ROZHOVOR - Analytik Pavol Škápik: Čím trpia najhustejšie obývané časti Bratislavy?

Zdroj: FB P.S.

Najvyššia hustota obyvateľstva v Bratislave je v Petržalke. Z prvých piatich najhustejšie obývaných oblastí mesta jej patria tri. S akými problémami zápasia?

Magistrát začal na portáli opendata.bratislava.sk sprístupňovať verejnosti dáta, ktoré používa pri plánovaní dopravy, úprav verejných priestranstiev či územnom plánovaní. Jedným z nedávno zverejnených údajov je aj hustota zaľudnenia hlavného mesta. Po rozkliknutí sa vám ukáže farebne rozlíšená mapa Bratislavy - prehľad počtu obyvateľov podľa trvalého pobytu do štvorcovej siete tzv. rastra či gridu. Neprekvapí, že Petržalka v zahustenosti vedie. Tieto dáta jej však môžu pomôcť a magistrát deklaruje, že ich pri rozvoji mesta plánuje aktívne využívať.

„Na základe takýchto dát obohatených napríklad o vekové zloženie mestská časť dokáže plánovať aj ihriská pre najmenších, materské školy, základné školy či denné stacionáre pre seniorov,“ vysvetľuje Pavol Škápik, hlavný dátový analytik mesta Bratislava a zároveň petržalský poslanec. Na blogu Denníka N zverejnil Top 5 husto obývaných oblastí Bratislavy a my sme ho požiadali o komentár k zahustenosti v Petržalke.

Z piatich najobývanejších rastrov Bratislavy sú tri v Petržalke, patrí jej prvé, druhé a štvrté miesto. Mohol by byť toto argument pre súčasný odpor obyvateľov voči výstavbe v Petržalke, pre názor, že táto mestská časť už nepotrebuje ďalšie zahusťovanie?
V rámci môjho blogu o Top 5 miestach v Bratislave podľa hustoty trvalo bývajúcich obyvateľov môžem konštatovať, že naozaj 3 z 5 patria našej Petržalke. Dokonca je to tak, že aj v rámci celoslovenského porovnania by časti Petržalky patrili k najhustejšie obývaným miestam Slovenska. Preto môžeme konštatovať, že naozaj Petržalka je najhustejšie obývaná časť Slovenska.

Čo môžeme ešte z týchto dát pozorovať, že všetky tri susedia so súčasnou alebo budúcou trasou električky, takže aj opodstatnenosť jej výstavby zodpovedá potrebám obyvateľov Petržalky.
Horšie je to však už s dostupnou občianskou vybavenosťou, ktorú mnohé tieto miesta majú poddimenzovanú, prípadne úplne absentuje. A nie sú to len toľko diskutované škôlky či detské ihriská, ale aj denné stacionáre pre seniorov, telocvične, komunitné centrá, zariadenia pre seniorov, zdravotné strediská alebo obyčajné základné školy. Aj preto v rámci zlepšovania kvality života by sme sa v Petržalke mali práve v týchto najhustejšie obývaných štvorcoch venovať viac rozširovaniu ponuky občianskej vybavenosti ako výstavbe rezidenčného bývania.

V pomere k iným európskym mestám sme na tom v Bratislave, pokiaľ ide o hustotu obyvateľstva, stále dobre. Môžete, prosím, uviesť konkrétne čísla porovnania?
 Najhustejšie kilometrové štvorce v Petržalke majú od 16 000 do 18 000 trvalo bývajúcich obyvateľov. Ak si do porovnania zoberieme iné európske mestá, tak napríklad v Barcelone je oblasť s 53 000 obyvateľov na km2 alebo v Paríži je s viac ako 52 000 ľuďmi. Obdobne takto nájdeme aj mestá v iných častiach Európy, ktoré majú oveľa väčšiu hustotu. Len ako príklad uvediem, že v roku 2011 bolo 33 štvorcov, v ktorých žilo viac ako 40 000 obyvateľov. Ide však o mestá, ktoré k týmto číslam majú prispôsobenú nielen bytovú výstavbu či občiansku vybavenosť, ale aj nastavenú mobilitu - dopravu.

Možno predpokladať, že zahusťovaniu sa v najbližších rokoch nevyhneme ani v Petržalke?
 V rámci zahusťovania ako takého, musíme v Petržalke pozerať v prvom rade na to, ktoré miesta by sa mali a mohli zahusťovať a tiež, aké iné opatrenia si takáto nová výstavba bude vyžadovať. Myslím tým práve to, že ak sa chce niekde začať stavať, tak už sám developer by mal brať ohľad nielen na obyvateľov, ktorí tam už bývajú (čo často či takmer vôbec nerobí), ale aj na obyvateľov, ktorí tam budú po dostavaní bývať. Lebo vystavaním nového domu a prisťahovaním sa nových obyvateľov sa zvýši nápor nielen na parkovanie či dopravu ako takú, ale aj na miesta v škôlkach či školách, ihriskách, parkoch a pod.

Je pravda, že Petržalka bude mať z tejto výstavby vyššiu daň z nehnuteľnosti či poplatku za rozvoj, z prisťahovania obyvateľov na trvalý pobyt vyššie dane z príjmu fyzických osôb, ale aj to jej nemusí pokryť výdavky spojené s novým chodníkom, novou cestou, novou triedou v škôlke či dokonca novou školou.
Aj preto by každému stavebnému povoleniu malo predchádzať spracovanie štúdie v duchu hodnoty za peniaze, kde by som si spočítal, čo mi to prinesie a čo ma to bude stáť. Lebo, a na tom v rámci Petržalky už pracujem, sa mi môže stať, že mi vyjdú oblasti, ktoré boli v minulosti nezmyselne a neefektívne zahustené a prínosy, ktoré táto výstavba priniesla, nezodpovedajú problémom, ktoré vznikli. Môj osobný názor je, že takýchto miest v Petržalke nájdem viac a riešenie nebude ľahké.

Prečo?
 Lebo súčasné nastavenie financovania obcí a miest vychádza z toho, že dostávajú peniaze len z dane z príjmu fyzických osôb a z miestnych poplatkov a neostáva im iné, len zdvíhať poplatky, čo je, samozrejme, nemysliteľné.
Aj preto tu vidím jediné riešenie a to, v parlamente cez poslancov zmeniť zákonné nastavenie financovania obcí a miest, spraviť širší daňový mix, ktorý by zahŕňal aj príjem z  podielu z dane právnických osôb či spotrebných daní - napríklad na spôsob Českej republiky. Toto však z pozície miestneho poslanca neviem zmeniť, je potrebný zásah a vôľa z veľkej politiky. Navrhovanou zmenou by sa viac peňazí zo štátu presunulo na obce a následne by sa týmito peniazmi začala zlepšovať kvalita života obyvateľom problematických častí našej Petržalky.
(in)