Archív J.K.

​Tréner motivuje svojich zverencov, nie je to vždy len o samotnom hokeji. Spoločne sa venujú aj iným športovým aktivitám

Zdroj: Archív J.K.

​A spoločne sa chodia na bratislavské jazerá aj otužovať 

(nc)

 

Páčil sa vám článok?