Zdroj: pixabay
Ako sviatkovali starí Bratislavčania? Historik a spisovateľ Vladimír Tomčík prezradil, prečo muselo mesto pred 125 rokmi odpojiť vianočný stromček pred divadlom od elektriny, aké dobroty mali Prešporáci na štedrovečernom stole a kam vyhadzovali delikátny kaviár, ale aj to, čo robili mestskí páni 11. 11. o 11. hodine a 11. minúte. Práve vtedy, na sv. Martina, sa kedysi začínal advent.
Je čas adventu, ale vianočné trhy muselo mesto aj tento rok zrušiť. Chýbajú vám?
Mne nie, na vianočné trhy nechodievam už roky. Keď sme svojho času piekli na Františkánskom námestí ako združenie Devínska brána korunovačného vola, boli sme tam vtedy dve noci a dva dni a keďže bola zima, pili sme čaj alebo varené víno. Odvtedy nemôžem varené víno ani cítiť. Ale chápem, že mnohým ľuďom vianočné trhy chýbajú, bývala tam fajn atmosféra. Ak však ideme ďalej do histórie, tak vianočné trhy v Bratislave nikdy neboli.
No my sme si na ne už zvykli. Od prvých trhov, ktoré boli v našom meste v roku 1993, sme práve na nich spoločne prežívali adventný čas. Ako to mali naši predkovia?
Kedysi sa prípravy na Vianoce začínali už na sv. Martina 11. novembra. Prichádzal, ako sa patrí, na bielom koni, takže v tento deň sa v našom meste skončili všetky podujatia pod holým nebom. A darčeky sa pôvodne dávali na sv. Mikuláša 6. decembra. Vianočné zvyky ako ich poznáme dnes sú v podstate otázkou 19. storočia. Zmena prišla s reformáciou a aj darčeky sa dnes dávajú na Štedrý deň 24. decembra.
Historik Vladimír Tomčík
Čo sa dialo 11. novembra?
Bol to veľmi dôležitý deň, pretože na sv. Martina sa vyplácalo služobníctvo a pripravovali sa zmluvy na nasledujúci rok. Tradíciou bolo tiež pečenie martinských husí, v chudobnejších rodinách kačíc, ku ktorým sa podávala červená kapusta so zemiakmi, lokšami alebo knedľou. No a keďže starí bratislavskí páni neboli hlúpi, tak 11. 11. o 11. hodine a 11. minúte zvolali prvé zasadnutie prípravného výboru fašiangovej veselice. Manželky im museli povoliť každý týždeň účasť na rokovaniach, pri ktorom nemohlo chýbať dobré vínko. Silvester a príchod Nového roka nebol v minulosti vnímaný ako sviatok. Isteže sa ľudia zabavili pri dobrom bratislavskom víne či šampanskom, ale prelomový dátum bol práve 11. november. Začínal sa advent.
To znamená...?
Ľudia sedávali po večeroch doma, s deťmi robili vianočné ozdoby a ženy začali piecť vianočné pečivo. Do pečenia sa púšťali niekoľko týždňov vopred z jednoduchého dôvodu, niektoré sladkosti, napríklad medovníky, museli do Vianoc zmäknúť. Chystali aj medvedie labky, šuhajdy, makovníky, orechovníky, ďumbierniky, vanilkové rožky... Všetko to vlastne zostalo dodnes.
Kedysi sa advent začínal po sviatku sv. Martina 11. novembra.
Ešte predtým boli mikulášske slávnosti.
Tie boli v 18. až 19. storočí v Bratislave veľmi populárne, na Mikuláša s čertom a anjelom deti vždy netrpezlivo čakali. Do vyčistených topánok alebo do ponožiek dostávali rôzne sladkosti aj malé darčeky a tie neposlušné zemiak alebo uhlie. Hovorilo sa, že kto sa najedol zemiakov upečených na tomto čertovskom uhlí, mal priaznivý celý nasledujúci rok.
Tajomným sviatkom bol deň sv. Lucie 13. decembra, s ktorým sa spájajú rôzne rituály, aby si ľudia ochránili majetok, zdravie aj lásku. Čo nasledovalo?
Deň po sv. Lucii sa začali predávať vianočné stromčeky a predaj sa končil tri dni pred Vianocami. Mnohí ľudia, najmä lepšie situovaní, si zabezpečili jedličku od niektorých horárov v okolí mesta, chodili pre ňu aj s deťmi, domov si ju vozili na sánkach.
Mali starí Bratislavčania vianočný strom aj pred národným divadlom, na dnešnom Hviezdoslavovom námestí?
Stavali ho tam už pred takmer dvomi storočiami. A v roku 1896 bol vianočný stromček prvýkrát osvetlený elektrickými žiarovkami, no vznikol problém, lebo bratislavskí štricáci strieľali do žiaroviek gumipuškami. Takže ho 12. decembra odpojili od elektriny a znovu pripojili až deň pred Vianocami. Podľa vtedajších bratislavských novín Pressburger Zeitung bolo až 167 žiaroviek rozbitých, takže mesto muselo zabezpečiť nové.
Ryba na sviatočnom stole bola v našom meste bežná už v stredoveku. Čo všetko plávalo v Dunaji?
Okrem morských panien asi všetko, kapry, šťuky zubáče, pstruhy, sumce... Aj obrovské 800-kilogramové vyzy, ktoré sem každý rok migrovali z dolného Dunaja, až kým nepostavili priehradu na Železných vrátach. Kaviár z tejto ryby však naši predkovia vyhadzovali alebo dávali prasatám, nevedeli, čo s ním. Dnes je kaviár jednou z najdrahších potravín.
Naši predkovia lovili aj obrovské vyzy, kaviár však vyhadzovali.
Rybári mohli loviť kedykoľvek, aj na Štedrý deň?
Nie, podľa tradície sa ryby na Vianoce ryby nesmeli chytať, prinieslo by to nešťastie. Lovili ich pred Štedrým dňom, a nielen v Dunaji, ryby sa pestovali aj v priekopách hradieb. Ľudia si ich pripravovali rozličným spôsobom, nebol na to konkrétny predpis. Recept na vyprážanie v trojobale, čo je dnes klasika, sa k nám dostal z Talianska.
Nie náhodou zo susednej Viedne?
Je to jeden z mnohých gastronomických mýtov. Recept na viedenský rezeň, teda na teľaciu kotletu vyprážanú v trojobale, je z roku 1848 a pôvod má v Taliansku. Pochádza z Milána (cotoletta alla milanese), Taliani recept prebrali od Španielov, tam ho priniesli Mauri, tí ho zas prevzali z Byzancie... V podstate žiadne z jedál, ktoré dnes považujeme za etno-identifikačné, nemajú dlhú históriu. Napríklad maďarský guláš prevzali pastieri dobytka od Turkov a aj bratislavská gastronómia je mixom najmenej deviatich rôznych kuchýň.
Čo bolo pre Bratislavu typické?
Tradičný vianočný nápoj wärmlich. Pripravoval sa podobne ako robia na strednom Slovensku hriatô, len sa doň použili ingrediencie, ktoré boli dostupné v našom prostredí. Vyskúšajte, je dobrý!
S adventom sa spája množstvo tradícií.
RECEPT NA PREŠPORSKÝ WÄRMLICH
Potrebujete: 5 lyžíc kryštálového cukru, 5 lyžíc masla, ½ l račianskej frankovky, klinček, badyán, škoricu, niekoľko plátkov muškátového kvetu, vínovicu, sladkú smotanu
Ako na to: Cukor dajte skaramelizovať, potom zalejte vínom, pridajte klinček, badyán, škoricu a plátky muškátového kvetu. Všetko spolu prehrejte a dolejte do 1 litra vínovicou. Wärmlich sa pije s niekoľkými kvapkami sladkej smotany.
(ac)