ROZHOVOR Riaditeľka Bielej noci Pacáková: Je to frustrujúce, pravidlá sa menia, no takmer za všetko zodpovedá organizátor

17.9.2020
Umelecká riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková

Zdroj: nc

Páčil sa vám článok?

Najväčší na Slovensku a nielen Bratislavčanmi čoraz viac obľúbený festival Biela noc sa kvôli aktuálnej situácii konať nebude. Ako prebiehala organizácia najnavštevovanejšieho festivalu v náročných časoch pandémie a čo by mala robiť vláda pre podporu kultúry nám porozprávala umelecká riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková.

V marci, keď bola na Slovensku prvá vlna, ste boli v akej fáze príprav? Zmenilo sa niečo v organizácii?

Mali sme takmer hotovú zahraničnú dramaturgiu s tým, že sa dolaďoval ešte program slovenských umelcov. V tomto období bol problém s financiami, pretože, ako sa začala pandémia, sponzori a partneri začali odstupovať od spolupráce, firmám sa krátili budgety v rámci ich marketingových aktivít. Aj pre stav pandémie vo svete sme sa rozhodli zrušiť zahraničných umelcov a do leta sme hľadali spolupráce, aby sme mohli urobiť verziu so slovenskými umelcami. 

A podarilo sa?

Nepodarilo sa nám nájsť pôvodný budget, ktorý sme mali pred rokom, ale mali sme dostatok prostriedkov na kvalitnú slovenskú verziu programu. Stále sme stav monitorovali, situácia vyzerala, že sa zlepší, počítali sme aj s druhou vlnou, nejak sme verili, že sa to podarí. 

Kedy ste sa rozhodli urobiť finálne rozhodnutie, že festival nebude?

Ešte minulý týždeň sme pracovali na tom, aby festival bol. Zrušili sme afterky, koncerty, všetky inštalácie alebo diela, ktoré by mohli byť problematické– dotykové a interaktívne diela. Minimalizovali sme riziká a konzultovali sme postupy aj s kolegami z iných miest - Prahy, Londýna či Paríža. Hygienici nám povedali, že sa ani tak neobávajú, že sa návštevníci nakazia priamo u nás, ale tým, že Biela noc zaberá veľkú plochu mesta, v centre, kde sú bary a ľudia sa, prirodzene, združujú, mohlo by sa niečo stať mimo a bude to spájané s nami. Riziko bolo každým dňom väčšie, mohlo by nám to viac uškodiť, ako neurobiť jeden ročník. Ak by sme aj splnili všetky podmienky, úrad nám to nezakázal, ale ani nesúhlasil a zároveň to neodporúčal. A v takomto nastavení je veľmi ťažké robiť veľké podujatie, kde príde niekoľko tisíc ľudí. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli BN nerealizovať, ešte pred prvým rozhodnutím konzília výrazne okresať hromadné podujatia. Najväčšie výdavky sú v čase, keď sa stavajú diela v teréne, vtedy sa stavia a inštaluje naraz aj 40 diel, je do toho zapojených veľa ľudí, veľa firiem, to už by sme finančne nezvládli, ak by sa to zrušilo v tejto fáze -  tesne predtým alebo počas podujatia.

Zdroj: Wellina

Zuzana Pacáková

S kým ste koordinovali postupy či hygienické a bezpečnostné opatrenia?

To bol kameň úrazu. Vyslovene sme museli hľadať a pátrať, s kým čo riešiť. Najskôr sme začali písať mejly, oznamy, žiadosti, nikto nám neodpovedal, volali sme na pevné linky, kde nás neustále prepájali. Neexistuje konzultačný orgán, ktorý by konzultoval s nami jednotlivé opatrenia. Boli sme vo veľmi úzkom kontakte s magistrátom, konzultovali sme veci telefonicky so štátnou a regionálnou hygienou, s inými festivalmi a kolegami a kontaktovali sme aj zahraničných epidemiológov. Absolvovali sme aj osobné stretnutie s regionálnou hygienou v Košiciach a podarilo  sa nám dohodnúť stretnutie s ministerstvom kultúry, kde nám sprostredkovali osobné stretnutie so štátnou hygienou, ako aj možnosť pripojiť sa na konzílium. Každé kultúrne podujatie je natoľko špecifické, že konzultácia je nutná a to, čo si prečítame, nie je dostačujúce, ak k tomu chcete pristupovať zodpovedne a detailne. Ale takmer všetci sa zhodli, že ak ste v exteriéri a máte rúško, riziko nákazy je minimálne.

Čo špecifické ste napríklad museli riešiť vy?

Napríklad také ohradzovanie podujatí v exteriéri. Biela noc mala byť na 40 miestach v meste, každý projekt je úplne iný. Napríklad sme pripravovali živú kresbu v rámci veľkej plochy mesta, a mali sme zabezpečiť ohradenie. Keď máte projekciu na fasáde budovy, ohradiť budovu, celý chodník alebo časť chodníka? Socha je braná ako podujatie alebo ako dielo. Treba sochu ohrádzať, ak je prirodzené, že sa okolo nej nezhromaždí 1000 ľudí naraz? Už len na našom podujatí je toľko špecifík a s nimi súvisiacich otázok, na ktoré sme nedostali jednoznačné odpovede. Problém je, že aj na regionálnych úrovniach sa menia názory a odpovede na tieto otázky. 

Ako dlho trvá príprava celého festivalu?

Do konca roka ukončujeme ročník, ktorý prebieha a následne od približne októbra sa spúšťajú grantové výzvy, čiže tam už sa predpokladá, že máme poskladaný program. V prípade zahraničných umelcov, tí sa bookujú aj dva roky dopredu. Program sa priebežne kreuje a hľadáme na neho financie, partnerov, granty a sponzorov.

Zdroj: nc

​Chobotnica Filthyho Lukera a Pedra Estrellasa (Biela noc 2019)

Zdroj: Biela noc

Vesmírna raketa ​Filthyho Lukera a Pedra Estrellasa (Biela noc 2019)

Aký je trend podobných podujatí v zahraničí? V Prahe či Paríži sa tento festival pod názvom Signal konať o pár dní bude, aj napriek ich výrazne nepriaznivejším epidemickým prognózam, ako máme my..

Držím im palce. V aktuálnej situácii tieto festivaly majú podporu epidemiológov a hygieny, keďže prevažná časť programiu je v exteriéri. Je to o celkovom nastavení krajiny a pravidiel v rámci podujatí. Je to aj o celkovej dôvere kompetentných k tomu festivalu, ako dokáže komunikovať so svojimi návštevníkmi, či ich pokladá za zodpovedných. Ale oni majú hlavne opatrenia v krajine miernejšie. Ja som presvedčená, že ak by sme našich návštevníkov prosili, aby si dali rúška a správali sa zodpovedne, dodržiavali odstupy a po festivale išli domov a nie do krčiem, že by to rešpektovali. Podľa mna by mal štát, ak chce pomôcť kultúre prežiť toto obdobie čo najlepšie, vyčleniť konkrétny orgán či človeka, mediátora, ktorý by s kultúrnikmi riešil špecifiká a pomáhal v bezpečnom organizovaním festivalov či rôznych druhov podujatí. Je rozdiel, či sa v sále sedí, či stojí, či je von a dnu, aký má charakter, program, ako má vyriešenú bezpečnosť. Keď štát nemá prostriedky na kompenzáciu týchto výpadkov pre kultúru, mal by minimálne toto zabezpečiť.

Zdroj: nc

Objekt Gaia (Biela noc 2019)

Čo sa týka financií, partnerov resp. grantov, ako funguje váš festival? 

Máme verejné granty, na úrovni mesta, kraja a Fond na podporu umenia, a potom súkromných partnerov. Keďže dohody a spolupráce s partnermi sa uzatvárali v čase, keď už na Slovensku bola pandémia známa a vedeli sme o nej, dohodli sme sa, že financie nám budú poskytnuté, iba ak sa festival uskutoční. Tým sme predišli možnosti odstúpenia partnera z dôvodu neistoty, či festival bude, a teda garancie, že financie neminieme vopred. Aktuálne teda disponujeme iba s verejnými zdrojmi a aktuálne riešime to, aby tie veci, ktoré už boli uskutočnené, boli akceptovateľné v rámci vyúčtovaní. Musím povedať, že je veľká vôla zo strany týchto inštitúcií nám vyjsť v ústrety, pomôcť nám, ale nie je to na finálne vyriešené. Samozrejme, nerozprávame sa o zisku pre festival, ale o preplatení nutných nákladov na výrobu diel. Situácia nie je dobrá, ale sme na tom všetci rovnako. 

Zdroj: Wellina

Koľko je slovenských diel, dajú sa prípadne posunúť do iného ročníka?

V Bratislave malo byť prezentovaných 38 pripravených diel, v Košiciach okolo 30. Niektoré, špeciálne vyrobené pre festival, mali byť premiérovo vystavené, počítame s tým, že ak ich budeme prezentovať o rok, už to možno premiéra nebude. My nechceme žiadať od umelcov, aby teraz na nás čakali a nemohli ich prezentovať na iných miestach. Ale áno, v podstate sa presunúť dajú.

Čo s nákladmi jednotlivých diel na výrobu? Umelcom sa výrobné náklady budú kompenzovať?

Väčšie šťastie” majú tí umelci, ktorých diela sú vyrobené, tam by mali byť náklady na výrobu akceptované v rámci poskytnutých grantov. Napríklad komplikovanejšie je to so živými performance, či už sú to zvukové, tanečné či divadelné veci, kde nevieme jednoznačne preukázať, že dielo je hotové. Limit medzi tým, či je to hotové, je veľmi krehký, ťažko sa dokazuje, že dielo je finálne ak neprebehla finálna prezentácia pred publikom. Pracujeme teda na tom, aby sme pomohli aj týmto performatívnym umelcom zaplatiť im aspoň časť práce, ktorú vynaložili.

Ako vidíte ďalší ročník a konanie Bielej noci do budúcnosti? Bude sa konať?

My budeme robiť všetko pre to, aby sa festival konal, závisieť to bude, ako sa, samozrejme, bude vyvíjať pandémia do budúcna. Závisieť do bude aj od partnerov, či nepríde nejaká radikálna kríza a budeme mať dostatok financií. Ťažko to teraz povedať, ale je v záujme všetkých, aby sme hľadali riešenie, my organizátori festival robiť chceme, rovnako ako umelci.

Koľko ľudí tvorí váš tím?

Veľkosť tímu sa mení počas roka. Úzky tím tvoria od začiatku leta približne šiesti ľudia, potom sú rôzni externisti, ktorí prichádzajú neskôr v rámci festivalových príprav. Týždeň pred a po realizácii sme naozaj vo veľkých počtoch ľudí, keď sa montuje, preváža, stavia, stráži, je nás okolo 500 a títo všetci ľudia aktuálne prichádzajú o prácu,aj preto je to pre nás veľká zodpovednosť. Za nami stojí množstvo ľudí, ktorí nie sú priamo kultúrnici, ale spolupracujú v rámci kultúrneho a eventového priemyslu. Sú to technici, dodávatelia, runneri, transportéri, horolezci či SBS-kári.

Čo bolo pre vás najťažšie na celej situácii?

Najťažšie a frustrujúce je, že organizátor zodpovedá za takmer všetko a pravidlá sú nejasné, rýchlo sa menia a nemáte garanciu, čo bude o týždeň. Ako veľmi problematické vnímam dohľadávanie si informácií, z hľadiska bezpečnej organizácie festivalu. Kultúra je jedinečná a špecifickejšia ako iné sektory, a je ťažké, zovšeobecňovať pravidlá. Každý typ kultúrnej akcie je iný, špecifický a treba k nemu tak pristupovať. Druhou vecou je neistota, čím dlhšie bude trvať kríza a prísne opatrenia, tým viac bude kultúra zasiahnutá. Opäť sa ukázalo, že je u nás kultúra marginalizovaná. Pomoc prichádza firmám, reštauráciam, automobilkám -  kultúra je na poslednom mieste a je to zrkadlo našej spoločnosti. Francúzi či Nemci riešia prioritne kultúru a turizmus, my sme na tom úplne opačne. Problematické je aj to, že sme medzinárodný festival, nevieme, ako budú na tom ostatné krajiny. Čím lepší a atraktívnejší máte program, tým idete aj do väčších rizík a môže vás to o to viac ohroziť, robia sa náročné rozhodnutia. Držíme si navzájom palce. Lebo, ako to niekde napísala Zora Jaurová, bez kultúry nie sme.

Biela noc sa mala v Bratislave uskutočniť 2. až 4. októbra. Festival trval v minulom roku tri dni a zahŕňal približne 40 samostatných projektov. Denná návštevnosť predstavovala približne 60.000 ľudí. Je to prestížny medzinárodný umelecký projekt, ktorý má za úlohu priblížiť širokej verejnosti súčasné formy umenia ako aj netradičné, nepoznané a významné miesta európskych metropol.

Biela noc vznikla v Paríži v roku 2002. V roku 2013 ju navštívilo viac ako dva a pól milióna ľudí. Z Paríža sa počas niekoľkých rokov projekt rozšíril aj do miest ako New York, Los Angeles, Chicago, Miami, Santa Monica, Montreal, Toronto, Rím, Tel Aviv, Gaza, Jeruzalem, Madrid, Brusel, Riga, Bukurešť, Amsterdam, Brighton, Turín, Naples, Petrohrad, Košice a Bratislava.

Po piatich úspešných košických ročníkoch sa Biela noc rozšírila do hlavného mesta spájajúc tak východ a západ krajiny súčasným umením. 

(nc)

Páčil sa vám článok?