ROZHOVOR: Čo prinesie Bratislave a Slovensku Národné kultúrne a kongresové centrum?

2.4.2021

Zdroj: Peter Petrovič

Páčil sa vám článok?

Iniciatíva vybudovať v Bratislave Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) získala od vlády prísľub na štátnu dotáciu až do 60 miliónov eur. Lokalitu pre roky chýbajúce zariadenie vyberá pracovná skupina zriadená občianskym združením NKKC a v hre je aktuálne päť ponúk.

Zároveň sa rozbehla verejná diskusia o potrebnosti a prínose takéhoto centra. Podľa experta na kongresy sa naň dá pozerať aj ako na investíciu do propagácie Slovenska a Bratislavy. Krajina sa nemusí propagovať priamo, prvoplánovo platenou reklamou, ale udalosťami, ktoré sa tu konajú a pritiahnu tisíce ľudí, upozorňuje Peter Petrovič, člen predstavenstva Bratislava Tourist Board a konateľ spoločnosti Guarant International, ktorá sa už 30 rokov špecializuje na organizáciu kongresov v Európe.

Ako môže organizovanie kongresov a ďalších podujatí pomôcť značke destinácie?

Svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose je, myslím si, celoeurópsky pojem. Ak by chcelo toto 11-tisícové mestečko dosiahnuť reklamou taký stupeň poznania, aký má dnes, muselo by vynaložiť oveľa viac prostriedkov, ako sú náklady celého ekonomického fóra, ktoré, samozrejme, neplatí.

Prinášajú takéto podujatia mestu aj finančný efekt?

Áno, samozrejme, s organizovaním podujatí súvisí aj ekonomický efekt. Pomôžem si opäť Davosom. V tomto malomeste sa nachádzajú štyri päťhviezdičkové a až 17 štvorhviezdičkových hotelov. Teda miestni obyvatelia produkujú násobne viac tovarov a služieb ako je miestna potreba a takouto formou ich exportujú do sveta.

Podobne, v dôsledku vyššieho poznania Bratislavy sem prídu aj podujatia, ktoré ani nevyužijú služby NKKC, pôjdu do iných priestorov, ale zapôsobil na nich vyšší stupeň známosti tejto destinácie. Výstavba kongresového centra nie je náklad, ale investícia, ktorá sa prejaví najmä v HDP a výnose na daniach, čiže najviac z nej získa štát.

Prečo je práve teraz vhodný čas plánovať takýto projekt?

Vhodný čas bol pred tridsiatimi rokmi, čo už nestihneme. V súčasnosti je vhodný čas preto, že ak potenciál nepremeníme na realitu, zostane stále len nevyužitou šancou.

Je vhodné hovoriť o kongresoch v období pandemickej krízy?

Po období nepretržitého rastu a do značnej miery fungovania v zabehnutých koľajach rok 2020 pretrhal skoro automatické väzby. Záujemcovia o organizáciu podujatí sa rozhliadajú po Európe čiastočne zmenenou optikou. Trochu prehodnotili priority a sú prístupní iným pohľadom. V tejto chvíli je ľahšie zaujať ich pozornosť, ak vieme čo hľadajú a môžeme im to ponúknuť.

Ako sa budú rozhodovať?

Faktorom, ktorý nadobudol na dôležitosti, je rýchla dostupnosť, spojená s bezpečnosťou a komfortom danej destinácie. Sú to kritériá, ktoré u organizátorov zavážia, ak majú to najpodstatnejšie, priestor v ktorom sa môžu stretnúť za predpokladu skvelého pomeru cena/výkon. Verím ale, že to by plánované NKKC spĺňalo.

Čo sa dnes očakáva od moderného európskeho centra?

Parametrov, nárokov a očakávaní je veľa a uznávam, že je ich náročné skĺbiť. Spoločným menovateľom všetkých je, že by to malo byť miesto stretávania sa. Malo by byť otvorené a pozývať do interiéru všetkých. Nech už sú to návštevníci kultúrneho podujatia, naši aj zahraniční, účastníci akýchkoľvek pracovných stretnutí, od školení, workshopov, firemných zhromaždení, kongresov, ale samozrejme aj Bratislavčania, ktorí sem prídu tráviť voľný čas. Z toho vyplýva, že najdôležitejšia je čo najväčšia flexibilita aká je len mysliteľná a možná.

Zdroj: Peter Petrovič

Do akej miery je dôležitá architektúra?

Nemusí to byť super luxusná budova, ale mala by zároveň dobre reprezentovať mesto a krajinu, veď pre mnohých zahraničných návštevníkov, ktorí sem prídu, to bude najdôkladnejší kontakt s našou materiálnou ale aj nehmotnou kultúrou.

Niektorí developeri však už prezentovali, že stavba by mohla byť príkladom súčasnej architektúry. Aby sme tu zanechali odkaz aj budúcim generáciám.

Existencia takto rozsiahlej budovy sa určite neplánuje na niekoľko rokov. Je to budova mestského, dovolím si tvrdiť, že až celoštátneho významu. Historickú budovu SND postavili koncom 19.storočia a až o sto rokov neskôr vzniklo nové SND. Redutu používame tiež už vyše sto rokov a nie je mi známe, že by sa plánovala výstavba novej filharmónie. To isté sa týka aj Slovenského národného múzea a Slovenskej národnej galérie. Ak sa teda toto centrum navrhne s  veľmi dobrými prevádzkovými vzťahmi, môže fungovať dlhé desaťročia.

Ako je to u susedov, v iných stredoeurópskych metropolách?

Keď sa obzrieme po okolitých mestách, kongresové centrum v Prahe, Austria Centrum vo Viedni či kongresové centrum v Krakove sa stavajú raz za mnohé desiatky rokov s perspektívou rovnako dlhého fungovania. Uvažované centrum radím jeho kultúrno-spoločenským významom k spomenutým budovám, ako sú SND, SNG, Reduta, preto som presvedčený, že kultúrne a kongresové centrum bude mať rovnaký význam a postavenie ako tieto inštitúcie.

Aké lokality sú vhodné pre takúto reprezentatívnu inštitúciu?

Ak uvažujeme o mimobratislavskom návštevníkovi a v predchádzajúcich odpovediach som uviedol, že nepochybne budú tvoriť podstatnú časť publika, mala by táto budova svoju reprezentatívnosť vyjadrovať aj umiestnením. Dokonca viac, ako nejakým prvoplánovým, okázalým a trochu aj zbytočným luxusom. Aj mesto situovaním takýchto budov nadmestského významu dáva najavo, aký im pripisuje význam. Podľa môjho názoru chce mať návštevník zážitok už z príchodu do budovy. Znamená to, že by sa mal k budove pohodlne a bez stresu dostať akýmkoľvek druhom dopravy. Mal by mať pocit, že je „v strede diania“. V mojom chápaní súčasťou tohto komplexného zážitku je aj pohodlný prístup k rozsiahlej ponuke služieb, spoločenskému životu centra mesta a jeho historickým pamiatkam, množstvu gastronomických zážitkov v rámci príjemnej prechádzky.

Zdroj: Peter Petrovič

Hovoríme teda o centre mesta?

Zóny v centre mesta sú veľmi vhodné. Živo sa diskutuje o nábreží Dunaja. Bratislava je v súčasnosti stále ešte mesto na jednom brehu. Pokiaľ nebývate v Petržalke, nemáte príliš dôvodov ísť na tento breh Dunaja. Kontrast si uvedomíte pri návšteve Prahy či Budapešti, kde sú rieky naozaj tepnou mesta. Ak by sa kultúrne a kongresové centrum stalo kľúčovým mestotvorným prvkom pravého brehu Dunaja, posunulo by to Bratislavu na vyššiu úroveň.

Mali by sa štát, mesto a VÚC zapojiť do procesu prípravy centra?

Verím, že vznikne všeobecná diskusia medzi nimi. A určite treba do diskusie prizvať aj inštitúcie a asociácie, ktoré sa v kongresovom odvetví vyznajú. Zatiaľ mi chýba presné zadefinovanie, čo všetko sa od kongresového centra očakáva. Hotelieri, operátori kongresov a odborníci v tejto oblasti takého informácie majú.

Spomínali ste, že najväčší ekonomický prínos by NKKC malo práve pre štát.

Áno, treba zdôrazniť, že najväčšiu výhodu bude mať z kultúrneho a kongresového centra štát prostredníctvom výberu DPH. Podľa Medzinárodnej kongresovej asociácie ICCA sú priemerné výdavky delegátov na deň v priemere 500 eur. Na kongresovom podujatí, ktoré bývajú v priemere trojdňové, teda vo finále štát zarobí na každom delegátovi okolo 300 eur. Samozrejme, časť výdavkov smeruje okrem organizátorov do barov a reštaurácií, taxi službám, galériám a múzeám či na nákup suvenírov. Všetky tieto výdavky sú predmetom dane z príjmu, dane z pridanej hodnoty a ďalších spotrebných či lokálnych daní. Vo finále na kongrese naozaj najviac profituje štát a preto by štát mal zadefinovať, čo všetko od lokality a od centra požaduje. A štát by mal živo diskutovať s mestskými organizáciami, vedením mesta a BKS. V Prahe je napríklad samotné mesto aj akcionárom, takže aj mestu sa to oplatí.

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah
Páčil sa vám článok?