Čo spraví pandémia so vzdelaním našich detí? Názor profesora Mirona Zelinu prekvapuje

Zdroj: FB Miron Zelina

Vyrastá nám stratená generácia? Celé týždne sú školy pre starších žiakov zatvorené a na online vyučovanie musia pristúpiť aj menšie deti, ak sa v triede objaví koronavírus. Ako môže takéto provizórium ovplyvniť úroveň vzdelávania? Skúsený pedagóg a psychológ, profesor Miron Zelina vidí okrem negatív aj niečo pozitívne.

Starší žiaci sú od polovice októbra odkázaní na dištančné vzdelávanie, až teraz minister školstva načrtol, že aspoň sociálne znevýhodnení by sa mohli budúci týždeň vrátiť do tried. Isté to však nie je. V čom vidíte najväčšiu hrozbu?

Je  evidentné, že  pandémia negatívne zapôsobí na osvojenie  si množstva učiva, ktoré je predpísané štátnym vzdelávacím programom. V tomto zmysle na ňu doplatia všetci žiaci, samozrejme, najviac tí znevýhodnení. No otázkou je, či to bude len negatívny dopad. Už teraz učitelia musia  vyberať  podstatné učivo v jednotlivých predmetoch a ročníkoch, a tak sa dá povedať, že pandémia spustila neorganizovanú reformu  školstva, najmä v oblasti redukcie menej podstatného učiva,  a tiež spustila revolúciu v metódach vyučovania.

Čiže učitelia dokážu udržať kvalitu vzdelávania aj v online priestore?

Učitelia  sa môžu  učením  na  diaľku  skutočne  zamerať len na  obsah, ktorý je predpokladom zvládania učiva vo vyšších ročníkoch. A pokiaľ to učivo aj dobre precvičia, negatívne dôsledky by nemuseli byť  také veľké. Otázkou je, či sa jednotlivé obsahy, predmety učia odborne (problém  zastupovania, suplovania) a či niektorí učitelia „nevyhoreli“  a nestratili nádej, že sa niečo užitočné  dá urobiť  aj v tejto situácii.

Čo rodičia, ktorí sa chtiac-nechtiac tiež stali učiteľmi?

Rodičia teraz možno lepšie pochopia, čo je to za prácu učiť nenaučiteľné a navyše za nie vhodných podmienok. No je to aj naopak, učitelia  sa  stávajú  rodičmi - musia  si, či chcú alebo nie, oveľa viac všímať, ako žiaci prežívajú učenie na diaľku, ako sa pritom cítia, ako sú motivovaní...

Minister Gröhling dúfa, že v roku 2022 budú online maturity

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) dúfa, že v roku 2022 sa uskutočnia online maturity, uviedol to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

​Priznali ste, že aj pre vás na univerzite je náročné vyučovať na diaľku – pritom vysokoškoláci sú oveľa viac samostatní ako žiaci základnej či strednej školy. V čom je problém?

Existuje nielen on-line vyučovanie, ale aj off-line, teda bez priameho kontaktu, keď učitelia posielajú študentom učebné texty, otázky, úlohy na vypracovanie. Pri on-line  vyučovaní je  bezprostredný kontakt aspoň cez obrazovku počítača. Pri off-line tento kontakt chýba,  ale  netvrdil  by som,  čo je lepšie  a čo  horšie. On-line  vyučovanie  sa  zdá najlepšie, ale... aj  tu a vo všetkých prípadoch platí, že toto sú len formy, prostriedky vzdelávania. Dôležitý je obsah a metódy. Metódy také, ktoré  dokážu zaujať, motivovať a obsah zmysluplný a významný. Teda zmysluplný pre  študenta  a významný pre život, a to nielen profesionálny.

Máte ako skúsený pedagóg dobrú radu pre učiteľov základných a stredných škôl?

Dalo by sa všetkým poradiť, že čím horšie sú podmienky na učenie, vzdelávanie, tým viac si treba všímať, čo učíme a ako učíme. A hlavne viesť žiakov, študentov k samostatnému  učeniu, rozvoju osobnosti. Moderne je to rozpracovávané vo  forme autoregulatívneho učenia.

Zdroj: Monika Kováčová

Pre starších žiakov sú školy stále zatvorené. 

Koronavírus všetkým prevrátil život naruby, núti nás obmedziť kontakty s priateľmi, ľudia sa boja o svoje zdravie, aj o svoju existenciu, mnohí prišli o zamestnanie, topia sa v dlhoch... Čo to robí s našou psychikou?

Pandémia predstavuje stres  pre  človeka. Existuje  veľa  reakcií na  stres, a to podľa  typu osobnosti a sociálnej situácie,  v ktorej  sa nachádza. Jedna reakcia  je napríklad  upadnutie  do  smútku,  skľúčenosti, depresie. Nie je to  dobrá reakcia. Druhá  reakcia na stres je agresia, zlosť, zvýšená  hladina  nepriateľstva  (hostilita) ku všetkému a ku každému - dobre  to vidieť  napríklad na sociálnych sieťach. Ďalšou reakciou je  bagatelizovanie stresu – tvárenie  sa, akoby  neexistoval. Existuje  aj reakcia infantilná  -  dospelý človek sa  správa ako malé dieťa, nechá sa riadiť a manipulovať  silným „otcom“, vodcom  a s ním sa  teší  a narieka  nad  stavom svojím a sveta. A existuje  aj konštruktívna  reakcia  na  pandémiu stresu. Tá  si vyžaduje „zdravý rozum“, múdrosť, to znamená mať  zakotvené progresívne hodnoty, mať etickú myseľ, mať  tvorivé myslenie, flexibilitu na riešenie nových, stresujúcich  podmienok, mať  dobré  sebariadenie, ovládanie negatívnych emócií, riadenie optimistického zamerania osobnosti  a minimalizovanie  katastrofických  obsedantných  myšlienok, mať rád aj samotu, atď.  Rátať aj s bolesťou, sklamaním a smrťou. Človek pracujúci na  sebe by mal  byť pripravený aj na prijatie  svojej  smrti - ako nevyhnutnosti, ktorá človeka neprekvapí, ale myšlienky na smrť ho ani nedeprimujú.

Ako si vieme pomôcť v tejto situácii?

Pomôcť  môže   čítanie  dobrých, múdrych kníh, pomôcť  môže  oslovujúce a oslobodzujúce umenie, pomôcť môžu rady   odborníkov, pomôcť  môžu  odborníci na  krízových  linkách, psychológovia... Existuje  starý dobrý osvedčený  prostriedok, metóda,  aby  človek  zvládal  krízy,  stresy, pandémiu: mať    dobrý  režim dňa,  režim dňa usporiadaný  tak, aby  som mohol  naplniť  ciele  a úlohy, ktoré  si  dám. Nesprávať  sa náhodne, chaoticky, impulzívne. Nenechať si kradnúť čas žitia  masmédiami, reklamami, pesimistickými ľuďmi, svojou lenivosťou a beznádejnosťou. To  neznamená, že človek  by mal byť  individualistický, len  sám pre seba – človek bytostne potrebuje  iných  ľudí, blízkych, rodinu, priateľov aj kamarátov, svojich hrdinov. Potrebuje cítiť človečenstvo medzi ľuďmi, niečo ako priateľstvo, lásku, uznanie, náklonnosť  -  ale   aj toto má  byť  v pláne  žitia, obrazne  a konkrétne – v náplni každého  režimu dňa.  To je prevencia,  liek  proti  stresom, krízam  a pandémii.

Sú aj deti pod takýmto tlakom? V akom veku si už uvedomujú ohrozenie, kedy sa s nimi rozprávať o pandémii a jej dôsledkoch?

Deti sú plné  energie,  života, pohybu,  záujmov. Nevnímajú  túto krízu nádejí a cieľov tak, ako ľudia, ktorí  si už  uvedomujú,  čo  všetko im kradne  pandémia.   Teória   sebariadenia  cítenia, myšlienok, pohybov, správania  hovorí  o veku  9 až 11  rokov, kedy  je prvý  zlomový  čas  na uvedomenie  si, že  som a niečo chcem  ja  ako osobnosť, nie  ako  dieťa  rodiča.  Vtedy sa dieťa začína orientovať a pokúša  sa  byť  sebou. Tu je  už  čas  klásť  otázky  a hľadať   odpovede  nielen na pandemickú  krízu,  ale aj na krízu  či výzvu  veku.

Vy sám žijete naplno, stále pracujete, tvoríte, športujete... hoci nedávno ste oslávili okrúhlu 80-tku. Je talent na život v génoch, alebo sa mu dá naučiť, osvojiť si ho? Čomu sa majú v tomto náročnom období vyhýbať depresívnejšie povahy?

Dobrým  liekom na  prekonávanie  krízy  a stresu  je práca. Nielen taká, ktorá  človeka  baví, ale  aj práca, ktorú  robí ako povinnosť - urobí si z nej  dobrodružstvo a  berie  ju ako výzvu. Pod prácou  nemám na mysli len  prácu  v záhrade, kuchára  v reštaurácii  alebo pilčíka  v lese  či lekára  v ambulancii – pod prácou  mám na mysli  aj premýšľanie, vymýšľanie, tvorenie, písanie, štúdium, výchovu detí... Prácou v určitom zmysle  môže byť  aj  stretávanie  sa  s priateľmi, komunikácia, prácou môže byť aj zábava  a zábava prácou  -  záleží na uhle pohľadu, prácou  môže byť  angažovanie  sa  za  blaho  blízkych  a vzdialených atď. Mám na mysli produktívnu prácu  vykonávanú  so  zápalom, zaujatím,  prácu ako  snahu  človeka  robiť to, čo robím, lepšie v prospech  seba  a iných. Práca  v sebe obsahuje   aj  zodpovednosť  za  ciele  a ich naplnenie.    Tiež  vieru, nádej  a presvedčenie, že   človek – jednotlivec – je  schopný  žiť  pre  zmysluplné  ciele. V tomto zmysle  je skoro  všetko práca  - ale  jedna  z najdôležitejších, je práca na sebe.  Dá  sa  tomu naučiť.   To podstatné, ako je  napríklad zmysel  života, nie je  v génoch -  je vo výchove v rodine, v ranom detstve, je  to v sebavýchove,  sebatvorbe. 

Kto je profesor Miron Zelina

* Uznávaný pedagóg a psychológ, spoluautor školských reforiem (Duch školy, Konštantín, Milénium). Vypracoval systém tvorivo-humanistickej výchovy, napísal desiatky monografií a množstvo vedeckých a populárnych článkov.

* Čo je výnimočné, udelili mu až tri čestné doktoráty (dr.h.c.): jeden je z verejnej univerzity (Prešov, 2009), druhý z katolíckej univerzity (Ružomberok, 2018) a tretí zo súkromnej vysokej  školy (VŠ DTI  Dubnica  nad  Váhom, 2018). Všetky vyjadrujú uznanie za jeho prínos v oblasti pedagogiky a psychológie, za prínos pre Slovensko.

* V septembri oslávil 80-tku, naďalej však aktívne pracuje. Tvrdí, že je závislý od práce a od myšlienok.

(ac)