Infektológ Sabaka: Nikto si nemôže byť úplne istý, že ochorenie na COVID-19 prežije

Zdroj: Archív Peter Sabaka

S pacientmi chorými na koronavírus je v dennom kontakte, na jeho oddelenie sa dostávajú tie najťažšie prípady. O ochorení COVID - 19 sa bratislavskenoviny.sk rozprávali s infektológom Petrom Sabakom, ktorý pracuje na Klinike infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Kramároch.

Prečo, až na najnovší výrok ministra zdravotníctva, na Slovensku ešte nehovoríme o druhej vlne pandémie? V máji už nepribúdali takmer žiadne prípady, dnes sú to aj desiatky denne. Za včera to bolo napríklad 75.

Vo väčšine krajín EÚ teraz môžeme pozorovať vzostup počtu prípadov, ktorý je ale väčšinou ďaleko menší ako prvá vlna. Keďže my sme mali prvú vlnu len veľmi miernu, zdá sa, že je nárast pozitívnych prípadov enormný. Vývoj u nás je podobný ako v iných krajinách EÚ. Dá sa hovoriť už o druhej vlne, ale zatiaľ je iná ako tá prvá. Chorí sú hlavne mladí pacienti, ktorí sa nakazili najmä od kolegov v práci alebo v baroch a podobne. Preto nám zatiaľ príliš nestúpa počet mŕtvych. Je to pre to, že mladí znášajú ochorenie oveľa lepšie a ak nie sú obézni alebo nemajú chronické choroby, je pravdepodobnosť, že by im zlyhali pľúca, len veľmi malá. Ak by sa ale nakazilo viac starších ľudí, začnú nám rýchlo pribúdať aj úmrtia.

Sme pripravení na druhú vlnu? Aj keby bola silnejšia ako tá prvá?

Rozhodne sme pripravenejší, ako sme boli počas prvej vlny. Máme pripravené plány, ako zvládať počty nakazených a kriticky chorých, aké sme tu mali v marci a apríli a ak bude treba, aj niekoľkokrát vyššie. Ak by sa však vírus šíril nekontrolovane, tak ako napríklad teraz na Ukrajine či v Brazílii, znamenalo by to kolaps zdravotníctva. Zdravotnícky systém žiadnej krajiny nie je pripravený na nekontrolované šírenie koronavírusu. Preto je nevyhnutné, aby sme stále mali šírenie pod kontrolou a zmierňovali ho, ako sa len dá.

Máme dostatok a dobrý systém odberných miest? Ak by prišla na jeseň či neskôr druhá vlna, bude to stačiť ?

Myslím si, že počet odberových miest budeme musieť navýšiť.

Ako to vyzerá teraz na vašom oddelení?

Na našej klinike máme momentálne dve zóny. Jednu pre pacientov s bežnými infekčnými ochoreniami, ako je kliešťová encefalitída, borelióza, salmonelóza a podobne a druhú zónu vyhradenú pre pacientov s Covid-19. Pre nich máme vyhradené jedno poschodie a jednotku intenzívnej starostlivosti, kde ležia pacienti v kritickom stave. S týmto priestorom a počtom lôžok si zatiaľ vystačíme. Ak sa však bude situácia naďalej zhoršovať, budeme musieť tento priestor expandovať, pribrať nový personál a podobne.

Na vašom oddelení na Kramároch sa nikto z personálu doteraz neinfikoval Covidom-19 od pacienta?

Mali sme pár infikovaných, ale nikto vďaka bohu nemal vážny priebeh ochorenia. Ale dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky a ide o ojedinelé prípady. Zatiaľ sa nám darí zostať zdraví a dúfam, že to tak ostane.

Uvoľnili sa od marca nejako pravidlá? Alebo stále chodíte k pacientom iba v kombinézach?

S pacientmi s Covid-19 pracujeme stále v maskách FFP3, máme ochranné okuliare alebo štít a nepremokavé overaly alebo dlhé plášte. Na nohách máme návleky alebo gumáky. Teraz v lete je v tomto oblečení naozaj horúco. Je to ale nevyhnutné.

Aký je v súčasnosti priebeh ochorenia u pacientov s COVID 19, je rovnaký ako u pacientov, ktorí mali ochorenie v začiatkoch v marci? 

Je to stále ten istý vírus, priebeh je rovnaký. Čo je iné, je to, že teraz sú nakazení hlavne mladí a zdraví ľudia ,ktorí zvládajú nákazu oveľa lepšie. Stále ale platí, že na toto ochorenie zomrie asi 0,5-1 % všetkých nakazených. To je asi 20 až 50-krát viac ako pri chrípke.

Je možné, že vírus zoslabne tak, že ho prestaneme úplne riešiť podobne ako bežné sezónne virózy?

Obávam sa, že asi nie.

Reagujú dnes pacienti inak, keď sa dozvedia že majú koronavírus? Narážam na to, či v začiatkoch epidémie v marci neboli oveľa viac vystrašení ako dnes.

Myslím si, že sa to nezmenilo. Je prirodzené, že sa nakazený človek obáva, obával by som sa aj ja, ak by som sa nakazil. Mám 36 rokov a som veľmi chudý a netrpím žiadnym chronickým ochorením a pravdepodobnosť, že by som zomrel, je možno 1 ku 5000, napriek tomu by som ale mal obavy, je to prirodzené.

Aká je pravdepodobnosť, že sa rozvinie ochorenie do tej ťažšej formy, napríklad zápalu pľúc? Aké faktory na to vplývajú? Hovorí sa, že v prvom rade je to obezita...

Zlyhanie pľúc sa vyskytuje najmä u ľudí nad 65 rokov a to hlavne u tých, ktorí majú chronické choroby, ako je cukrovka, vysoký krvný tlak, zlyhávanie srdca, mali infarkt a podobne. K rozvoju ťažkého zápalu pľúc veľmi prispieva aj obezita. Stretli sme sa ale aj s pacientmi pod 60, dokonca pod 40 rokov, ktorí mali ťažký priebeh ochorenia. Tí mali väčšinou obezitu alebo aspoň nadváhu. 

Aké je aktuálne reprodukčné číslo na Slovensku?

To si nedovolím odhadnúť, je ale zjavné, že je to viac ako 1.

Ľudia sa dnes už v takej miere neobávajú, rozcestovali sa a strach je menší. Aký máte na to názor?

Môj názor je ten, že by si mal každý dobre rozmyslieť či ohrozí svoj život alebo život svojich blízkych. Ľudia sú ľahkovážnejší aj preto, že mnohí riziko smrti pri Covid-19 zľahčujú. Pravda je ale taká, že je to naozaj smrtiace ochorenie, na ktoré zomiera 0,5-1 % nakazených a žiaden človek, ani ten, kto nemá žiadne rizikové faktory, si nemôže byť úplne istý, že by ho prežil, ak by sa nakazil.

Ak by došlo ku komunitnému šíreniu, rovnomerne po celom Slovensku, ktoré konkrétne opatrenia by mohli byť celoplošné, ak sa zhorší situácia?

Rozhodne by som ako prvé znova zaviedol rúška na verejných miestach a všade tam, kde sa môžu stretávať ľudia mimo najbližšej rodiny.

Je možné, že sa v tom prípade opäť zatvoria hranice?

Nepredpokladám, že sa to stane. Je ale nutné dôsledne testovať ľudí z rizikových krajín.

Neobávate sa toho, že keď drvivá väčšina Slovákov dovolenkuje doma, preplnené boli aquaparky, plné lanovky v Tatrách, zhorší sa epidemiologická situácia? Nemôže byť toto veľké riziko?

Riziko to zrejme je, ale ľudom nemôžeme brániť dovolenkovať. Mali by sme však apelovať na to, aby si dávali pozor a správali sa zodpovedne.

Podľa prieskumu agentúry Focus z apríla by sa vakcínou dala zaočkovať ani nie polovica populácie, 40 percent ľudí. Stačí to podľa vás?

Nestačí, mali by sme vzdelávať ľudí o potrebe očkovania.

Aj zaočkovanosť proti chrípke je v našej krajine mizivá. Mali by sa ľudia v tejto situácii očkovať?

Rozhodne áno.

Kedy bude dostupná vakcína, hovorí sa, že ak všetko dobre pôjde, mohlo by to byť na jar 2021.

Vakcína bude podľa mňa dostupná skôr, možno už na jeseň alebo v zime. Otázka je, kedy sa dostane na náš trh a bude dostupná pre širokú verejnosť. To vidím reálne asi na jar 2021.

Bratislavská Univerzitná nemocnica ako jedna z prvých podala liek remdesivir 39-ročnému pacientovi, ktorý sa vrátil zo zahraničia. Podľa čoho sa rozhodnete, že daný liek podáte?

Ak má pacient Covid-19 a je na tom tak zle, že potrebuje dostávať kyslík, tak je indikované podanie remdesiviru. Je to veľmi prosté.

Český epidemiológ Jiří Beran tvrdí, že na Covid zaberá Isoprinosine, no výskum sa nerobí, lebo to nie je pre súkromné firmy výhodné. Čo si o tom myslíte?

Ako môže vedieť, že liek zaberá, ak sa nerobil výskum? Jediný spôsob, ako dokážeme zistiť, či liek naozaj funguje, sú randomizované klinické štúdie. Ak tento liek nemá dôkazy o tom, že funguje z takýchto štúdií, rozhodne sa nedá tvrdiť, že funguje.

Na internom oddelení nemocnice v Prešove sa vyskytol koronavírus. Príbuzný pacienta, ktorý tam bol hospitalizovaný, tvrdí, že pacienta s ochorením COVID-19 dali na izbu k jeho otcovi a následne ochorenie zistili aj u neho. Ako je možné, že sa to stalo? Nemocnica argumentuje rýchlotestami, však tie nie sú spoľahlivé, čo sa aj v tomto prípade potvrdilo..

Niečo podobné sa môže stať a stalo sa to opakovane aj v zahraničí. Je to niečo, čomu sa jednoducho nedá zabrániť. Ani testy PCR nie sú 100 % citlivé a nemusia podobnej situácii zabrániť. My zdravotníci sa z toho musíme poučiť a snažiť sa, aby sa niečo podobné nestalo.

Kedy ste mali najzložitejšie obdobie od začiatku vypuknutia pandémie? Čo bolo pre vás najťažšie?

Najťažšie bol pre mňa obdobie, keď sme boli zahltení ťažko chorými pacientami z domova sociálnych služieb v Pezinku a taktiež obdobie na začiatku pandémie, keď sme testovali ľudí vracajúcich sa z Talianska a nemali sme ešte vybudované odberové centrum. Bolo to naozaj veľmi náročné a obdivujem svojich kolegov za to, že to vtedy tak skvelo zvládli.

(nc)