ROZHOVOR - Marcel Hudeček ako pacient ružomberskej nemocnice dojal svojimi slovami celé Slovensko

Zdroj: FB M.H.

V priebehu sekundy sa dlhoročnému zamestnancovi bratislavského Volkswagenu, vášnivému hokejistovi a fotografovi Marcelovi Hudečkovi obrátil život úplne naruby. Po nešťastnom páde zo stromu má zlomené stavce, uvoľnenú miechu a necíti si nohy. Nevie, či bude ešte niekedy chodiť. Napriek tomu je vďačný za to, že žije a velebí našich zdravotníkov...

Čo sa vám vlastne stalo, teda ako, kedy a kde?
Šli sme na predĺžený víkend blízko Vlkolínca. Majiteľke chatky tam rastie vysoký strom a mala k dispozícii aj hojdačku, ktorú som naň chcel zavesiť. Už som to dokončoval, keď som sa potreboval chytiť konára, ktorý bol na pohľad dostatočne hrubý, ale netušil som, že je spráchnivený. Tak som spadol asi zo štyroch metrov rovno na hlavu a padajúce telo mi zlomilo chrbát. Rodina to celé videla.

Kto vám privolal pomoc a ako dlho trvalo, kým vás dostali do nemocnice?
V sekunde som vedel, že nohy sú odstrihnuté - mali zrazu váhu tony. Našťastie som nestratil vedomie. Žena zavolala záchranku a ja som na každého, kto sa ku mne priblížil, kričal len nech sa ma nikto nedotýka. Neviem, koľko minút ubehlo, kým prišla záchranka, ale netrvalo to dlho. Dýchalo sa mi ťažko, chrčal som, tak som sa hlavne sústredil na dýchanie. Stalo sa to večer.

Zdroj: FB M.H.

​Vlani sa Marcel počas dovolenky v exotike vyštveral na palmu, netušiac, že tento rok sa mu stane osudným spráchnivený konár stromu v blízkosti Vlkolínca...

Ako ste prijali skutočnosť, keď vám lekári oznámili, že váš stav je veľmi vážny?
Hneď po prevoze do nemocnice a vyšetreniach na CT a RTG ma operovali. Po zákroku som však cítil prudké bolesti v chrbtici. Vtedy za mnou prišiel pán prednosta neurochirurgie MUDr. Róbert Rusnák a vysvetlil mi, aký je môj stav. Povedal mi o možnosti náročnej operácie, ktorú môžu urobiť jedine v prípade, ak na to dám súhlas. Jedno z rizík totiž bolo, že sa pri tom dá aj umrieť. Preto som sa mal poradiť s rodinou a rozhodnúť sa. Rovno som sa ho opýtal, čo by robil on na mojom mieste a keď povedal, že by do toho šiel, tak bolo rozhodnuté.

Nebolo asi jednoduché sa duševne pripraviť na samotnú operáciu s vedomím, že ju nemusíte prežiť...
Počas toho, kým som vnímal, sa okolo mňa vystriedalo asi 50 ľudí, každý s vlastnou úlohou, presne načasovaný. Všetko muselo klapať. A na sále tých ľudí bolo tiež možno aj viac než 15. Operácia trvala 5 hodín. Stratil som tri litre krvi a bol som už značne podchladený. Vymenili mi celý dvanásty stavec. Po operácií prišla úľava a myslel som si, že som vyhral. V sobotu ma ale drvila zimnica a prudko som sa potil. Takže opäť rýchle vyšetrenia na CT i RTG a znova na operačnú sálu. Opäť šlo o čas. Bol som zaliaty zbytkovou tekutinou a odvtedy mám v sebe drenážne hadice.

Z vašich slov som pochopil, ako ste rád, že vôbec žijete a to bez ohľadu na to, aké budú následky. Zmení sa človeku pri takomto úraze rebríček hodnôt?
Ako som písal, táto nemocnica (iné som nezažil) je čistá Amerika. Nielenže máme špičkových lekárov, ale celý personál má k pacientom úžasný prístup. Každá zdravotná sestra sa tu ku mne správala ako k vlastnému dieťaťu. To je veľmi veľké plus pre psychiku. Vždy, keď to bolo možné, sa zastavili niektorí lekári, okrem kontroly mi venovali čas na rozhovor, čo opäť odpútavalo moju myseľ od bolesti z rán. Ja pracujem vo Volkswagene Slovakia, kde máme úžasné benefity, ako sú 13 a 14 plat, odmeny za hospodársky výsledok, príspevky na dovolenku alebo prémie za odpracované roky. Aj keď vyrábame krásne auta, tak stále sú to len stroje. Zdravotníci dennodenne zachraňujú životy a skúste sa ich opýtať, aké majú oni benefity? My všetci, ktorí sme ich pomoc potrebovali, to už vieme, ale musia to pochopiť aj všetci zdraví ľudia, že najväčší hrdinovia Slovenska sú zdravotníci. Bez nich by veľa z nás nedostalo druhú šancu na život.

Zdroj: FB M.H.

​Aj keď Marcel netuší, či bude ešte niekedy chodiť, nieto ešte hrať hokej, tak v tejto chvíli je šťastný, že žije a uvidí rásť svojich dvoch milovaných synov...

Predpokladám, že najväčšou oporou sú vám v týchto ťažkých chvíľach členovia vašej rodiny - zvládajú to tiež tak hrdinsky ako vy alebo keď vidia vaše odhodlanie, tak sú pokojnejší?
Tak v prvom rade mám veriacu ženu a jej túžbou bolo mať adoptované aspoň jedno dieťa. Napokon máme adoptované obe deti. Bolo to naše najlepšie rozhodnutie v živote. Deti nám obom dávajú neuveriteľnú lásku a silu.

Máte obavy, ako bude váš život vyzerať ďalej - čo všetko sa zmení a či to zvládnete?
Obavy z budúcnosti nemám. Pre mňa je jediný cieľ vidieť naše deti rásť a aby boli zdravé. Ostatné je vedľajšie. Neuvažujem ani nad peniazmi. Uskromníme sa!

Zdroj: FB M.H.

​Marcel doplatil na to, že chcel počas pobytu na Liptove pre synov zavesiť na strom hojdačku. 

Mnohí nadávajú na pomery v zdravotníctve a celkovú starostlivosť, ale vy si prekvapili tým, že ste personál ružomberskej nemocnice vychválil do nebies... Je to všetko len o tej ľudskosti?
Chválil som zdravotníctvo, lebo som to tak cítil. Keby to bolo v mojich silách, okamžite majú aspoň 13 plat. Dôchodcov je 1 500 000 a minulá vláda im bez problémov schválila 13 dôchodok. Samozrejme, pred dôchodcami klobúk dole a veľký rešpekt, ale zdravotníkov nie je ani 100 000! Musia roky študovať, keď my ostatní už zarábame. Nečudujme sa, že máme málo sestier a lekárov. Ak toto podceníme, veľmi zle dopadneme. Ľudskosť tu je neuveriteľná. Úplne cudzí človek - vrchná sestra, ktorú som nikdy v živote nevidel, sa mi prihovorila na ARE. Trošku sme sa rozprávali, aj si poplakali. Tá úžasná vtedy cudzia pani sa za mňa neveriaceho a úplne cudzieho v nedeľu v kostole modlila. Toto ma dojalo asi najviac. Nemusela, ona to tak cítila. Potom sa tu ešte dvakrát zastavila na rozhovor. Keď sa rozprávate o rodine a bežných starostiach, bolesti vôbec nevnímate. A táto nadštandardná ľudskosť je bonusový liek.

Zdroj: FB M.H.

​Tejto status na sociálnej sieti lajklo viac než 9-tisíc užívateľov FB a takmer 3-tisíc ľudí ho zdieľalo. Marcel Hudeček dojal svojimi úprimnými slovami prakticky celé Slovensko...

Po čom momentálne najviac túžite?
Všetko stratilo váhu, dôležité je, že som mal šťastie na ľudí a môj život bez ohľadu na aktuálny zdravotný stav stále môže pokračovať. Veľa ľudí mi písalo, či niečo nepotrebujem. Nepotrebujem. Vyhral som život. Ak chce niekto pomôcť, tak môj odkaz je: Pomôžte buď nemocnici, ktorá mi zachránila život alebo hocakému inému zdravotníckemu zariadeniu. Nikdy neviete, kedy budete vy sami potrebovať pomoc od nášho zdravotníctva...

Zhováral sa Roman Slušný