ROZHOVOR: Ako by mal vyzerať nočný život v Bratislave? Porozprávali sme sa s nočným primátorom

Zdroj: Festival Pohoda

Bratislava už má okrem primátora Matúša Valla aj takzvaného "nočného primátora", ktorého funkciou je práve starať sa o bezproblémový nočný život v meste. Túto funkciu zastáva Martin Královič, s ktorým sme sa porozprávali o jeho práci a predstavách, ako by malo mesto, podniky v ňom či polícia fungovať.

Na svoj post prichádzate zo súkromnej sféry, vaša agentúra sa starala o bezpečnosť rôznych podujatí. Čo presne ste robili?

Jednou z vecí, ktorej sa agentúra venuje, je práve eventová a davová bezpečnosť, teda takzvaná crowd safety. Zabezpečovali sme tie najväčšie slovenské zhromaždenia a podujatia. Či už sú to festivaly Pohoda, Biela noc, Uprising, protesty Za slušné Slovensko, oslavy výročia SNP v Banskej Bystrici a rôzne iné zhromaždenia, na ktorých boli desiatky tisíc ľudí. V zahraničí to bola demonštrácia Milion chvilek pro demokracii na Letenskej pláni v Prahe. Tam bolo zruba 270-tisíc ľudí, v Rakúsku zas Viedenský maratón.

A čo zahŕňa táto práca? Je to zrejme oveľa viac ako zabezpečenie nejakej esbéesky...

Drvivá väčšina ľudí si pod zvýšením bezpečnosti na podujatí predstavuje navýšenie počtu esbeeskárov. Prípadne zvýšenie počtu zdravotníkov. No je to oveľa komplexnejšie. V angličtine sú na pomenovanie bezpečnosti slová security a safety, medzi ktorými je rozdiel. Security je hard opatrenie, esbéeska, policajná prítomnosť... A safety je skôr bezpečie. Na bezpečnosť sa pozeráme ako na celok. Pozeráme sa na dav, jeho motivácie. Napríklad na zimnom štadióne môžete mať viacero akcií a hoci ide o ten istý priestor, úplne inak sa vám tam správa dav. Inak sa správa na hokejovom zápase a inak na koncerte. Pred podujatím si musíme zanalyzovať dav, odkiaľ ľudia prichádzajú, ako sa dostanú na miesto. S hokejovým fanúšikom, ktorý prichádza pravidelne a vie, kde sa nachádza sektor, do ktorého má lístok, máte oveľa menšiu starosť s navigáciou, ako keď to porovnáte s človekom, ktorý je prvýkrát v Bratislave a ide na koncert. Musíme sa pozerať na to, čo urobiť s priestorom. Pripravujeme evakuačné plány, komunikujeme so zložkami polície, záchranármi... A toto všetko, čo som robil na podujatiach, je veľmi blízke mojej novej funkcii nočného primátora. Jeden môj známy to obrazne pomenoval, že nočný život je ako 365 dní trvajúci festival v uliciach Bratislavy. Komfort, ktorý sme sa ľuďom snažili dávať na festivaloch a koncertoch , pretavujem do toho, aby ho rovnako pociťovali ľudia zabávajúci sa v uliciach Bratislavy, ale aj rezidenti bývajúci v centre či rušnejších lokalitách.

Prečo ste prijali túto pozíciu? Máte zabehanú firmu a stali ste sa fakticky úradníkom...

Je to tak. Matúš Vallo ma niekoľko týždňov presviedčal a lámal, aby som túto pozíciu zobral. Na druhej strane, tiež som doteraz organizoval množstvo podujatí v centre Bratislavy, tiež som zažil v nočnej Bratislave rôzne incidenty, taktiež mám niekoľko nie dobrých starších skúseností s mestskou políciou. To všetko bola pre mňa motivácia nepoňať to tak slovensky a ponadávať si, ako to nefunguje, ale ak mám príležitosť tie veci zmeniť, tak to aj urobiť. Stále mám aj pozíciu poradcu primátora pre bezpečnosť, takže sa viem aj v tom širšom, nie iba nočnom kontexte venovať pomoci pri zmene mestskej polície, zintenzívnení jej spolupráce so štátnou políciou a podobne.

Čo je náplňou vašej práce, keď máme mestskú i štátnu políciu a aj primátora...

Úlohou nočného primátora je riešiť a koordinovať nočný život v Bratislave. Ja sa na to pozerám prioritne z pohľadu bezpečnosti a komfortu tak návštevníkov podnikov, ako aj rezidentov. Je to zlaďovanie niekoľkých skupín ľudí, ktorí vám vstupujú do nočného života. Sú to Bratislavčania, obyvatelia, ktorí v lokalite bývajú, zahraniční turisti, mladí ľudia, podniky a ich prevádzkovatelia, personál, polícia... Úlohou je ich zladiť, aby spolu fungovali a aby fungoval aj nočný život. Ideálny stav je, že ľudia sa môžu zabávať a zároveň zabezpečíme dostatočný level kľudu v uliciach.

A ako to má vyzerať v praxi? Budete chodiť za obyvateľmi, ktorí sa sťažujú a diskutovať s nimi?

To už je riešenie konkrétneho problému, ale najdôležitejšie je procesné nastavenie. Podniky budú jasne vedieť, aké sú pravidlá. Keď aj ľudia nie sú v podnikoch a zabávajú sa na ulici a robia hluk, vzniká problém. V podnikoch väčšina problémov nevzniká. Pripravujeme aj certifikáty "dobrého podniku". To je koncept, ktorý priniesla moja kolegyňa Iveta Chovancová, ktorá sa téme nočného života venuje dlhšie. Teraz je covidové obdobie, tak sa o nočnom živote veľmi baviť nemôžeme. Akonáhle sa však nočný život obnoví, bude to jedna z prvých vecí, ktoré sa budeme snažiť s kolegami z magistrátu zaviesť. Podniky dostanú neformálnu pomyselnú pečať, že mesto ich považuje za dobrý podnik a spĺňajú niekoľko pravidiel, ako pristupujú k zákazníkom a aký komfort a bezpečnosť im ponúkajú. Ako sú napríklad ochotní spolupracovať s mestom, nechať si preškoliť personál a esbéesku a podobne. Základné pravidlo prístupu k bezpečnosti je, že nemôžeme mať policajta na každom rohu, ale potrebujeme, aby samotné podniky boli integrovanou súčasťou bezpečnosti. Aby aj im záležalo na tom, aby sa u nich nediali nebezpečné veci. Súvisí to s preškolením esbéesky. Dobrá esbéeska je taká, ktorá konflikty neeskaluje, ale naopak, pôsobí antikonfliktne a probémy upokojuje. Kedysi bolo bežné, že policajti zasahovali práve kvôli konfliktom, ktoré vznikali medzi esbéeskou a návštevníkmi.

A získaním pečiatky „dobrý podnik“ získa prevádzka aj nejaké výhody alebo je to iba informácia pre ľudí?

Certifikát dobrého podniku je neformálna záležitosť. Nebude zakotvená ani vo všeobecno záväzných nariadeniach ani nikde, je to skôr o vytvorení kvalitného konkurenčného prostredia. Našou motiváciou je mať čo najviac kvalitných podnikov. Čím viac takých podnikov máte, tým viac to priťahuje menej problémové skupiny. Podniky, ktoré splnia podmienky, chceme propagovať, označiť, bude existovať ich zoznam. Potom si návštevník či turista prichádzajúci do centra môže pozrieť, ktoré podniky spĺňajú predstavu mesta, ako má fungovať dobrý podnik.

Začali ste aj spolupracovať s políciou?

Áno. Moja spolupráca so štátnou a mestskou políciou z obdobia, keď som bol organizátorom rôznych podujatí, sa ako keby preklenula do tohto obdobia. Keď som 15. októbra nastúpil na magistrát, jedno z mojich prvých stretnutí bolo na mestskej polícii. Na mestskej polícii máme od 1. januára nového náčelníka Miroslava Antala. Od prvého dňa, odkedy je v mestskej polícii, sa veľmi aktívne stretávame. Spolupracujeme na viacerých veciach.

Takže je ústretový spolupráci, nevníma to ako zasahovanie do právomocí?

Určite, spolupráca s náčelníkom je od prvého dňa výborná. Má bohaté skúsenosti, pracoval na policajnom prezídiu. Má bohaté skúsenosti aj z úseku verejného poriadku a veľmi sa zhodujeme na tom, kam by sme chceli posunúť mestskú políciu.

Spomínali ste, že máte aj negatívnu skúsenosť s mestskou políciou. Čo teda robia zle a čo by sa malo zmeniť?

Sú problémy vyplývajúce zo systému a problémy vyplývajúce z konkrétnych ľudí. Som presvedčený, že v mestskej polícii je drvivá väčšina slušných a dobrých policajtov. Možno nie všetci dostali šancu naplno ukázať svoje schopnosti a naplno slúžiť občanom. V minulosti tam chýbali školenia, tréningy a podobne. Mestská polícia mala problém aj s operačným riadením. Poviem to na príklade. Voláte na linku 159, opíšete problém a operátor vás vypočuje a prepojí na konkrétnu expozitúru. Takže sa dovoláte na centrálny dispečing, vysvetlíte, o čo ide a potom vás prepoja na jednu z piatich expozitúr, kde to odznova vysvetľujete. Ďalej oveľa ťažšie sa im darilo zachovať zdieľanú informáciu o tom, čo sa im v meste deje. V najbližších mesiacoch by sme chceli spustiť centrálne operačné stredisko mestskej polície, kde posadíme operátorov z jednotlivých expozitúr. Všetky dáta budú zdieľať spolu a odtiaľ riadiť všetky sily a prostriedky, ktoré MsP má. Pre občana sa zásadne zmenia dve veci. Keď sa dovolá na 159, prvý policajt, ktorý zdvihne telefón, by mal vybaviť všetko, čo ten občan potrebuje. A pracujeme aj na tom, aby v prípadoch, kde to je možné, dostal občan aj spätnú väzbu. Ako bola situácia vyriešená a podobne. Samozrejme, nepôjde o vyzrádzanie osobných údajov. Bude sa upravovať aj nový hodnotiaci systém mestskej polície, ľudí, ktorí sa snažia, chceme odmeňovať. A nepôjde len o hodnotenie množstva namontovaných papúč.

Na magistráte ste sám alebo máte tím?

Nie je to tím podo mnou, ale ľudia vedľa mňa. Je to veľa oblastí, týkajú sa dopravy, bezpečnosti, ľudí bez domova, zelene, skôr by som povedal, že v konkrétnych témach som prepojený s rôznymi kolegami. Som skôr súčasťou širšieho tímu na magistráte.

Máte nočný život v Bratislave aj odžitý alebo ho poznáte skôr sprostredkovane?

Študoval som v Bratislave, mám zažitý študentský život na Obchodnej a v centre mesta. Samozrejme, teraz potrebujem aj pracovne tráviť nočný čas aj vonku.

Vaša funkcia sa týka nočného života iba v centre alebo v celom meste?

V celej Bratislave. Samozrejme, najintenzívnejší nočný život je práve v centre.

Certifikáty „dobrý podnik“ budú pre prevádzky v celej Bratislave?

Určite áno.

Ktorá časť Bratislavy je nebezpečná?

Nebezpečné nie sú ulice, ale konkrétni ľudia. Asi nepoviem niečo, čo by Bratislavčania nevedeli. Sú lokality, ktoré sú známe vďaka medializovaným incidentom alebo pretrvávajúcim sociálnym problémom, ktorým médiá venujú vždy najviac pozornosti, to sa týka Stavbárskej alebo Kopčianskej. Ale aj v týchto miestach žijú Bratislavčanky a Bratislavčania bežný život, chodia do práce, ich deti do škôl. Narúšanie verejného poriadku berieme vážne kdekoľvek sa deje, niektoré lokality si však zaslúžia zvýšenú pozornosť a tú im venujeme. Problémom býva aj veľká kumulácia podnikov ako napríklad na Obchodnej, Námestie SNP.

V 90-tych rokoch vyvolávali konflikty v podnikoch najmä ich ochrankári. Deje sa to ešte i dnes?

Tento problém sa našťastie odsunul. Stále je to o konkrétnych ľuďoch. V tom istom podniku v jeden deň má službu niekto, s kým je to v pohode a na druhý deň niekto, kto má práve zlý deň a skombinuje sa to so zákazníkom, ktorý trošku provokuje a podobne. Ale je to výrazne na ústupe a aj certifikátom dobrého podniku sa snažíme dávať spotlight na SBS, aby komunikovala správne. SBS je pre nás veľmi dôležitá. Máme ďalší skvelý nástroj, ktorý zaviedli moji kolegovia, najmä bývalý náčelník mestskej polície Marek Gajdoš a kolegyňa Iveta Chovancová. Vytvorili spoločnú WhatsAppovú skupinu, v ktorej sú esbeeskári, príslušníci zásahovej jednotky mestskej polície na Obchodnej a táto skupina veľmi pomáha tomu, že ľudia z podnikov majú rýchly neformálny kontakt na políciu. Vedia sa informovať, ak sa napríklad niekto problémový presúva z jedného podniku do druhého.

Ako by mal vyzerať ideálny nočný život v Bratislave? Je prípadne nejaké mesto, ktoré je pre vás inšpiráciou?

Študoval som dve školy vo Veľkej Británii, mám zažitý nočný život v Londýne a tiež v Coventry - Tam je druhá univerzita, kde si práve dokončujem štúdium. Mne sa páči štýl, akým mestá k nočnému životu pristupujú práve v Británii. Som človek vychádzajúci z festivalového prostredia, desať rokov som robil festival Pohoda. Pre mňa je dôležité, aby sa ľudia cítili ako na Pohode. Aby ste sa mohli baviť, aby sa vám nič nestalo a zároveň, aby ste svojou zábavou neohrozovali a neobmedzovali ostatných. Ak to aj preženiete s alkoholom, to neznamená, že vás esbéeska hneď rieši, prípadne vyhadzuje. Ale v momente, ak niekoho ohrozujete, treba zasiahnuť. Ale zasiahnuť adekvátne, niekedy stačí upozornenie, niekedy presunúť človeka o 10 metrov ďalej. Do toho vstupuje mnoho iných vecí, aby boli v meste dobré podniky, kam sa oplatí ísť. Je tiež dôležité, ak máte zdravotný problém, aby ste dostali adekvátnu a rýchlu prvú pomoc.

(ms)