Šéf ŽNO Tomáš Stern: Rozhodnutie zbúrať synagógu bolo totalitárne a barbarské, dnes by centrum Bratislavy vyzeralo úplne inak

27.4.2021
Tomáš Stern predseda ŽNO

Zdroj: tachles.tv

Páčil sa vám článok?

Počas holokaustu či v období komunizmu boli v Bratislave zničené viaceré historické dominanty mesta, ktoré sú symbolom židovskej kultúry a života Židov v meste. V uplynulé dni sme si pripomenuli aj výročie zbúrania Neologickej synagógy na Rybnom námestí, virtuálne sa ju podarilo zrekonštruovať a tak sa preniesť do časov, keď ešte stála, môže aj verejnosť. Viac nám prezradil v rozhovore predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Tomáš Stern.

Poďme do histórie, aká bola židovská Bratislava pred druhou svetovou vojnou, po vojne a koncom 60-tych rokov?

Pred druhou svetovou vojnou žilo v Bratislave podľa posledných sčítaní zhruba 15-tisíc obyvateľov, ktorí sa hlásili buď k židovskej národnosti alebo židovskému obyvateľstvu, čo bolo viac ako 10 percent obyvateľstva, čiže každý desiaty Bratislavčan bol židovského pôvodu. Toto však dramaticky zmenil holokaust, ktorý spôsobil, že minimálne 10-tisíc z 15-tisíc ľudí tú apokalypsu neprežilo. Po druhej svetovej vojne veľká časť z tých, ktorí prežili, sa vysťahovali do zahraničia, stále mala tá komunita niekoľko tisíc členov, ktorej rodiny boli traumatizované vojnovými udalosťami, lebo rodinné putá boli pretrhané, neprežili rodiny ako také, buď stratili deti rodičov alebo opačne. Komunita bola konfrontovaná vážnymi sociálnymi problémami, bolo treba obnoviť jej náboženskú a sociálnu integritu.

Do toho prišiel komunistický prevrat v 1948, čo vyvolalo ďalšiu vlnu emigrácie a takýmto veciam čelila komunita v povojnových rokoch. Potom sa postupne život v komunite inštitucionálne stabilizoval. Fungovala synagóga na Heydukovej ulici, ktorá bola obnovená už v 1945 krátko po vojne a obnovená bola čiastočne aj synagóga na Rybnom námestí. V 60-tych rokoch pretrvával tento trend, ktorý bol ešte viac komplikovaný vplyvom komunistického režimu a pretrvávajúcej totality, ale ešte stále žili ľudia, ktorí si pamätali život komunity spred druhej svetovej vojny, čiže tomu zodpovedal aj jej kultúrny, náboženský aj spoločenský charakter.

Len nedávno 12. apríla 1969 sme si pripomenuli smutné výročie zbúrania podhradia a jednej z dominánt Bratislavy - neologickej synagógy. Kedy vznikla a prečo vyrástla?

Stavba synagógy na Rybnom námestí bola dokončená v roku 1894. Stála len relatívne krátku dobu, ale napriek tomu tvorila jednu z dominánt vtedajšieho mesta. Tým, že stála tesne vedľa korunovačnej katedrály, tak sa stala vo svete unikátnym symbolom koexistencie dvoch náboženstiev.

Pri výstavbe synagógy boli najskôr protesty katolíckej cirkvi, ale tie sa podarilo preklenúť, došlo k dohode a synagóga sa postavila. Avšak to, že synagóga stála tak blízko Dómu svätého Martina je znakom toho, ako dve náboženstvá  a národnosti v našom meste napriek všetkým rozdielom vedeli spolunažívať a fungovať. Preto  zničením synagógy zanikla nielen dominanta, ale aj symbol spolunažívania náboženstiev, čo je veľká škoda, pretože to bolo unikátne.

Krátko pred jej zbúraním bola v rámci deštrukcie historického jadra mesta zničená aj ortodoxná synagóga neďaleko na Zámockej ulici, boli tam snahy zachrániť ju?

Čo sa týka synagógy na Zámockej ulici, tá bola zbúraná v rámci asanovania celej Zámockej ulice. Bola poškodená už počas druhej svetovej vojny, ale ak by tam bol záujem o záchranu a zachovanie týchto kultúrno-historických pamiatok na Zámockej ulici, teda nielen synagógy, ale aj budovy ješivy alebo iných významných, zväčša barokových stavieb, ktoré na ulici stáli, tak by sa to dalo zachrániť, ale komunistický režim o tom nemal záujem. 

Zdroj: nc

​Posledná zachovaná synagóga sa nachádza na Heydukovej ulici, dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. V roku 2012 sa v budove otvorila expozícia Židovského komunitného múzea.

Oficiálne bola neologická synagóga zbúraná na pokyn komunistickej strany pre stavbu mosta SNP, konkrétne nájazdu na most, ktorý mal pre stavbu synagógy prekážať. Bolo nutné ju zbúrať, neboli tam snahy dohodnúť sa, aby sa postavil aj most a synagóga zostala zachovaná?

Žiadna z budov historického mesta sa nemusela zbúrať, keby sa k tomu pristupovalo tak, ako v iných kultúrnych krajinách, kde si cenia zachovanie takýchto pamiatok. Bolo to totalitárne a barbarské rozhodnutie, ktoré spôsobilo, že nielen synagóga, ale aj veľká časť historického centra Bratislavy bola asanovaná. Most mohol stáť kdekoľvek inde, historické jadro zachované a dnes by centrum Bratislavy vyzeralo úplne inak.

Neprebiehali tam diskusie alebo nejaké petície či kompromisné riešenia za zachovanie synagógy?

Proti búraniu neologickej synagógy protestoval zväz výtvarných umelcov, samozrejme, ľahostajné to nebolo ani židovskej obci, pretože tá tam plánovala zriadenie pracoviska židovského múzea, čo bolo najskôr prisľúbené. Proti zbúraniu protestovala aj verejnosť rôznymi petíciami. Bolo to však obdobie po roku 1968, kedy sa rozbiehala normalizácia a nebol tam priestor ani záujem na nejaké kompromisy.

Je niečo, čo sa z nej podarilo zachovať?

Bohužiaľ, bola zbúraná celá, podarilo sa zachovať len niekoľko fragmentov. Jedno vitrážové okno, časť liatinového zábradlia, zo schodiska na ženskú galériu. Zachovala sa pamätná tabuľa s menami židovských vojakov, členov neologickej obce, ktorí padli na bojiskách prvej svetovej vojny. Táto bola umiestnená vo vstupnej hale. Zachoval sa aj nápis, ktorý tam umiestnil rabín Armin Frieder v roku 1946. Preklad nápisu z hebrejčiny je „Chrám zasvätený tisíckam slovenských martýrov“ – čiže tým, ktorí neprežili holokaust, synagóga bola teda samo o seba aj  pamätníkom tej tragédie.

Kde nájdeme teraz tento nápis?

Našiel som ho náhodne, v depozitári synagógy na Heydukovej, kde je odložený. Jeho fotka je súčasťou stálej výstavy na Rybnom námestí.

Kedy bola v synagóge posledná bohoslužba?

Po druhej svetovej vojne boli v synagóge čiastočne obnovené bohoslužby, ale trvali maximálne do začiatku 50-tych rokov. Bola dokonca upravená vnútorná dispozícia synagógy tak, aby vyhovovala aj konzervatívnejšim členom komunity. Synagóga však krátko nato prestala slúžiť pôvodnému účelu. Pred jej zbúraním slúžila televízii ako ateliér.

Aký bol rozdiel židovských prvkov neologickej obce a ortodoxnej obce?

Neologická synagóga bola reformná a bola už na prvý pohľad odlíšiteľná od ortodoxnej už z exteriéru. Mala vežičky s kopulami, tie v prípade ortodoxných synagóg neprichádzali do úvahy. Bola to synagóga postavená v orientálnom, resp. maurskom štýle, typickom pre dobu. Rozdiely boli aj v interiéri. Takzvaný almemor, teda miesto, z ktorého sa predčítavala Tóra -5 kníh Mojžišových, nebola v centrálnej časti, ako je to v ortodoxnej synagóge, ale v jej prednej časti, kde je aj samotný svätostánok. Najhlavnejší rozdiel bol to, že súčasťou  neologickej synagógy bol aj orgán, čo je pre synagógu netypické. Tento bol až do 20-tych rokov, ale na nátlak konzervatívnych členov neologickej obce bol ešte pred vojnou odstránený.

Medzi členmi komunity neologickej reformnej obce a ortodoxnej obce prebiehali aj nejaké vnútorné boje alebo konflikty? Mám si to predstaviť, že fungovali približne ako kresťanskí katolíci a reformovaná cirkev evanjelici?

Tieto dve komunity si vzájomne konkurovali, vznikli pôvodne rozdelením zjednotenej komunity v roku 1873, ako dôsledok tzv.  Budapeštianskeho kongresu. Ľudia z oboch obcí sa pochopiteľne vzájomne poznali, boli aj projekty, kde vzájomne spolupracovali. Tieto  sa týkali prevažne sociálnej alebo charitatívnej oblasti. Príkladom bola výstavba židovskej nemocnice na Šulekovej ulici. Zjednodušene ale platilo, že člen neologickej komunity nešiel do ortodoxnej synagógy a opačne, aj keď boli výnimky.

Virtuálne ste unikátne zrekonštruovali  Rybné námestie a v rámci neho aj neologickú synagógu. Návštevníci sa virtuálne môžu prejsť Rybným námestím a pozrieť si aj interiér synagógy a uvidieť, čo sa stratilo jej asanáciou. Kde vznikol tento nápad?

Bol to môj nápad, okolo roku 2010 bola postavená zmenšená maketa synagógy v rámci projektu Stratené mesto na pôvodnom mieste. Boli tam aj snahy ju opäť vybudovať, nebohý herec pán Hryc spustil túto iniciatívu. Za tým projektom stála snaha, ukázať najmä súčasnej mladej generácii, ktorá si ani nevie predstaviť, že Bratislava vyzerala úplne inak, že toto je ich mesto a takto vyzeralo pár desaťročí dozadu a mohlo tak vyzerať  do dnešného dňa, keby na stoličkách tých, ktorí vtedy o jeho osude rozhodovali, sedeli normálni kultúrni ľudia. Myslím si, že sa to čiastočne podarilo. Virtuálny svet umožní veľmi realistický pohľad na to, ako Rybné námestie, okolité ulice a synagóga vyzerali.

Ako veľmi je to autentické a kde sa to dá pozrieť?

Virtuálne je to možné zatiaľ vidieť na webe stratenemesto.sk, kde vás to priamo prelinkuje na virtuálnu realitu a tiež si to môžete pozrieť aj ako súčasť výstavy na Rybnom námestí vedľa pamätníka holokaustu prostredníctvom QR kódu. V rámci expozície sme plánovali v lete, ak by to pandemická situácia dovoľovala, aj prostredníctvom virtuálnych okuliarov a návštevníci by si to v nich mohli vo vyhradených časoch pozrieť. Aktuálne pripravujeme aj druhú etapu virtuálnej reality, ktorá bude zahŕňať Zámockú ulicu a jej okolie, mala by byť v priebehu tohto roka dokončená. Na Zámockej ulici aktuálne nič nenasvedčuje, že kedysi tam stáli barokové pamiatky, budova slávnej ješivy. Ulica bola kompletne znetvorená v 90. rokoch minulého storočia.

Zdroj: nc

Zdroj: nc

​Výstava na Rybnom námestí vedľa pamätníka holokaustu. Na tomto mieste stála v blízkosti Katedrály svätého Martina zbúraná neologická synagóga. Postavená bola v roku 1893 podľa projektu architekta Dezso Milcha.

V rámci prehliadky zaznieva aj modlitba v synagóge? Je to autentická modlitba, ktorá tam počas fungovania synagógy naozaj prebiehala?

Modlitba Kol nidre, ktorá sa spieva na sviatok Jom Kipur áno, ale v prevedení iného kántora, ktorého záznam spevu sme použili.

Ktoré pamiatky či stavby alebo miesta považujete vy za najzachovanejšie a najvýznamnejšie, ktoré pripomínajú židovskú kultúru a všeobecne históriu života židov v rámci Bratislavy?

Keď pochopiteľne odhliadnem od jedinej zachovanej synagógy na Heydukovej ulici, tak to sú žiaľ iba židovské cintoríny, predovšetkým ten najvýznamnejší je pamätník Chatama Sófera, čo je zvyšok tzv. Staronového cintorína. Veľmi zaujímavý je aj ortodoxný a neologický cintorín, kde sú pochované významné osobnosti, viaceré z nich dokonca európskeho významu. Sú tam ale určite pochované osobnosti, ktoré výrazným spôsobom prispeli k hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju mesta, ale aj Slovenska. Žiaľbohu, väčšina objektov však bola úplne zničená. Významnou pamiatkou je aj budova bývalej židovskej nemocnice Chevra Kadiša na Šulekovej od architekta Fridricha Weinwurma. Nemocnica bola dokončená v roku 1931 a v tom čase patrila medzi najmodernejšie v celom Československu. Je to naozaj architektonicky veľmi zaujímavý objekt, ktorý nespochybniteľne odzrkadľuje prosperitu a význam predvojnovej židovskej komunity v našom meste.

Niekde som čítala, že po Múre nárekov je bratislavský Chatam Sófer jedna z najvýznamnejších svetových pamiatok. Je to tak?

Nie je to pravda. Tých svätých miest, kde chodia pobožní Židia z celého sveta, je na svete niekoľko. Ale určite Chatam Sófer je považovaný za asi najvýznamnejšieho tradičného židovského učenca prvej tretiny 19.storočia a jeho význam je nespochybniteľný. Tomu nasvedčuje aj to, že keď  má v októbri výročie úmrtia, chodia sa sem pokloniť jeho pamiatke tisícky veriacich z celého sveta. Budúci týždeň opäť otvárame a za dodržania epidemických opatrení sa tam malé skupiny môžu prísť znova pozrieť.

V uplynulých dňoch rezonovala téma sčítania obyvateľov, vy ste vo videu vyzvali  židovských obyvateľov Bratislavy, aby sa slobodne prihlásili k židovskej identite a zapojili do sčítania. Koľko Židov sa prihlásilo pri poslednom sčítaní a aké predpokladáte číslo v tomto sčítaní?

Ja si myslím, že to sčítanie nie je nejakým výrazným míľnikom. Neočakávam výrazny rast voči poslednému sčítaniu. Čísla sú ale v konečnom rade druhoradé. Dôležitá je autenticita komunity, teda jej snaha rozvíjať vlastné náboženské a kultúrne tradície, ako aj sociálne aktivity. Komunita bez silnej a autentickej identity je odsudená skôr-neskôr na zánik. Na Slovensku žije podľa odhadov niečo vyše 2000 Židov, väčšina z nich žije v Bratislave.

(nc)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie