ROZHOVOR - Fotograf Juraj Bartoš: Býval som v jednom z prvých panelákov Petržalky

Zdroj: archív J.B.

Jeho vášňou je dokumentárna fotografia, avšak vďaka tomu, že fotil aj módu do časopisov, bol Juraj Bartoš (75) už od sedemdesiatych rokoch známy bratislavský fotograf. Menej sa o ňom vie, že býval v prvom paneláku, do ktorého sa v Petržalke ľudia nasťahovali.

V ktorom roku ste sa sťahovali a ako sa v Petržalke žilo jej prvým obyvateľom?

Do Petržalky sme sa sťahovali v auguste  1977. Bolo to skoro pred vyše štyridsiatimi rokmi, keď sme dostali prísľub na družstevný byt v Petržalke. Vedeli sme presne, kde bude stáť náš panelák, tak sme sa tam chodili pozerať ako pokračuje stavba. Najskôr na mieste nášho domu zapustili do zeme akési železobetónové stĺpy, alebo piloty, lebo pôda v tých miestach nezaručovala stabilitu budúcej vysokej budovy. Chodili sme sa potom pozerať ako pribúdajú poschodia. Togliattiho ulica (dnes Romanova) bola už pekne vyasfaltovaná a boli už namaľované aj zebry, ako sme volali prechody cez cestu. Paneláky, ktoré stavali bližšie k dostihovej dráhe boli dokončené o čosi skôr, ale kvôli nejakým závadám ich neskolaudovali a ľudia sa do nich nenasťahovali. Náš panelák bol obývaný ako prvý. My sme hneď po odovzdaní kľúčov začali v ten deň upratovať a na molitanoch sme tam, na zemi aj prespali. Boli sme prví obyvatelia panelákovej Petržalky. Pod oknami nám ešte kosili kombajny poslednú úrodu. MHD tam ešte nechodila, a keď ju neskôr zriadili, autobusy prechádzali cez železničné priecestie a často museli kvôli signalizácii na priecestí čakať.  Stávalo sa, že nejakí  nezbedníci vedeli zapnúť tú signalizáciu a autobus tam stál potom aj pol hodiny. Draždiak bol vtedy len ako veľká ´mláka´, vybagrovali ho väčší, keď  štrk z neho vozili do neďalekej panelárne. Na mieste dnešného Technopolu bol obrovský strom, ktorý nevedeli odpíliť, keď tam chceli stavať, tak ho zapálili. Chýbali obchody a škôlku sme nevedeli zohnať. Malú Ninu sme vozili do mesta k rodičom mojej manželky. Chýbali obchody a okolie bolo dlho neupravené.

Zdroj: FB Juraja Bartoša

​Ako sa k sebe vtedy správali susedia? Zoznámili ste sa rýchlo alebo ste okolo seba chodili bez pozdravu?

So susedmi sme sa rýchlo skamarátili. Hneď v prvé ráno zazvonil sused, či mu nemôžem požičať kladivo. Keď som mu ho podával, tak som mu povedal  ´ale volá sa navrátil´, on na to ´aj ja som Navrátil´.  Igor Navrátil bol, myslím, šéfredaktor časopisu Slovenské pohľady. Vedľa nášho bytu bývali susedia, s ktorými sme občas spolu strávili nedeľné obedy pri jednom stole. Raz u nás a potom zas u nich. O dve poschodia bývala malá Danielka. Dnes známa tenistka Daniela Hantuchová. Na tom istom pochodí býva ešte aj dnes Braňo Mudrík z firmy Olympus, ktorý mi vždy požičal na odskúšanie ich nový model.

Zdroj: FB Juraj Bartoš

​Vaše fotografie dokumentujú život v dobe a prostredí. Ľudia aj deti z obdobia 80-tych rokov sa mi na vašich fotografiách zdajú oproti dnešku uvoľnenejší, akoby im menej záležalo na tom, čo majú na sebe oblečené a tiež, akoby vtedy trávili oveľa viac času vonku, pred panelákmi, hoci prostredie bolo oveľa nehostinnejšie ako je to dnes.

Keď občas zavítam do Petržalky, tak sa mi zdá, že nevidím ľudí na priestranstvách medzi domami. Kedysi bolo bežné, že ľudia ležali vonku aj na dekách, rozprávali sa medzi sebou...

Zdroj: Juraj Bartoš

​Známe sú vaše fotografie „prvomájových tancovačiek“. Veľa ľudí vtedy chodievalo po sprievode rovno do Lunaparku...

Bol to veľký kontrast oproti oficiálnej doobedňajšej oslave v meste. Ľudia sa na nábreží spontánne zabávali. Pre mňa, ako fotografa, to bolo veľmi zaujímavé. Vždy som vyfotil niekoľko filmov a bol som nešťastný, keď som docvakal posledný a okolo mňa boli ešte zaujímavé situácie. Škoda, že som nefotil ešte s digitálnym fotoaparátom, ktorý by ma vtedy neobmedzoval.

Zdroj: FB Juraj Bartoš

Možno je škoda, že ​táto maľba od holandských autorov zmizla pri zateplovaní paneláku. Zostala zachytená aspoň na tejto fotografii...

V Petržalke už nežijete, určite do nej však občas zavítate. Čo sa vám na nej páči dnes a čo by ste naopak zmenili? 

Z Petržalky sme sa odsťahovali v roku 2005. Keď sa nad ňou dnes zamýšľam, tak mierne prevažujú negatívne pocity. Čítam o problémoch s parkovaním. Keď ju kedysi plánovali, tak nepočítali s takým množstvom áut. Tiež chýbajú otvorené plochy zo stromami. Taký park, Sad Janka Kráľa, by sa zišlo zopakovať medzi paneláky.

Zdroj: Juraj Bartoš

​Chodievate ešte aj dnes fotografovať ľudí len tak do ulíc, zachytávať bežných ľudí doby?

Pred pár dňami vyšla kniha s mojimi fotografiami Obchodná ulica Svedectvo doby. Fotografujem Obchodnú ulicu už vyše štyridsať rokov. Dnes sa ale už nemôžem dostať do bytov a fotiť ľudí v ich domácnostiach, ako kedysi. Aj v obchodoch je ťažko získať súhlas. V súčasnosti fotografujem hlavne pre svoj projekt MÓDA ULICE, lebo aj oblečenie ľudí je svedectvo doby pre ďalšie generácie.

Zdroj: FB Juraj Bartoš

Juraj Bartoš sa narodil 4. januára 1944 v Bratislave. V rokoch 1961 – 1965 študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave odbor fotografie. Po skončení školy krátko pracoval pre Oravskú galériu v Dolnom Kubíne, v rokoch 1967 – 1972 bol fotoreportérom v týždenníku Beseda, v rokoch 1972 – 1974 fotografom agentúry ČSTK-Pressfoto v Bratislave. Od roku 1974 do roku 2008 fotografoval pre Urologickú kliniku Fakultnej nemocnice v Bratislave-Kramároch. Žije v Bratislave. Okrem periodík, uvedených v bibliografii uverejňoval fotografie v časopisoch Móda, Dievča, Slovenka, Dorka, Mladá tvorba, Populár, Javisko, Elle, Fototip, Digi-revue, British Journal of Photography, Fotografare.

Zdroj: FB Juraj Bartoš

​

Zdroj: FB Juraj Bartoš

​

Zdroj: FB Juraj Bartoš

​

Zdroj: FB Juraj Bartoš

​

Zdroj:

​

Zdroj: FB Juraj Bartoš

​​(in)