ROZHOVOR Záchranár Majerský: Pribúdajú prípady, keď dieťa nezodpovednosťou nakazí covidom oboch rodičov a tí bojujú o život

4.2.2021
0
František Majerský

Zdroj: Facebook/Ministerstvo zdravotníctva

Páčil sa vám článok?

Linka 155 zažíva v týchto dňoch mimoriadny nápor, záchranári sú takmer nepretržite v prevádzke, k diagnózam ako infarkt či dopravné nehody sa pridal aj náročný covid. Ako teraz fungujú záchranári? Ako vyzerajú nemocnice? A v akom stave si už volať záchranku? Rozprávali sme sa s prezidentom Komory zdravotných záchranárov Františkom Majerským.

Ako teraz fungujú záchranári? Cítiť už, že lockdown sa u nás prejavil, či ani nie? Ešte stále sa dejú situácie, že sanitka s pacientom čaká pred nemocnicou? 

Situácia, aká v dôsledku náporu nastala v Nitre, keď niekoľko hodín čakalo pred nemocnicou 10 sanitiek s pacientom súčasne, už, našťastie, nie je. Takže, čo sa týka čakacích dôb, mierne sa to zlepšuje, ale stále sa čaká na urgentných príjmoch, kde je veľa covid pozitívnych pacientov, napríklad v Košiciach v týchto dňoch. Čakacia doba je okolo 20-30 minút a čaká sa na každom urgentnom príjme, ale nie je to také, že by záchranná služba mala problém s odovzdávaním pacientov. To ochorenie má nejaký priebeh, potom tie hospitalizácie v nemocniciach pokračujú. Preto pokles hospitalizovaných je stagnujúci a nebadáme výrazný pokles v tomto smere. Uvidíme, aká situácia bude o týždeň, dva.

Čo sa deje v tej sanitke, ak sa pacient napríklad dusí a vy neviete ešte, ako dlho tam ešte budete..čo vtedy robíte?

Je to naozaj komplikovaná situácia práve preto, lebo vy neviete, ako dlho tam ešte takto čakať budete. Ten pacient má naozaj veľký problém s dýchaním, a jeho jediná cesta je dostať sa čo najskôr do nemocnice, kde mu dajú urýchlene liečbu alebo ho napoja na ventiláciu. Vy sa pozeráte tomu človeku do očí, on sa dusí a vidíte, ako vás prosí, ten pohľad je smutný. Pre toho pacienta je to kritické, keď si skúsi zdravý človek zadržať na niekoľko sekúnd dych a potom sa nadýchnuť, aj zdravý človek lapá po dychu. Na tých pacientoch vidíte ten stav, Covid pozitívny pacient s poškodením pľúc sa nevie nadýchnuť a chytiť dych a vy mu v očiach vidíte, že doslova prosí o život.

A v akom stave si už volať záchranku? Kedy je ta správna chvíľa, aby ľudia záchranárov zbytočne nezaťažovali, ale aby si zároveň pacient neublížil?

Najdôležitejšie je komunikovať svoj zdravotný stav a všetky jeho zmeny so svojím obvodným lekárom. Často sa stáva, že ak sa človek dozvie, že je covid pozitívny, hneď sa vyľaká, že zomrie, ten strach tam je veľký. Pritom 90 percent má ľahký alebo mierne ťažký priebeh, keď pacient má 1-2 dní problém s dýchaním, nejakú hnačku, mierne teploty a potom sa to zlepší. Treba to hneď nahlásiť svojmu lekárovi, ktorý pacientovi povie, aké vitamíny má brať, prípadne mu predpíše lieky. Ak však naozaj niekoľko dní máte vážny problém s dýchaním, vysoké teploty, ktoré neustupujú, neprijímate stravu, vtedy si treba zavolať záchranku. Je tu však aj opačný problém, pacient sa odizoluje do karantény a jeho stav sa vie rapídne zhoršiť zo dňa na deň. Rodina by s pozitívnym príbuzným mala komunikovať, kontrolovať ho, sledovať, či pije, užíva vitamíny. Ak ste s ním v domácnosti, treba si dať respirátor a pomáhať mu. Stáva sa nám, že ak príde záchranka, my ho nájdeme už v naozaj zlom stave, ide hneď na ventiláciu a každý piaty pacient na umelej ventilácie zomiera. Tých, ktorí si volajú RZP zo strachu, je neúmerne oveľa viac, než tých s veľmi zlým stavom.

Zdroj: archív František Majerský

​František Majerský.

Dezinfikuje sa sanitka po každom výjazde?

Po každom výjazde, v ktorom bol ošetrený covid pozitívny pacient sa ambulancia 30 minút dezinfikuje ozónom. V prípade, ak by sanitka išla opäť následne ku covid pozitívnemu, vtedy ju hneď nedezinfikujeme. Inak v každom prípade. Aj to nám niekedy robí problém, pretože aj tých 30 minút nám potom sanitka chýba.

Obliekate sa ku každému výjazdu do covid obleku? Aj šofér?

Ak máme potvrdeného covid pacienta, tak sa oblieka záchranár, vodič zostáva vo vozidle. Ak ho treba zniesť a pomôcť mu, oblečie sa aj vodič. V prípade, ak nemáme hlaseného covid pacienta, ku každému inému výjazdu ideme s respirátorom FFP3, štítom, okuliarmi, pláštenkou a dvoma rukavicami.  Ak sa potvrdí, že je pozitívny, jeden sa prezlečie do obleku. Testujeme ich antigénom, ale samozrejme, môže byť negatívny, aj keď sa potom potvrdí pozitivita v nemocnica PCR testom.

Ako sa s tým dá žiť, že riskujete svoj život, keď prídete domov po službe k svojim rodinám. Pribúda zdravotníkov, ktorí sa nakazia a následne sú hospitalizovaní s ťažkými priebehmi..

Záchranári sú silná komunita, ktorá je zvyknutá na tvrdú prácu a konfrontovať sa so smrťou. Ľudia nám umierajú, sme voči tomu psychicky odolní, ale pandémia nám hlavne ukazuje tú ľudskú hlúposť a je to neuveriteľné, akí ľudia vedia byť zlí a zákerní. S tým sa musíme vyrovnávať, namiesto toho, aby sa ľudia zomkli v tejto dobe a pomáhali si. Nám je tiež ľúto, že ľudia prišli o prácu, podniky sú zatvorené, aj my sme bežní ľudia, ktorí chcú ísť po práci s kamarátmi sa zabaviť, ísť do reštaurácie a žiť bežný život. Keď iba jedna skupina ľudí dodržiava opatrenia a druhá nie, tak to nefunguje a opatrenia sa neuvoľnia.

Zdroj: Facebook/František Majerský

​Záchranár Majerský má za sebou prvú dávku vakcíny na COVID-19, čoskoro dostane druhú. Sám ochorenie Covid-19 už prekonal.

Ako pri tomto všetkom vnímate hejty, urážky a dezinformácie v súvislosti s covidom?

Tým, že aj verejne vystupujem a verejne rozprávam, aký covid v skutočnosti je, aké má vážne následky, že to nie je žiadna chripôčka, ako si niektorí myslia, dostávame aj urážky. Každý dnes už má v okolí príbuzného či známeho pacienta s ťažkým priebehom prípadne úmrtím. Na facebooku, či v komunikácii vo výjazdoch sa nám stáva, že nám ľudia nadávajú, že strašíme verejnosť, že sme zaplatení, že nás platí zahraničie. Doba je momentálne veľmi krutá k zdravotníkom. Ja som mal príbuzného na covid ARE, rozprával som sa aj so sestričkami, ktoré mi povedali, že sa museli odhlásiť zo sociálnych sietí a obmedzili sledovanie správ, lebo naozaj zdravotníkom je v týchto dňoch veľmi smutno a musia sa s tým sami psychicky vyrovnať. Vidíte dennodenne tu realitu, ktorá je smutná, stovky ľudí nám denne zomierajú. A namiesto nejakej vďaky vás tu ľudia urážajú a nadávajú vám. Ja chápem frustráciu spoločnosti, ale zdravotníci si ten vírus nevymysleli a snažia sa s ním bojovať, ako sa najlepšie dá.  Ľudia si za to častokrát môžu aj sami, nedodržiavaním opatrení, nerešpektovaním a zľahčovaním situácie, myslia si, že po nakazení budú mať určite ľahký priebeh, lebo sú mladí a podobne. Ak však niekto takýto nezodpovedný niekoho nakazí a jemu sa pohorší, potom s tým musí žiť. Pribúda nám stále viac prípadov, keď prídeme k výjazdu, kde sú nakazení obaja rodičia. Mama nám povedala, že ich nakazil syn, pretože bol na nejakej akcii a následne otec zomrel v nemocnici a o dva týždne na to aj mama. Niekedy mám pocit, že ľudia si to chcú vyskúšať na vlastnej koži, túto strašnú vec. Popieračov, ktorí mali ľahký priebeh, ďalej len utvrdí, že je to len chripôčka a šíria to ďalej. Pandémiu zvládneme len spoločne, to sa nedá, že záchranári, vy tam zachraňujte a my si budeme žiť ďalej. Každý musí zo seba vydať to maximum a urobiť to, čo môže a to je dodržiavať opatrenia a chrániť seba rodinu aj všetkých naokolo. Je to frustrujúce aj pre nás. Infarkty, cievne mozgové príhody, dopravné nehody máme stále a do toho prišiel covid. My sme niekedy 2-3 hodiny s tým pacientom, niekto povie, že zomierajú starí ľudia, ale tí tu mohli ešte niekoľko rokov žiť. Ale zomierajú aj mladší ľudia, tá hranica sa posúva od približne 50 rokov a je to niekoho mama, starý rodič a títo ľudia si nezaslúžia také správanie, akým sme svedkami na sociálnych sieťach.

Minulý týždeň sa medializovala správa, že pracovníci záchraniek požadujú v súvislosti s covidom, odmeny, adresovali ste aj list premiérovi. Poukázali ste pritom na to, že záchranári si nemôžu vyberať, či pôjdu ošetrovať pozitívneho pacienta. Aké sú presne vaše požiadavky?

Rozdiel medzi našou prácou a prácou zdravotníka na covid ARE je ten, že oni už vedia, že dotyčný je nakazený. My častokrát nevieme, ku komu pôjdeme, berieme každého ako potenciálneho nakazeného, pracujeme samostatne, nemáme vedľa seba lekára. My sme navrhovali nie takú sumu ako oni, chceli sme polovičnú, aby záchranári mali aspoň nejakú sumu za to, čo v ťažkých chvíľach robia.  Táto pandémia nám ukazuje, aká je zdravotná služba dôležitá pre krajinu a roky bola poddimenzovaná a v úzadí. A preto, kedy sa má táto krajina poďakovať týmto ľuďom, keď nie teraz. Keď bude situácia opäť dobrá a ľudia zabudnú, že tu nejakí záchranári sú? Aj záchranári žijú z peňazí a ohodnotenie navyše je určite na mieste. Doteraz nás však do odmien nezahrnuli. Už mesiac sme dvakrát posielali žiadosť na ministerstvo, na premiéra a zatiaľ nám nikto neodpovedal. My žiadame pritom hodinovú taxu nižšiu o 3 eurá a len na najbližšie 2-3 mesiace, kým sa pandémiu nepodarí zvládnuť.

Situácia je podľa vašich slov mimoriadne napätá a väčšina záchranárov pracuje vysoko nad rámec svojich možností. Koľko hodín majú teraz záchranári v priemere služby, a je to iné v závislosti od regiónov? Sú to aj 24-hodinové služby?

V niektorých regiónoch sú tie služby aj 24-hodinové, snažíme sa, aby mali 12-hodinové, ako nám určuje zákonník práce, ale ak je problém kvôli personálu, nedá sa inak. Najhoršia je teraz situácia na juhu a strede Slovenska, kopíruje to mapu najviac postihnutých regiónov. Mrzí ma, že máme zatiaľ tak málo vakcín, pretože tá situácia sa bude dať radikálne zlomiť až dostatočnou zaočkovanosťou. Tým, že je veľa zdravotníkov v karanténe alebo sú chorí, čo sa už mierne, chvalabohu, zlepšuje, pretože väčšina z nás je už zaočkovaná, tak sa postupne vracajú do služby. Zajtra máme pohreb kolegu, ktorý zomrel na Covid, je to prvý záchranár, ktorý podľahol ochoreniu. Ďalší kolega leží na ARE v Košiciach, ďalší kolega, ktorý leží v nemocnici v Galante, bol 25 dní zaintubovaný, má naozaj poškodené pľúca, čo sa nevie, aké následky bude mať na jeho ďalší aj pracovný život. To môže byť ešte terapia aj na niekoľko mesiacov

Aké je to potom náročné mať 24-hodinovú službu v covid oblekoch? Aké je ťažké prežiť a stráviť službu v ochranných oblekoch?

Veľmi zle sa v tom pracuje, človek sa v tom potí, ale už sme sa na to zvykli. Sme v tom dlhé hodiny vo výjazde, potom sa musíme prezliecť, dezinfikovať, niekedy nevieme, kedy sa najeme či kedy ísť na wc.

Dlhodobo je situácia v zdravotníctve zlá, zdravotníci sú nedocenení a zdravotníctvo je roky poddimenzované. Myslíte si, že sa to aj vďaka pandémii a práci zdravotníkov zmení v blízkej dobe k lepšiemu?

Keď bola prvá vlna každý piatok tlieskalo Slovensko hrdinom vonku z balkóna. Vtedy som hovoril kolegom, že pozrite, možno sa niečo zmení v tom zdravotníctve, začne sa investovať do nemocníc, začnú sa robiť tréningové centrá. A on mi vtedy povedal, že počkaj, o pár mesiacov sa na to zabudne, a aj to tak pravdepodobne je. Myslím si, že ak sa skončí núdzový stav, veľa zdravotníkov odíde zo Slovenska. Teraz v tejto dobe je najlepšia doba začať robiť vážnu podporu a reformu zdravotníctva, nemocníc, výstavby, oddelení, podpory zdravotným službám. Naše nemocnice sú v katastrofálnom stave, napríklad Mickiewicova, Kramáre, vyzerajú, že každú chvíľu spadnú a personálne sú poddimenzované. Ja som však stále optimista a dúfam, že kríza naštartuje tie reformy v zdravotníctve a možno sa to všetko naštartuje.

Vy ste nerozmýšľali, že by ste odišli do zahraničia pracovať?

Som patriot, Slovák a budem bojovať s celým systémom tu, nechcem odísť. Sedem rokov som v tejto funkcii, s ministrom Krajčím sme sa zatiaľ doteraz osobne nestretli. Treba sa baviť o tom, čo bude po pandémii.

Čo by ste chceli odkázať ľudom v týchto dňoch?

Chcem im odkázať, aby vydržali, všetko závisí od nich. My záchranári nie sme síce superhrdinovia, ale môžeme urobiť zo 150 % 200 %, ako je tomu aj teraz. Na Slovensku je síce lockdown, ale niekedy ten pocit nemám, keď sa pozriem okolo seba, ľudia sa stretávajú, chodia von, slabé sú aj tie kontroly opatrení. Ja cestujem veľa po Slovensku a zatiaľ ma nikto nezastavil, že by skontroloval, prečo cestujem a podobne. Stačí, keby boli len tie pokuty menšie a častejšie kontroly, bolo by to zrejme efektívnejšie. V zahraničí to bolo inak, v Taliansku na každom roku kontrolovali ľudí, keď išli len do obchodu. Ja nie som určite za zavretie krajiny a ekonomiky, ale ak všetci budeme dodržiavať opatrenia, chodiť len tak kde máme a pravidelne sa testovať, tak to zlomíme. Ale ak polovica sa stretávama na pumpách, robia si akcie na domoch či bytoch, robia si žúrky, tak jasné, že pandémiu zlomiť nevieme.

 (nc)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie