ROZHOVOR Matúš Vallo po dvojročnom úradovaní hodnotí svoju prácu a prezrádza: Bratislava už má nočného primátora

Zdroj: Marek Velček

Primátor Bratislavy Matúš Vallo sa aj po dvoch rokoch vo funkcii cíti ako krízový manažér. Čo sa mu podarilo a čo, naopak, nie? Vo veľkom rozhovore sme sa porozprávali o doprave, cyklochodníkoch, električkách, komároch a aj o tom, čo urobila pandémia s mestom. Viete o tom, že Bratislava už má aj nočného primátora?

Máte za sebou dva roky vo funkcii. S akým pocitom? Je to skôr pocit úspechu či naopak?

Určite neľutujem, že som sa na to dal. Vedel som, čo ma bude čakať, možno som bol prekvapený, v akom zlom stave sme mesto prebrali, ale po dvoch rokoch chcem povedať, že vidím svetlo na konci tunela, vidím, že dokážeme meniť procesy na magistráte. Poviem to jazykom súkromného sektora, my dokážeme ten náš kolos meniť na firmu, ktorá bude vedieť robiť dobrú prácu pre svojich klientov. Mám radosť z vecí, ktoré sa nám podarili, napríklad rekonštrukcia kúpeľov Grossling, chystali sme to hneď ako vznikol Metropolitný inštitút Bratislavy, teda rok a pol sme na tom dreli. Mám radosť aj z veľa iných vecí. Už sme napríklad odhŕňali chodníky, a nie je maličkosť, že tento rok sa do odhŕňania chodníkov v rámci zimnej údržby prvýkrát zapojí aj náš komunálny podnik. Ten dnes tvorí 51 ľudí a riadna technika, ktorá je konkurencieschopná. Viacero vecí nám robí radosť ale nemám veľkú vôľu dnes bilancovať, mám pocit, že na bilancovanie mám čas. Svoj volebný program mám stále v kancelárii a strážim si, aby sa mi ho podarilo postupne za štyri roky naplniť. Je dôležité, aby som dodržal to, čo som ľuďom vo volebnej kampani sľúbil.

Pred rokom, po roku vášho úradovania v primátorskej funkcii ste povedali, že sa cítite ešte ako krízový manažér. Stále je to tak?

Áno, prišla pandémia a každý človek, ktorý niečo vedie, sa dostal nečakane do úlohy krízového manažéra, na to nebol nikto pripravený. Ešte stále sú tu veci a procesy, ktoré na nás vyskakujú a musíme veľmi rýchlo reagovať, ale určite máme mesto výrazne viac v rukách ako pred dvoma rokmi.

Pokiaľ ide o koronakrízu, aká je komunikácia vlády a vedenia mesta? Pomáha vám?

Bojujeme o to, aby štát tak, ako súkromným firmám prepláca ich straty, preplatil aj nášmu dopravnému podniku 13-miliónovú stratu, ktorú mal len za prvú vlnu koronakrízy. Bojujeme, naháňame, prosíme a už nevieme, ako inak to máme robiť, aby nám štát tie peniaze poskytol. Ako sme zistili, má na to má mechanizmus, aj peniaze, a pritom stále znevýhodňuje svoje vlastné samosprávne mestské podniky oproti súkromným firmám. Nerozumiem tomu.

Prečo je to tak, že za všetkých primátorov bola Bratislava odsúvaná na vedľajšiu koľaj, ako keby sa ministri hanbili priznať, že by mali podporiť hlavné mesto?

Neviem, či to je prípad tejto vlády. Ja stále dúfam, že majú toho veľmi veľa a že je to aj kvôli covidu a že tá pomoc ešte príde. Bojím sa ale, aby to nebola pravda. Politik z vysokej politiky, ktorý sa v minulosti prihlásil k Bratislave, mal pocit, že stráca body všade inde. To je podľa mňa nezmyslený názor, pretože Bratislava je naše hlavné mesto a tým iba utrpela. Dnes má oveľa menej peňazí na obyvateľa ako napríklad Brno, a to nehovorím o Prahe či Budapešti. Potom sa nemôžeme čudovať, že keď mesto nemá peniaze, nedodá požadovaný výkon. Bojujem už s druhou vládou, prosím ich a presviedčam, že nie je hanba dať peniaze pre hlavné mesto.

A koľko peňazí chcete od štátu? Sú tam koronové výpadky 13 miliónov pre dopravný podnik, pre podniky či straty z turizmu je to približne koľko?

My sme stratili za tento rok 25 miliónov, tam patrí turizmus, daň z turizmu, zavretie verejného priestranstva, hazard a najväčšia položka bola daň z príjmov fyzických osôb.

A to všetko chcete od štátu? Máte nejaký odhad, aké máte šance?

Situácia je nejasná tým, že štát nekomunikuje úplne jednodznačne. Najdôležitejšia časť je ale pre nás sanácia výpadkov z dopravného podniku.

Čo urobila pandémia s mestom a je to nenávratné, nedá sa vrátiť späť? Máme na mysli príklady z bežného fungovania mesta.

Niektoré reštaurácie už pravdepodobne neotvoria, skončili aj naozaj dobré reštaurácie, bojím sa toho, keď pribúdajú tmavé výklady. Bojím sa tiež, ako bude po pandémii vyzerať centrum nášho mesta. Mne sa to síce nepáči, ale je závislé od gastra. Potom pôjdete v januári v pondelok večer po centre mesta a bude prázdne. Pevne verím, že to však prežije a mesto nebude vyľudnené.

Teda Bratislava by chcela zvyšovať svoju atraktivitu aj inak ako cez gastro prevádzky... Koho je to úloha, BTB napríklad?

Určite áno. V dobrom centre mesta normálne žijú obyvatelia, dobré centrum jej také, kde sú potraviny a nie je obrovský nátlak na ľudí, čo sa týka verejného poriadku a hluku. V momente, keď gastro týchto ľudí vytláča z pešej zóny, tá sa logicky vyľudňuje. Potom máme veľmi silné 3-4 mesiace v lete, keď mesto žije, a zimné mesiace od januára do marca-apríla, keď je v Starom Meste veľmi málo ľudí, mení sa na mesto duchov a vo večerných hodinách tam takmer nikto nie je. Ja som to mesto duchov zažil počas prvej vlny koronakrízy, keď začal lockdown, keď som s mojím najbližším tímom chodil do práce každý deň a odchádzal som vo večerných hodinách. Vidieť Bratislavu takto prázdnu je niečo, čo ma desí doteraz. Do mesta patria ľudia a mesto bez ľudí je úplne smutné.

Vaším dlhodobým cieľom je dostať ľudí do MHD a zmenšiť tým zápchy. No pre koronakrízu využíva MHD menej ľudí. Je šanca, že sa to do konca volebného obdobia podarí?

Na začiatok musím povedať nejaké dáta, lebo ja sa rozhodujem vždy na základe dát. V roku 2004 bolo v Bratislave zaregistrovaných okolo 165-tisíc áut, v roku 2019 to bolo už 311-tisíc áut. To znamená, že máme viac áut v meste a ľudia čakajú dlhšie v zápchach. To je nárast, ktorý nie je zohľadnený vo veľkosti našich ulíc, tie nevedia narásť. Zázrakom tie ulice nezväčším, nikto ich nezväčší. Jediné, čo môžeme urobiť, je dať ľudom alternatívu a urobiť niečo, čo sčasti funguje aj v iných mestách. Teda aby išli inak. Možno na bicykli alebo v MHD. Určite tak nepôjde celá Bratislava, ale máme odmerané, čo treba zmeniť, aby ľudia do MHD presadli. Musí byť čistejšia, rýchlejšia a bezpečnejšia. Dnes ide z Rače a z Dúbravky v špičke električka každé dve minúty. Takisto pracujeme na tom, aby bolo viac križovatiek, kde majú električky preferenciu, máme nové čistiace linky na MHD a do roku 2022 bude v celej MHD, ktorá nie je na vyradenie, nainštalovaná klimatizácia. Do konca 2022 budú nainštalované kamery. Postupne zvyšujeme štandard cestovania MHD, príkladom je dokončenie Dúbravsko-karloveskej radiály. Chystáme ďalšie projekty pre MHD a urobíme pre ne všetko aj napriek tomu, že nám chýbajú peniaze. Chceme, aby MHD bola jednou z kľúčových tém tohto volebného obdobia.

Zdroj: Marek Velček

​Primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Karloveská radiála už je po rekonštrukcii. Prečo však tak dlho trvali práce na Botanickej, teda vedľa radiály? Naozaj sa to nedá rýchlejšie? Sú to neplánované predĺženia? 

Tá odpoveď je veľmi jednoduchá. Pri rekonštrukcii dostal veľmi zabrať povrch vozovky. Povedali sme si, že keď si Karlovešťania vytrpeli toľko tou rekonštrukciou, musíme im nejakým spôsobom dať aj kvalitne urobené vozovky pre autá. Budú jazdiť po dobrých povrchoch a robotníka tam už neuvidia nasledujúcich 4-5 rokov. Za 4,5 milióna sme urobili kompletnú výmenu asfaltových povrchov od Botanickej až po Dúbravku .

Ešte väčšou témou ako Karloveská radiála je vystavba novej električkovej trate popri novostavbe SND. Narazili ste na silný odpor ministerstva kultúry a teraz vás zacitujem: „Zažil som asi najhoršiu debatu za 2 roky s nejakou odbornou verejnosťou, boli tam ľudia z divadla, niektorí architekti, ministri. V jednom momente som nadobudol pocit, že tam nejde o tú električku, ale o nejakú politiku, biznis, ktorému nerozumiem alebo nechcem rozumieť. To, že ministerstvo dnes hovorí, kadiaľ má ísť električka v Bratislave, je absurdné.“ Ako to vyzerá s trasou v novom centre pri SND? Aká veľká je tá nezhoda s vedením rezortu kultúry a aký je váš odhad, ako to dopadne?

Naši odborníci aj odborníci z vonkajšieho prostredia prišli s najlepšou trasou električky, začali sme to riešiť. Postavila sa proti tomu časť odbornej verejnosti, niekedy až vulgárnym spôsobom, a ministerka sa vyjadrila, že radšej žiadna električka, ako nami navrhovaná trasa. Tá trať tam ale stáť musí kvôli množstvu ľudí, ktoré sa tam bude pohybovať o pár rokov po dostavaní už schválených projektov a nových budov. Preto sme pristúpili ku kompromisu a dnes robíme zmeny a doplnky v rámci toho kompromisu. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby sa v Bratislave normálne žilo a aby aj v novom centre bola fungujúca doprava, nie je to úloha ministerky ani iných ľudí z divadla, ani architektov, ktorí divadlo projektovali. Oni môžu hovoriť a protestovať, ja mám ale na sebe bremeno zrealizovať to. Do zóny Eurovea 1 a 2 bude chodiť denne 200-tisíc ľudí, v momente, ak tam nedostaneme ďalšiu kvalitnú MHD a ľudia budú chodiť autami, budeme mať problém od Mlynských nív až po Dunaj, a problém bude mať celá zóna po Konskú železnicu, zóna po Miletičku a ďalej. Tie zápchy budú enormné a ja si nemôžem dovoliť nehľadať kompromis. Kompromisom bolo, že električka môže ísť aj poza divadlo, aby sme teda nepreťali ten verejný priestor. Obe trasy sú aktuálne v zmenách a doplnkoch územného plánu a vedieme ďalší dialóg. Mali sme prvé stretnutie medzinárodnej skupiny expertov na hluk a vibrácie, kde si divadlo a ministerstvo nominovali svojich zástupcov a ja stále trvám na tom, čo som povedal už pred mesiacmi: Kým táto skupina úplne jasne nepovie, že električka nemôže ohroziť svojím hlukom divadlo, tak do toho určite nepôjdeme. Verím, že nájdeme cestu, ja sa budem stále snažiť o kompromis, ale potrebujeme tam silnú linku MHD. Ďalším dôležitým aspektom novej trate je to, že obyvatelia nielenže pôjdu rýchlejšie do Ružinova, ale z nej získame možnosť napojiť sa plynule aj na budúcu električkovú trať do Vrakune a Podunajských Biskupíc.

Častou výčitkou na vašu adresu je, že vychádzate v ústrety cyklistom, MHD, ale pre vodičov osobných áut veľké pochopenie nemáte. Príkladom sú vznikajúce bus pruhy a podobne. Nesnažíte sa ľuďom jazdu autom znechutiť?

Doteraz sme urobili za dva roky desať samostatných koridorov, cyklochodníkov alebo spojených buspruhov a cyklochodníkov v našich uliciach. Posledná bola Starohájska v dĺžke 1,7 kilometra. To bol síce projekt, ktorý začalo ešte predchádzajúce vedenie, ale bol to zároveň projekt, ktorý sme dosť menili a posunuli na iný - vyšší level. Ja rozumiem autám v meste, aj ja používam niekedy auto. Je dôležité, aby mali motoristi kvalitné povrchy, aby sa im dobre jazdilo či aby mali kvalitne osvetlené priechody pre chodcov, ale keď nechceme stráviť život v zápchach, musíme dať šancu aj iným typom dopravy a presúvania sa po meste.

Napriek tomu pravdepodobne nesplníte cieľ vybudovať 25 km cyklotrás. Prečo?

Môj predvolebný sľub bol 24 km segregovaných cyklotrás. Keď som nastúpil do úradu, tak sme mali 0 projektov a nebol tu založený žiaden referát pre cyklodopravu. Dnes to všetko máme, takže určite sa to zlepší, na projektoch postupne robíme, ale je to téma, v ktorej sme naozaj pozadu a cykloverejnosť je známa tým, že je netrpezlivá.

Založili ste metropolitný inštitút, z ktorého vzišlo viacero architektonických súťaží, mali sme tu Starú tržnicu, Komenského námestie, nedávno ste predstavili výsledky arch. súťaže na kúpele Grössling. Kedy verejnosti predstavíte výsledky súťaže na Živé námestie, teda spojenie Kamenného námestia a Námestia SNP?

Som súčasťou poroty na Živé námestie. Sme vo finálnej fáze hodnotenia, no keďže je to zároveň súčasťou verejného obstarávania, sú tam aj nejaké limity. Pevne verím, že verejnosti v prvej polovici januára predstavíme víťaza.

Komunikujete s pánom Trabellsiem, ktorý je majiteľom budovy Priora?

On bol jeden zo stakeholderov a keď sa predstavovali štyria finalisti na Živé námestie, tak sa predstavovali okrem poroty aj všetkým stakeholderom. A práve George Trabellsie bol jeden z nich, bol toho súčasťou a má dosť informácií, ako táto súťaž prebieha. Okrem neho boli súčasťou veľkej skupiny, s ktorými sa diskutovala táto súťaž, aj obyvatelia Klobučníckej, Manderláku a majitelia priľahlých nehnuteľností.

Ďalším výrazným priestorom je parkovisko na Tyršovom nábreží. Čo s ním bude?

Parkovisko na Tyršovom nábreží nikdy nemalo vzniknúť. Nie je možné, aby na mieste s najkrajším výhľadom na mesto bolo parkovisko. To je neprípustné. My ho ideme vymeniť za niečo, čo bude mať zmysel. Prvú časť parkujúcich áut už sme nahradili za Tyršák. Tyršák je úspešný projekt a som rád, že sa nám podarilo v spolupráci so súkromnou agentúrou oživiť ten najhorší kút tohto nábrežia, ktorý sa nachádza pri moste a pod mostom. Autá budú musieť byť minulosťou aj pri ďalšej časti nábrežia a to pri pamätníku Daniela Tupého. Je neprimerané, aby v blízkosti takého pietneho miesta boli natlačené autá. Ideme tento pamätník na jar rekonštruovať, budeme rekonštruovať aj okolie, bude tam zeleň a parková úprava. Ostane len taký malý stred, z ktorého autá postupne odstránime. Parkovisko pri bufete zostane, ale bude regulované. Ľudia, ktorí prichádzajú dnes do Bratislavy za prácou, už parkovať na Tyršovom nábreží nebudú.

A nie je to škoda? Je to také prirodzené záchytné parkovisko, ktoré vzniklo samovoľne. Veľké záchytné parkoviská v Rači, v Ivanke pri Dunaji sa nejak neujali, ľudia ich vo veľkom nevyužívajú.

Záchytné parkovisko je zo slova zachytiť. Toto parkovisko púšťa 550 áut, ktoré parkovali v celej tej zóne, priamo do mesta. Chystáme však k tomu novinku, alternatívu - projekt s názvom park and ride pre ľudí, ktorí boli v tejto časti zvyknutí parkovať. Budú tu parkovať aj naďalej, ale nebude to priamo na Tyršovom nábreží.

Čo bude s avizovanou funkciou nočného primátora? Kedy vznikne?

Nočného primátora už máme, nočný primátor zatiaľ skúšobne funguje. Teraz je nočný život v Bratislave kvôli koronakríze veľmi obmedzený, a preto ho obyvateľom oficiálne predstavíme až v januári.

Bude mať nočný primátor vlastný tím?

Jeho úlohou je pripravovať všetky opatrenia, nariadenia a procesy na to, aby sa zástupcovia našich zložiek, mestskej polície mali na koho obrátiť a on mohol až takým ombudsmanským spôsobom brániť napríklad obyvateľov dotknutej ulice. Je jasné, že má poznať nočný život, ale gro jeho práce je cez deň, on nebude ten, ktorý bude riešiť konflikty v noci, jeho úlohou bude ním zavedenými procesmi takýmto konfliktom predchádzať.

Čo zásadné sa vám nepodarilo?

Portfólio problémov je obrovské. Nemáme pocit, že sa nám všetko darí, určite nie sme neomylní. Máme veci, ktoré by sme chceli, aby išli rýchlejšie, napríklad tie cyklotrasy. Vieme, že bola epidémia komárov, podobný problém mali aj v Rakúsku, ale majú dlhoročnú skúsenosť, ktorá pre nás môže byť cenná. Sme s nimi už v kontakte, mali sme sa možno ešte intenzívnejšie venovať aj iným oblastiam, ako je oblasť Dunaja. Na to sa v budúcnosti určite lepšie zameriame.

Keď sme pri komároch, prijali ste už rozhodnutia, aby to na jar fungovalo inak ako uplynulý rok?

Prijali sme ich už v lete, jedno z nich je, že budeme spolupracovať s rakúskymi partnermi, pôjdeme tým istým spôsobom ako oni. Rakúšania majú zákonné výhody oproti platnej legislatíve na Slovensku, že môžu BTI vyhadzovať z lietadiel vo forme kociek ľadu, ktoré dopadnú do nových jazierok, kde sa rozpustia a tým aktivujú svoju účinnosť a môžu tiež BTI rozdávať aj záhradkárom. Toto my na Slovensku zatiaľ nemôžeme. Určite sa však nevrátime k chemickému postreku, ktorý bol používaný pred troma rokmi. Jednak máme vedomosť, že veľká časť obyvateľov nechce, aby sa chemicky striekalo. V Rakúsku je táto látka úplne zakázaná.

Minister dopravy už vyslovil obavy, že nie je možné, z hľadiska poskytnutých eurofondov, stihnúť výstavbu električkovej trate v Petržalke. Môžete sa zaručiť, že sa to stíha?

Verejnú súťaž na vybudovanie Nosného systému MHD električkovej trate do Petržalky sme vyhlásili koncom októbra. Ukončenie verejného obstarávania je naplánované do septembra 2021. Projekt je nastavený tak, že v danom úseku by mala električka premávať najneskôr v decembri 2023.

Jedným zo sľubov bolo fungovanie z mobilnej kancelárie. Deje sa to?

Nie, počas koronakrízy sa to ani celkom nedá. Mal som ale desiatky stretnutí s občanmi, asi už vo všetkých mestských častiach. Niekde chodíme cielene diskutovať s občanmi nejaký problém, ktorý sa ich týka, v Ružinove sme takto riešili náhradné parkovanie počas rekonštrukcie Mlynských nív, v Karlovej Vsi a Dúbravke zase rekonštrukciu električkovej radiály. Ale diskutovali sme s občanmi aj nové trasovanie električky pred divadlom, parkovaciu politiku či petržalskú os. V čase korony som mal online diskusie a streamy s občanmi.

Čo môžu, akú výraznú zmenu, očakávať Bratislavčania v budúcom roku?

Pustíme sa do projektov skrášlenia verejného priestoru, ktorý sme museli kvôli korone odložiť. Vo veľkom tiež začneme sadiť stromy v rámci projektu 10 000 stromov. A osobne sa teším na dokončenie rekonštrukcie rondelu pod Prístavným mostom a spojazdnenie rýchlostnej cesty R7, čo výrazne pomôže plynulejšej doprave v tejto časti Bratislavy. A začneme postupne realizovať parkovaciu politiku, vrátane záchytných parkovísk v okrajových častiach nášho mesta.

(nc,ms)