Zdroj: FB Zahrajko
Projekt Spievankovo je slovenský fenomén. Asi žiadny iný domáci interpret sa nemôže pochváliť tým, že by predal toľko CD albumov, nakrútil viac filmov či DVD a dosahoval na internete doslova rekordné čísla prehratí videí s pesničkami. Súčasťou tejto hudobnej formácie je aj spevák Richard Čanaky (1973), ktorého tisíce detí poznajú pod umeleckým menom Zahrajko.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
To už presne neviem, ale presne viem, že som nechcel byť cestár. Nepáčili sa mi tí ľudia, čo asfaltovali chodníky. Veľmi mi to smrdelo. Hučalo to a a ten stroj bol veľmi starý a škaredý.
Malý Riško, keď ešte netušil, že raz z neho bude kulturista, spevák a miláčik budúcich škôlkárov...
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
To bol proces. Hudobník som už od puberty. Keď som robil v Slovenskom rozhlase na hudobnej dramaturgii, tak sa rozbiehalo Spievankovo. Na koncerty som míňal dovolenku a keď sa minula, bol čas zariskovať a ísť ďalej. To bolo v 2007 Celkovo však Spievankovo funguje už 19 rokov.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
No... to by nastal zánik sveta. Bez hudby, umenia.. neviem si to ani predstaviť. Prinášame radosť a poučnú zábavu ako deťom, tak aj dospelým. Aj počas vojen sa točili filmy a ľudia vyhľadávali možnosť vstúpiť do sveta fantázie, umenia, kde ľudská duša načerpala ďalšie sily do boja s reálnym životom.
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Keď sa niekto ozve, povzbudí ma, ocení moju snahu. Keď vidím na koncerte radosť v detských očkách a dojatie v očiach rodičov. Keď zrazu naše príbehu ožívajú a v detskom svete sú skutoční Zahrajko a Spievanka. Tie deti v nás veria a tento pocit je absolútne najúžasnejší.
Zahrajko, Spievanka a spol.
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
Mojich rodičov. Celý život stoja pri mne. Nech som robil akékoľvek prešľapy v živote. Či som mal trojku zo správania, či som študoval na vysokej škole, či som športoval, alebo zažíval neúspechy. Moji rodičia sú spolu vyše 50 rokov a sú ako zamilovaní pubertiaci. Nedokážu bez seba existovať. Ich životy sú pre mňa métou, ktorú verím, že raz dosiahnem aj ja.
Richard so svojou mamou Jozefínou a otcom Ladislavom, ktorých veľmi obdivuje...
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Hm. Nemám to zmerané. Bol som v Londýne, Dubline, Paríži, Luxemburgu atď. Ale Paríž je pre mňa druhá Praha. Do Prahy som zamilovaný, takže iné mesto ani nepotrebujem, ale v Paríži (bol som tam dvakrát) sa cítim ako v Prahe. Atmosféra... Tajomstvo zastavenia času... Tento fenomén hľadám všade... V prírode je ho najviac a keď to objavím v nejakom meste, tak hneď má moje srdce...
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Júj, bol by som rád keby „hrozilo" veď aj pekár musí pracovať v advente, aj lekár alebo policajt. A umelec nemá pracovnú dobu. Tvorí... Je to ako prúd rieky, pohyb častíc, znejúci zvuk... Advent ako očakávanie je podľa pocitu po celý rok. Zvlášť teraz. Očakávam čo bude. A duchovne som s Bohom počas celého roku. Nepotrebujem na to zvláštne obdobie. Rešpektujem cirkevné obdobia, ale nečakám na Vianoce, aby som niekoho mohol obdarovať. Boh pre mňa nie je v časovej osi...
Je šťastným otcom troch detí: 21-ročnej dcéry Anette a synov Mareka (18) a Lukáša (11).
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Ja sa teším ako malé dieťa. Aj s mojimi deťmi. Najviac sa teším na jedlo, na atmosféru pri stole s mojimi rodičmi. Je nám tak dobre, že sa celé hodiny len rozprávame a jeme. Spomíname a sme vďační za všetko, čo rok priniesol. Vždy sa preberá pomaly celý život. Spomíname na tých, čo už s nami nie sú a veľmi sa ľúbime. Keby ste videli mojich rodičov, pochopili by ste, že oni sú ten najväčší dar.
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Moji rodičia. Šalát, filé, kapustnica a hlavne "pupáčiky"... toto asi nepoznáte. Nakrájaná žemľa na malé kocky, zaliate mliekom s makom. Úžasná pochúťka. Neviem odkiaľ to pochádza, ale je to vrchol večera. Asi mi to pripomína detstvo...
Richard preferuje doma živý stromček, pričom vie, že ten si naberá zo stojana vodu cez kôru a ak ju nemá, pretože ste ju buď vy alebo predajca odstránili, tak radí omotať obnažený kmeň kúskom handry, aby vám počas sviatkov tento symbol Vianoc vydržal v obývačke voňať čo najdlhšie...
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Keď som bol ešte dieťa, ale už na základnej škole, tak som túži po stolnom hokeji. Rodičia mi ho aj kúpili, ale zabudli ho dať pod stromček. Nechali ho niekde za dverami. Ja som vedel, že ho majú, lebo som ho našiel pri lašovaní v skrini. Ten pocit bol hrozný keď som ho pod stromčekom nenašiel. Tie minúty, kým si to rodičia uvedomili, boli ako na mučiarenskom kolese.
So svojimi rodičmi pri štedrovečernom stole...
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Zdravie pre mojich blízkych. Zopár akútnych uzdravení by som mal hneď.
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Milujem Pelíšky, Popolušku, Sám doma, a vianočné romantické komédie. Som plačko, takže sa dojímam aj pri pekných reklamách a vianočné filmy sú pre mňa hotový festival sĺz.
Aj interpreti zo Spievankova vlani nahrali vlastnú vianočnú pieseň:
(ars)