Rytieri v oblakoch: Do bojov prvej svetovej vojny zasiahli aj letci z Prešporka

Zdroj: Archív Juraja Červenku

Riskovali svoje životy viac ako iní vojaci. Vedeli ste o tom, že počas prvej svetovej vojny významne zasiahli do bojov aj letci z Prešporka, ktorí bojovali pod krídlami rakúsko - uhorskej monarchie? Viac nám už prezradil historik Juraj Červenka, ktorý sa tejto téme venuje dlhodobo a aktuálne mu vyšla i kniha o slovenských pilotoch v prvej svetovej vojne.

Ako úlohy plnilo letectvo počas prvej svetovej vojny? Pravdepodobne prešlo veľkým vývojom... Existovalo už bombardovanie, vzdušné súboje? 

Letectvo zaznamenalo počas prvej svetovej vojny obrovský progres, i to rakúsko-uhorské. Kým na začiatku vojny slúžili lietadlá najmä na prieskum, v roku 1918 už prispievali k výsledkom bitiek. Počas rakúsko-uhorskej ofenzívy na Piave v júni 1918 nasadili Taliani formácie veľkých bombardérov Caproni, zároveň talianske i britské lietadlá neustále nalietavali na rakúsko-uhorských vojakov snažiacich sa prekonať rieku Piava. Okrem bômb zhadzovali i propagandistické letáky. Zdokonaľovala sa i protiletecká obrana. Zo západného frontu poznáme hromadné stíhacie súboje, Nemci už dokázali lietať nad Londýn a spôsobovať obrovské škody. A súboje? Iba rakúsko-uhorskí letci dosiahli vo vzdušných bojoch stovky víťazstiev.

Čo si máme predstaviť pod pojmom letectvo v prípade rakúsko-uhorskej monarchie?

Na začiatku vojny v lete 1914 mali armádne vzdušné sily monarchie okolo 40 neveľmi spoľahlivých strojov, i v prípade Rakúsko-Uhorska však letectvo rýchlo napredovalo. Počas prvej svetovej vojny v monarchii vyrobili okolo 5 a pol tisíca lietadiel a vyše 4-tisíc leteckých motorov. I tak však rakúsko-uhorské letectvo patrilo k tým skromnejším. Dokázalo však realizovať mnohé prevratné operácie – už počas prvej vojnovej zimy navádzalo delostreleckú paľbu pomocou rádia, zásobovalo obliehanú pevnosť Przemyśl tzv. leteckým mostom, vo februári 1916 bombardovali jeho letci od frontovej línie pomerne vzdialené Miláno.

Zdroj: Archív Juraja Červenku

​Pomník padlým príslušníkom 13. honvédskeho pešieho pluku na Kolibe, viacerí vojaci tejto jednotky sa stali letcami.

Dnes musí mať pilot špičkový výcvik a vzdelanie. Čo potreboval vtedy?

Samozrejme, platilo to i pred vyše storočím. Letcom sa mohol stať mladý muž iba dobrovoľne, musel spĺňať zdravotné predpoklady a mať aj isté technické vzdelanie. Napr. v prípade pilotov ukončený výučný list, vhodným remeslom bola napríklad profesia zámočníka. Hoci výcvik bol najmä v úvode vojny pomerne dôsledný, neskôr velitelia jednotiek čoraz častejšie spomínali chabo vycvičených nováčikov. Noví piloti často ovládali lepšie teóriu než prax. Leteckými pozorovateľmi, teda tými, čo obsluhovali guľomet, usmerňovali bombardovanie, fotografovali, sa stávali i dôstojníci, ktorí predtým na fronte utrpeli nejaké vážne zranenia a ich ďalšia služba na zemi už nebola možná. V letectve sa však dobre uplatnili napríklad dôstojníci delostreleckých jednotiek, keďže vzdušné sily a artiléria úzko kooperovali.

Koľko letcov, pilotov bolo v čase vojny práve z Bratislavy?

Počas môjho výskumu som doteraz objavil mená vyše 70 letcov z územia Slovenska, viac než 20 z nich z Bratislavy pochádzalo či s Bratislavou malo nejakú spojitosť. Je to naozaj vysoké percento, Bratislava, teda Prešporok, však bolo na začiatku 20. storočia veľmi dôležitým mestom. S rozšíreným priemyslom a silnou vojenskou posádkou. Zaiste to hralo svoju úlohu.

Z akých spoločenských vrstiev pochádzali letci z Bratislavy?

Ich pôvod bol rôzny, od aristokratov po mladíkov zo skromných pomerov. Zjednodušene by sme mohli konštatovať, že pozorovatelia boli najmä dôstojníci a vlastne velitelia dvojmiestneho lietadla, piloti zase nižšie šarže, občas nelichotivo označovaní za „vzdušných šoférov“. Avšak to platilo najmä v úvodných fázach konfliktu. Neskôr s rozšírením výkonnejších jednomiestnych stíhačiek patrili k stíhacím pilotom i dôstojníci, napr. kapitán Josef von Maier, veliteľ legendárnej Cisárskej letky.

Ako sa  k tejto práci dostali? Prečo chcel niekto niečo také nebezpečné vôbec robiť?

Dokonca by sme mohli povedať extrémne nebezpečné. Letectvo malo štatisticky najvyššie straty zo všetkých armádnych zložiek. Hrozieb bolo veľa, napr. nepriateľskí letci, havárie, poruchy motorov, poveternostné podmienky, zlyhanie konštrukcie krehkých strojov. No určite hrali úlohu v prípade vstupu medzi letcov aj prestíž jednotlivca, osobné ambície, vidina dobrodružstva. A pokiaľ sa nebojovalo, služba v letectve bola pomerne príjemná. Kaviarne, ženy, spoločenský život, lepšie jedlo a hygiena. Letci nemuseli živoriť v zákopoch.

Zdroj: Archív Juraja Červenku

​Stíhací pilot Jozef Kiss vo svojom lietadle typu Hansa-Brandenburg D.I.

Kto boli najznámejší prešporskí piloti? Známy je Jozef Kiss. Boli aj  ďalší? Aké boli ich osudy? 

Poručík Jozef Kiss bola skutočná hviezda rakúsko-uhorského letectva, dosiahol 19 potvrdených zostrelov, napokon v máji 1918 padol v súboji so stíhačmi 66. perute RAF. Začiatkom minulého roka sa mi s pomocou ďalších nadšencov podarilo v budove priemyslovky na Fajnorovom nábreží umiestniť pamätnú tabuľu na počesť Jozefa Kissa, úspešný pilot totiž študoval práve tu. No za zmienku stojí i jeho veliteľ z Cisárskej letky, ďalšie stíhacie eso a rodák z Bratislavy kapitán Josef von Maier. Dôstojnícky zástupca Frigyes Hefty sa do histórie zapísal ako prvý rakúsko-uhorský letec, ktorý sa zachránil skokom padákom. Písalo sa leto 1918. Nadporučík Fritz Wowy bol pozorovateľom, tiež vojnu neprežil, zahynul počas leteckého súboja blízko mesta Gorica v júni 1917. Keď neskôr jeho telo pochovávali na cintoríne Kozia brána, smútočného obradu sa zúčastnilo množstvo obyvateľov. Bratislavská tlač označila Wowyho smrť za jednu z najvýznamnejších udalostí mesta za rok 1917.

Vieme dnes určiť, v ktorých prešporských domoch títo piloti žili? 

Podľa matrík sa to v mnohých prípadoch určiť dá. No mnohé z týchto domov už nestoja, Jozef Kiss býval napr. na zaniknutej Kopáčskej ulici, tam, kde dnes stojí rozhlasová pyramída. Hefty žil krátky čas na dnešnej Kuzmányho ulici, Josef von Maier vyrastal na Panenskej ulici, August Horváth v Podhradí.

Zdroj: Archív Juraja Červenku

​Juraj Červenka publikuje na tému letectva doma, ale i vo Veľkej Británii či USA. Najnovšie mu vyšla  kniha Lietali pod vlajkou monarchie.

Vieme niečo viac o ich rodinách či národnosti?

Určovať národnosť je pomerne problematické, pre mňa to boli jednoducho Bratislavčania. Napríklad Jozef Kiss bol zo zmiešanej rodiny, matka Slovenka, otec Maďar. Doma rozprávali po maďarsky, jeho starí rodičia z Pustých Úľan však vedeli iba po slovensky.

Nedávno  vám na túto tému vyšla i kniha Lietali pod vlajkou monarchie. Čo sa z nej môžeme dozvedieť?

V knihe som sa snažil zosumarizovať osudy letcov rakúsko-uhorského armádneho letectva, k. u. k. Luftfahrtruppen, pochádzajúcich zo Slovenska. A všímal som si aj ich protivníkov, ruských, talianskych či britských letcov. Neraz obávaných stíhačov, ako Talian Baracca či Kanaďan Barker. Aby však text mohol vzniknúť, musel som materiál zbierať najmä v zahraničí, predovšetkým vo viedenskom Vojenskom archíve. A v prípade nepriateľskej strany v archívoch v Ríme.

Historik Juraj Červenka sa narodil v roku 1982 v Bratislave, absolvoval históriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Zameriava sa na rakúsko-uhorské letectvo počas prvej svetovej vojny. Po publikácii  Letci z Prešporka vo Veľkej vojne 1914 - 1918 a Habsburští orli mu aktuálne vyšla kniha Lietali pod vlajkou monarchie.

(ms)