ROZHOVOR: Dokážeme svoje dieťa ochrániť pred nešťastím? Psychológ Madro nám priblížil myslenie tínedžerov

Zdroj: Instagram/mm

Na čo by mali rodičia myslieť, keď ich dieťa príde do puberty? Majú šancu zabrániť takému nešťastiu, aké sa stalo na železničnej trati v uplynulých dňoch? Aké najväčšie problémy dnes trápia mladých, nám porozprával riaditeľ internetovej krízovej poradne pre mladých-IPčko Marek MADRO.

Čo mladých tínedžerov dnes najviac trápi? S akými problémami sa na vás obracajú?

Na našich linkách IPčko.sk, Krízová linka pomoci a Dobrá linka pomoci je dlhodobo témou číslo 1 pocit osamelosti. Je to taký paradox, že aj napriek tomu, že sú mladí ľudia obklopení ľuďmi, tak sa cítia veľmi osamelo. Tento pocit má súvis s nastavením našej spoločnosti, ktorá je výrazne provýkonne orientovaná a vyžaduje si od nás podávanie nejakého výkonu, štandardu a dokonca aj nadštandardu. Musíme byť dobrí žiaci, deti, rodičia, partneri, manželia, zamestnanci.... Vo chvíli, keď sme sami so sebou, zisťujeme, že sme sami. Mladí ľudia sa v porovnaní s predošlými generáciami neboja trestu, ale sklamania svojich najbližších. Ak sa niekomu niečo nepodarilo alebo niečo nezvládol, dostal za to nejakú formu trestu, dnešná generácia mladých ľudí sa obáva zlyhania, pociťuje menejcennosť, znižujú svoju vlastnú hodnotu, pochybujú o sebe a tým sa mení aj vnímanie vlastného JA. Výraznú vec, ktorú sme zaznamenali z tých tisícov komunikácií cez chat, mail, telefón a video, je, že mladí ľudia musia podávať výkon aj pred svojimi kamarátmi, čo generácie predtým nezažili, kamaráti ich brali takých, akí sú, preto boli kamarátmi. Ak mladí ľudia dnes nebudú podávať výkon v rovesníckych vzťahov, nebudú súčasťou týchto vzťahov, ktoré ale bytostne pre svoj vývin a existenciu potrebujú, čo predstavuje mimoriadny tlak na psychiku krehkého mladého človeka.

Obracajú sa na vás aj  s tým, že chcú spáchať samovraždu?

Na linkách pomoci IPčko.sk, Dobrej linke a na Krízovej linke pomoci sme zaznamenali v roku 2020 až 8060 kontaktov o myšlienkach na samovraždu a 3422 kontaktov v akútnom ohrození života z celkového počtu 52 682 poradenských a krízových rozhovorov. V januári až apríli 2021 2734 kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a 1094samovražedných pokusov z celkového počtu 23 338 . Vo vekovej kategórii mladých ľudí do 30 rokov sme v období január až apríl uskutočnili 18 204 pomáhajúcich a krízových komunikácii, z ktorých 1915 bolo o myšlienkach na ukončenie života a 195 pri pokuse o samovraždu. 

Mladí ľudia sa nachádzajú vo veľmi citlivom a krehkom veku, ktorý je sprevádzaný mnohými zmenami, ktoré nedokážu tak spracovať a primerane reagovať ako my, dospelí, ktorí sme vybavení životnými skúsenosťami a zvládacími mechanizmami. Mladí ľudia tieto životné skúsenosti nemajú, pretože ich ešte nemali kde získať, preto je pre tento vek typické radikálne a extrémne riešenie životných situácií. 

Ako potom prebieha komunikácia s takýmto človekom?

Komunikáciu s človekom v kríze uskutočňujú špeciálne vyškolení odborníci – psychológovia, ktorí okrem vysokoškolského vzdelania absolvujú aj vzdelávanie v krízovej intervencii. Na zvládnutie týchto náročných situácií samozrejme používajú metódy, techniky a spôsoby krízovej intervencie, ale najmä ľudský a nefalšovaný záujem o prežívanie človeka na druhej strane s cieľom podporiť ho a hľadať iné riešenia situácie, ktoré on pre veľkú bolesť v danej chvíli nie je schopný vidieť, ale existujú. 

Ako vyzerá vaša linka po korona období? Aké problémy mladých dávate do súvisu s pandemickou krízou? 

Pandémia, lockdown a dlhodobá izolácia sa podpísala výrazne práve na mladých ľuďoch, ktorí ju zvládali najťažšie. Zaznamenali sme 33-percentný nárast depresívnych symptómov, narástlo sebapoškodzovanie, domáce a sexuálne násilie, osamelosť, myšlienky na ukončenie života, pokusy o ukončenie života, demotivácia, strata chuti do života, strach z ľudí a návratu do školy a z toho, čo v škole zažívajú. Aktuálne informácie, ktoré sa k nám zo škôl dostávajú, sú hrozivé. Žiaci sú pod tlakom, majú ťažkosti s adaptáciou, sú v strese z plnenia vzdelávacích požiadaviek, majú ťažkosti pri nadväzovaní rovesníckych vzťahov, pociťujú úzkosť, strach, únavu. Predpokladá sa, že asi 20 percent mladých ľudí bude potrebovať odbornú pomoc pri návrate do života. 

Častým problémom počas izolácie bolo aj domáce násilie. Ako sa vyvíjala situácia v domácnostiach z vášho pohľadu? 

V téme domáceho a sexuálneho násilia sme zaznamenali hneď na začiatku lockdownu v prvej vlne pandémie enormný nárast. Obete a agresor zostali zo dňa na deň v jednej domácnosti, krízové centrá fungovali v pandemickom režime a možnosti úniku bolo akosi menej. Zaznamenali sme, že telefonické linky evidovali pokles hovorov s touto témou, čo je úplne logické, lebo obete sa báli, že by agresor ich volanie o pomoc mohol počuť, preto intenzívnejšie využívali tzv. „tichú pomoc“ v podobe chatu a e-mailu, kde bolo riziko výrazne menšie. Od mladých ľudí sme zaznamenali v posledných dňoch informácie, že vďaka návratu do škôl sa vymanili aspoň na niekoľko hodín do bezpečia, kde im násilie nehrozí, ale, naopak, sme boli v kontakte aj s mladými ľuďmi, ktorí popisujú, že práve kvôli tomu, že majú možnosť odísť z domu, je domáce násilie agresívnejšie a intenzívnejšie.

Badať v mladých aj dôsledky ekonomickej krízy po pandémii?

Ekonomická situácia a kríza v dôsledku pandémie zasiahla aj mladých ľudí. Mnoho rodičov prišlo o zamestnanie a stabilný príjem, mnoho z nich žilo v jednorodičovských rodinách, ktoré finančnú krízu pocítili výrazne a aj možnosti pre mladých ľudí ako brigádovanie a zisk nejakých vlastných financií a narábanie s nimi bolo obmedzené. Môžeme povedať, že niektoré rodiny sa naozaj ocitli na hranici chudoby. 

Čo je podľa vás najpodstatnejšie v správaní sa k deťom do desiateho roku ich života?

Do veku desať rokov zohráva dôležitú úlohu v živote dieťaťa  rodina a ďalší dospelí (učiteľ, vychovávateľ, tréner,....), ktoré sú pre neho prirodzené autority, zdroje bezpečia a istoty. Toto obdobie môžeme nazvať ako pokojné obdobie so stabilnejšími emóciami dieťaťa, rodina je najvýznamnejším prostredím, rodina je zdrojom istoty a učiteľ je dôležitá autorita. Je to obdobie bez veľkých a prudkých zmien, v ktorom sa necháva sprevádzať a formovať. V tomto období vníma svet taký, aký je. Odkaz pre rodičov je, buďte im naozaj bezpečím, dajte im istotu, že ste tu a budete, nech sa deje čokoľvek, chráňte ich a pomáhajte im nazrieť do offline aj online sveta v zmysle možností, ktoré ponúka aj rizík, s ktorými sa môžu stretnúť a možnostiach ochrany. 

Na čo by mali rodičia myslieť, keď ich dieťa príde do puberty? Ako by sa mal rodič správať k dieťaťu stredoškolákovi, keď už je vo veľkej miere samostatné? Majú šancu zabrániť takému nešťastiu, aké sa stalo na železničnej trati v uplynulých dňoch?

Práve v tomto najdynamickejšom období do 15 rokov sa mladý človek kompletne mení. Dochádza k premene všetkých stránok osobnosti, je to obdobie citovej explózie, silnej vzťahovačnosti, impluzivity, nedostatku sebaovládania, snahy o emancipáciu, neskutočne veľkej túžby niekam patriť, zažiť absolútne prijatie, uznanie a záujem. 

Mladí ľudia v tomto veku objavujú svet a zrazu ho objavujú inak ako dovtedy. Prirodzene potrebujú svet, do ktorého nevstupujú rodičia, potrebujú svet bez nich, kde môžu napĺňať svoje vývinové a sociálne potreby, experimentovať a spoznávať. Často spolu absolvujú rôzne výzvy, ktorých riziká a priame následky je pre takto mladých ľudí náročné, ba až vývinovo nemožné uvedomiť si vo všetkých podobách a dôsledkoch. V partii tak robia jednotlivci malé ústupky zo svojich zásad, ktoré v snahe o prirodzené udržanie záujmu, kamarátstva, sociálnych vzťahov, môžu skončiť tragédiou. Tínedžerský vek, ktorý má svoje úplne prirodzené špecifiká, pre rodičov je dôležité plniť úlohu „fanúšika“ svojho dieťaťa, ktorého podporuje, dáva mu najavo, že tam stále je a stále je tým bezpečím, kde môže hovoriť o svojich chybách bez obáv z toho, že bude vnímaný ako sklamanie. Hovorte o tom, že vnímate, že je pre neho dôležité tráviť čas s priateľmi, fotiť sa a zažívať dobrodružstvá, ale podporte ich hlavne v tom, aby pri tom boli v bezpečí a neohrozovali seba a okolie. Je prirodzené, že v predošlom vývinovom období budeme deti pripravovať na bezpečnosť a bezpečné správanie a oni aj vedia, že na železniciach je riziko byť, fotiť sa a prechádzať sa tam, ale to dobrodružstvo, ktoré môžem so svojim rovesníkom spoločne zažiť, je silnejšie, preto malý ústupok od svojich zásad, ktorý môže mať, žiaľ, tragické následky. 

Aký vplyv má na toto popularita sociálnych sietí? Sama som bola svedkom situácie, keď si dve dievčatá robili selfie s prichádzajúcim vlakom za nimi..

Každá generácia mladých ľudí má niečo, čo je pre ňu typické. Pre túto generáciu je to online prostredie, v ktorom vyrastajú a je ich prirodzenou súčasťou. My, dospelí, sme toto prostredie spoznávali postupne a učili sme sa v ňom pohybovať, pre nich je to absolútna normalita. Dobrodružstvá a riziká v tínedžerskom veku sú tu, boli a budú a dejú sa tam, kde sú mladí ľudia. Za väčšinou z nich stojí túžba po pozornosti, spolupatričnosť a napĺňanie potrieb a online prostredie toto ponúka veľmi rýchlo a s veľkým zásahom.

Vy osádzate pri železničných tratiach tabuľky. Ako vyberáte miesta, kam ich osadíte? Súvisia aj s miestami samovrážd?

Výskumy z Holandska a Anglicka založené na dôkazoch dokazujú, že polovica všetkých samovrážd na koľajniciach sa deje na miestach, kde sa už v minulosti samovražda odohrala a zhlukujú sa okolo tohto ohniska. Až 95 percent všetkých prípadov sa udeje vo väčších mestách a obciach. Toto poznanie nás viedlo k analýze údajov, ktoré sme za osem rokov nazhromaždili a spojili ich s informáciami, ktoré nám poskytli Železnice Slovenskej republiky. Vznikol zoznam ohnísk (miest), kde sa opakovane vyskytujú samovraždy. Vytvorili sme si mapu týchto ohnísk a nasledoval ďalší krok.V priebehu niekoľkých týždňov sme navštívili tie najfrekventovanejšie miesta až po tie menej frekventované a nálepky pripevnili na viditeľné plochy v okolí koľajníc.

Čo je na nich napísané?

Všade je jednotný text: Nebuď teraz osamote! Napíš na www.krizovalinkapomoci.sk alebo volaj na 0800 500 333. Záleží na tebe! #pomocexistuje. A na okraji tabuľky je Stop samovraždám.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Marcus Madro (@marcusmadro)

Vaša krízová linka pomoci pracuje nonstop, 24 hodín, sedem dní v týždni. V akých časoch ste najvyťaženejší?

Je to rôznorodé, ale tie najvyťaženejšie hodiny sú práve tie večerné. Človek s duševnými ťažkosťami počas dňa realizuje rôzne aktivity, úlohy a povinnosti, na ktoré potrebuje energiu a veľa síl. Večer je momentom, kedy sa táto energia pomaly míňa, doľahnú pocity a myšlienky, ktoré akoby mali viac priestoru „kričať“ a zároveň je tu výzva ďalšieho dňa. To býva veľmi náročné a v týchto chvíľach ľudia potrebujú podporu, povzbudenie a pomoc, ktorú u nás hľadajú. 

Zodpovednosť za otváranie ťažkých tém by však mala byť primárne úloha ich rodičov. Ako sa majú v domácnostiach vytvoriť podmienky, aby nemuselo dochádzať k situáciám, že sa dieťa nemá komu zdôveriť? 

Otvorenosť tém, dôvera, vzájomný rešpekt, bezpečné prostredie a otvorený dialóg. 

(nc)